Vedci identifikovali tri predpoklady výskytu ružových diamantov. Výsledky štúdie pomôžu pri hľadaní nových ložísk vzácnych drahokamov.
Farebné diamanty z diamantovej bane Argyle. Zdroj: Curtin University, foto Murray Rayner, Rio Tinto
Vedcom skúmajúcim nálezisko diamantov v Argyle v Západnej Austrálii sa podaril mimoriadny objav. Ako uvádzajú, priblížili sa k vyriešeniu hádanky, ktorá stojí za objavením sa týchto nezvyčajne cenených farebných drahokamov.
Výsledky výskumu, na ktorom sa podieľal aj slovenský geológ a geochronológ Martin Danišík pôsobiaci v austrálskom Perthe na Curtinovej univerzite, boli uverejnené v časopise Nature Communications. Vedecký tím svojimi zisteniami prispieva k pochopeniu geologických podmienok nevyhnutných pre výskyt ružových či iných farebných diamantov a pomôže pri pátraní po nových náleziskách.
Vzácne drahokamy
Ružové diamanty sú neobyčajne vzácne a žiadané. Až 90 percent farebných drahokamov pochádza z bane v austrálskom Argyle, ktorá v roku 2020 ukončila ťažbu. Ich hodnota sa na trhu s drahými kameňmi pohybuje v desiatkach miliónov eur, na svete je po nich veľký dopyt.
Súhra troch príčin
Vznik diamantu si vyžaduje prítomnosť uhlíka a pôsobenie veľkého tlaku v zemskom vnútri. Aby sa diamanty sfarbili naružovo, musia byť vystavené silám kolidujúcich tektonických platní. Vedcom z Curtinovej univerzity (Curtin University) v austrálskom Perthe, ktorí skúmajú horniny bohaté na diamanty zo západoaustrálskej sopky Argyle, sa podarilo identifikovať tretí, doposiaľ chýbajúci kľúčový parameter potrebný na to, aby sa cenné ružové diamanty dostali na zemský povrch.
Rozpad superkontinentu
Treťou príčinou, ktorá má byť zodpovedná za výskyt ružových diamantov na zemskom povrchu, je jav, ku ktorému došlo pri rozpade superkontinentu nazývaného Nuna pred stovkami miliónov rokov. Počas rozpadu došlo k „natiahnutiu“ celej oblasti. Hoci sa diamantová baňa Argyle nenachádzala priamo na zlome dosky, došlo k roztiahnutiu vrstiev hornín v tejto oblasti, čím sa stali nestabilnejšie. Sopečný materiál si tak prerazil cestu na zemský povrch.
Podľa vedúceho výskumu Huga Olierooka sa oblasť, kde sa nachádza i ložisko Argyle, pri rozpade superkontinentu roztiahla, a to aj pozdĺž zlomu, v dôsledku čoho sa vytvorili medzery v zemskej kôre, cez ktoré vytryskla na povrch magma spolu s ružovými diamantmi.
Argyle sa nachádza v mieste, kde sa región Kimberley a zvyšok severnej Austrálie pred mnohými rokmi rozpadli. V dôsledku takejto kolízie vznikne narušená oblasť alebo ‚jazva‘ v krajine, ktorá sa nikdy celkom nezahojí.
Určenie veku hornín
Použitím laserov na analýzu minerálov a hornín získaných z ložiska v Argyle vedci zistili, že nálezisko bohaté na ružové diamanty vzniklo počas rozpadu starovekého superkontinentu Nuna asi pred 1,3 miliardy rokov.
Hugo Olierook so svojim tímom skúmal vzorky, ktoré odborníci najprv nakrájali na dvoj- až trojcentimetrové kocky. Z nich potom laserom oddelili malé množstvo, ktoré analyzovali spektrometrom s vysokým rozlíšením, aby prišli na to, z ktorých látok a v akom pomere sa horniny skladajú. Na základe zloženia za pomoci atómových variantov uránu následne určili ich vek.
„Použitím laserových lúčov tenších ako ľudský vlas sme skúmali horniny dodané spoločnosťou Rio Tinto. Zistili sme, že vek ložiska v Argyle je starý 1,3 miliardy rokov, čo je o 100 miliónov rokov viac, než sa pôvodne predpokladalo. To znamená, že pravdepodobne vzniklo v dôsledku rozpadu starovekého superkontinentu.“ Hugo Olierook
Ďalšie ložiská
„V prípade, že budú splenené tri podmienky – uhlík z jadra, kontinentálna kolízia a potom roztiahnutie – bude podľa nás možné nájsť „ďalší Argyle“, niekdajší najväčší zdroj prírodných diamantov na svete.“ Olierook si však myslí, že ani poznanie týchto troch nevyhnutných predpokladov nie je zárukou nájdenia ďalšieho podobného ložiska.
Podľa vedcov je celkom možné, že podobné sopky ako Argyle, s bohatým náleziskom ružových diamantov, stále čakajú ukryté pod nánosmi piesku a zeme, možno aj v Austrálii.
Zdroj: University Curtin, CNN, weltderphysik.de
(zh)
