Za súčasné najväčšie problémy pre európske lesy sú považované klimatická zmena, nadmerná depozícia dusíka a zvýšená koncentrácia prízemného ozónu, O3. Nadbytok dusíka vedie podľa odborníkov k eutrofizácii, acidifikácii a strate biodiverzity.
„Zvýšená expozícia O3 má za následok celú škálu možných dopadov, od zmien fungovania organizmu po makroskopické poškodenie. Znečistenie ovzdušia bolo v Českej republike v minulosti zásadným environmentálnym problémom. I keď možno konštatovať, že znečistenie ovzdušia po zásadných socio-ekonomických zmenách v roku 1998 do značnej miery pokleslo, imisná koncentrácia ozónu a depozícia dusíka sa dosiaľ neznížili na akceptovateľnú úroveň,“ uvádzajú autori Iva Hůnová, Pavel Kurfürst a Lea Paličková z Českého hydrometeorologického ústavu v Prahe – Komořany vo svojom príspevku Prízemný ozón a atmosférická depozícia dusíku v Lesoch ČR.
Cieľom ich príspevku je mapovať lesné oblasti ČR podľa relatívneho zaťaženia prízemným ozónom a depozíciou dusíka a indikovať možné problémové oblasti, kde by vplyvom zvýšenej záťaže mohlo dochádzať k poškodeniu lesa. Na analýzu boli využité dáta kontinuálneho merania prízemného ozónu a údaje o atmosférickej depozícii dusíka z období 2000 – 2015, uložené v databázy ISKO (Informační systém kvality ovzduší) spravované Českým hydrometeorologickým ústavom (ČHMÚ).
ČHMÚ sa u našich západných susedov zaoberá dlhodobým monitoringom stavu ovzdušia. „Analýza ukázala vysokú variabilitu koncentrácie O3 v jednotlivých rokoch, v závislosti na aktuálnych meteorologických podmienkach. Naproti tomu depozícia dusíka je pomerne stabilná. Využitím výsledkov merania v kombinácii s modelovaním boli vymedzené oblasti, v ktorých sa pravidelne vyskytujú zvýšené koncentrácie O3 a vysoká depozícia dusíka. Aktuálne expozície neboli vzťahované k žiadnym limitom či štandardom, ale išlo o relatívne hodnotenie, v ktorom boli porovnávané oblasti medzi sebou navzájom,“ konštatovali odborníci.
Výsledky podľa nich naznačujú, že zvýšená expozícia O3 ohrozuje lesy najmä v južnej oblasti ČR, zatiaľ čo zvýšená depozícia dusíka je predovšetkým v severných partiách, špeciálne v horských oblastiach. „Územie, kde sa obe riziká prekrývajú, je prekvapivo malé. Z celkovej plochy lesa 28 782 km2 je okolo 5 160 km2 ohrozených zvýšenou expozíciou O3, okolo 3 960 km2 je ohrozených relatívne vyššou depozíciou dusíka a len 570 km2 je vystavených zvýšenej záťaži oboch sledovaných škodlivín. Bolo by veľmi zaujímavé sledovať, či sa na vymedzenom ´ohrozenom´ území dajú skutočne vysledovať nejaké konkrétne dopady O3 a dusíka na lesných porastoch.“
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: doc. RNDr. Iva Hůnová, CSc. z Českého hydrometeorologického ústavu v Prahe – Komořany, pôsobiaca zároveň na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, Ústav pre životné prostredie
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ