Do Dobšinskej ľadovej jaskyne po prvý raz zostúpil kráľovský banský radca Eugen Ruffíny 15. júna 1870. V roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Je najväčšou zaľadnenou jaskyňou na Slovensku. Nachádza sa v Spišsko-gemerskom krase, na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj.
Všetky jaskyne na Slovensku boli počas pandémie koronavírusu zatvorené, od 16. júna 2020 sú opäť prístupné. Ak sa chystáte navštíviť Dobšinskú ľadovú jaskyňu, aktuálne informácie o vstupe a otváracích hodinách nájdete na stránke Správy slovenských jaskýň.
Do hlbín zeme cez Ľadovú dieru
Priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom smerujúcim na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m.
Otvor do jaskyne pod názvom Ľadová diera bol známy oddávna. Do podzemných priestorov Ľadovej diery však po prvýkrát zostúpil za pomoci troch baníkov a predáka Jána Liptáka 15. júna 1870 banský inžinier z Dobšinej a kráľovský banský radca Eugen Ruffíny spolu so svojimi priateľmi Gustávom Langom a Andrejom Megom.
Prvé klimatické pozorovania vykonal Ferdinad Fehér v rokoch 1870 – 1871. Prvý plán jaskyne od Eugena Ruffinyho je z roku 1871.
Vľavo otvorenie Dobšinskej ľadovej jaskyne v roku 1871, vpravo korčuľovanie uprostred leta na historickej maľbe. Zdroj: Majgemer.sk
Od troch stoviek návštevníkov až po turistický fenomén
Bezprostredne po objavení prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná a jej ochranu zabezpečoval Lesný úrad. Jaskyňu sprístupnili už v roku 1871, z dôvodu bezpečnosti návštevníkov ju vybavili drevenými schodmi a chodníkmi.
Následne zabezpečili osvetlenie horákmi, sprievodcu a vydali tiež sprievodný materiál, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny i zákazy v záujme ochrany jaskyne.
Do konca októbra 1871 jaskyňu navštívilo prvých 292 osôb. Stále väčší záujem o ňu začali prejavovať odborníci a bádatelia, ktorých cieľom bolo vysvetliť vznik tohto fenoménu. Bolo vydaných množstvo odborných i propagačných publikácií. Propagovali ju aj miestni činitelia, a tak prichádzali do jaskyne nielen naši obyvatelia, ale aj významní ľudia z cudziny. V priebehu najbližších rokov postavilo mesto pre návštevníkov menší hotel.
Elektrické osvetlenie a korčuľovanie uprostred leta
V roku 1873 z poverenia Uhorskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti jaskyňu skúmal prírodovedec J. A. Krenner. Výsledkom jeho bádania bola dvojjazyčná publikácia s nákresom jaskyne. Ďalší výskumník J. Pelech publikoval koncom 70. rokov 19. storočia o jaskyni štúdiu, ktorá vyšla aj v Londýne.
V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou a o rok neskôr bola jaskyňa osvetlená Bunsenovými lampami. V roku 1883 zriadilo Uhorsko osobitnú komisiu na zabezpečovanie prevádzky jaskyne.
V roku 1887 bola jaskyňa ako prvá vo vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchii i v Európe elektricky osvetlená. Elektrickú energiu vyrábal agregát umiestnený na jej povrchu.
V období rokov 1893 – 1909 sa v jaskyni organizovali letné slávnosti spojené s korčuľovaním, kde bolo aj 100 korčuliarov a 300 divákov. Nechýbala ani živá muzika.
Jaskyňa v číslach
V novembri roku 2000 na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu o Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Hoci sa pôvodne uvažovalo o samostatnej nominácii jaskyne spolu s roklinami Slovenského raja, ide o významný úspech ochrany prírody na Slovensku a prezentáciu unikátnych prírodných hodnôt našich jaskýň na celom svete. Pôvodný návrh bol schválený v roku 1995 v Berlíne.
Zaľadnená plocha jaskyne je vyše 9 770 m2 a objem ľadu je viac ako 110 000 m3, čo je druhé najväčšie množstvo na svete. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov.
Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu „odtápaním“. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu Malej siene a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok).
Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zistili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) a netopiera riasnatého (Myotis nattereri), ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
Správa slovenských jaskýň
Majgemer.sk
Unesconadosah.sk