Prinášame Vám rozhovor s tretím nominovaným na cenu Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda.
Mgr. Peter Vršanský, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom v Geologickom odbore Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Oblasťou jeho výskumu je evolúcia a ochrana živočíchov a ekosystémov. Na svojom konte má viacero významných objavov a výsledkov. Podarilo sa mu objasniť vznik spoločenského spôsobu života, objavil parazity dinosaurov, opísal novú svetielkujúcu formu hmyzu, ako aj švába, ktorý sa vrátil do miesta pôvodného výskytu po 49 miliónoch rokov. Medzinárodný tím vedcov pod jeho vedením v roku 2013 objavil v kuse libanonskej živice uviaznutý hmyz a jeho potravu – predžutú dinosaurami. V máji 2015 dosiahol spravodajský úspech, keď na hlavnej stránke BBC vyšla správa o tom, že Petrovi Vršanskému s Günterom Bechlym sa podarilo nájsť vyhynutého švába uchovaného v jantári v Mjanmarsku, starého 98 miliónov rokov. Na úvodnej stránke BBC sa v decembri objavila ďalšia správa – o objave najrozmanitejšieho miesta na Zemi – v UNESCO biosférickej rezervícii Sumaco v Ekvádore s výskytom chodiacich stromov.
Ako sa vám podarilo nájsť vyhynutého švába uchovaného v jantári a ako je možné, že sa zachoval tak dlho?
Peter VRŠANSKÝ: „Tento prehistorický šváb – Manipulator modificaputis – bol typ dravého švába zabijaka, ktorý väčšinou nevolil techniku striehnutia, ale korisť prenasledoval. Na hlave mal zdokonalené oči, ktoré mu umožňovali vyhýbať sa dinosaurom a parazólovité ochranné štíty nad každým prídavným očkom. Nejde o nijaký prelomový výskum, ale je to jeden z najzaujímavejších paleontologických nálezov posledných rokov, navyše zachovaný v najkrajšom kuse „kameňa”. Šváb z čias dinosaurov, starý 98 miliónov rokov, sa dokonale zachoval vďaka živici stromu. Bohatú životnú skúsenosť tohto samca dokazujú zlomené časti panciera, odtrhnuté zmyslové orgány a početné rany. O tom, že trávil celý život v blízkosti stromov produkujúcich jantár, hovoria aj čerstvo narodené mláďatká. Tento šváb sa nepodobá na nič, čo dnes žije na Zemi.“
Ako ste zistili, že šváby sa v druhohorách živili trusom dinosaurov?
Peter VRŠANSKÝ: „Vo vedeckom tíme sme sa nazdávali, že šváb sa živil potravou podobnou tej, ktorou sa živili jeho príbuzní. Avšak po dôkladnejšom skúmaní sme prišli na to, že mláďa švába malo vo svojich vnútornostiach drevo natrávené takým spôsobom, že ho už niekto predtým jedol. Bol to prvý dôkaz toho, že šváby sa v druhohorách živili trusom dinosaurov. Vyriešili sme tým podľa National Geographic záhadu, kam sa podela 180 kilometrová vrstva trusu, ktorá by inak pokryla celú Zem. Následne tím v roku 2014 publikoval článok o výskume Ectobiusa (švábik) na americkom kontinente komentovaný v Scientific American, aj v hlavných správach Yahoo.“
Na čom pracujete v súčasnosti? Je to téma chodiacich stromov, ktorá sa Vám tiež objavila na titulke BBC?
Peter VRŠANSKÝ: „O súčasnom výskume sa dozviete po publikácii v odbornom časopise. Objav miesta s najväčšou diverzitou na svete, s výskytom chodiacich stromov bol výnimkou, pretože tomuto úžasnému miestu chránenému konvenciou UNESCO Biosférických Rezervácií, hrozí zničenie. Kým by sme všetky data vyhodnotili, nebolo by čo ochraňovať. Takto aspoň celý svet vie, že na kilometri štvorcovom v Sumacu rastie viac druhov stromov a, čo je moja špecializácia, viac druhov švábov ako v celej Európe, alebo napríklad v celej Severnej Amerike. Takže nebezpečné výpravy do tejto džungle a aj študentská súťaž a expedícia mali zmysel.“
Ďakujeme Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: SAV
Uverejnila: ZČ