Ozónová vrstva sa pomaly zaceľuje, vedci však varujú pred novými hrozbami súvisiacimi so zmenou klímy.
Sú to už takmer štyri desaťročia, čo vedci objavili rastúcu dieru v ozónovej vrstve Zeme.
Klimatológovia však teraz tvrdia, že ochranný štít nad povrchom našej planéty by mohol byť na dobrej ceste k obnoveniu. Nové údaje zhromaždené Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) ukazujú, že ozónová diera nad Antarktídou sa od roku 1992 sedemkrát zmenšila. Informoval o tom NASA na svojej webovej stránke.
NASA a americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) predpokladajú, že ak by zotavovanie ozónovej vrstvy pokračovalo týmto tempom, v roku 2066 by sa mohla úplne zaceliť.
„Postupné zlepšovanie, ktoré sme videli za posledné dve desaťročia, ukazuje, že medzinárodné úsilie o obmedzenie chemikálií ničiacich ozón funguje,” uviedol Dr. Paul Newman, vedúci výskumného tímu NASA pre ozón.
Nové hrozby
Ozónová diera však stále existuje a aktuálne má rozlohu 20 miliónov kilometrov štvorcových, čo je vyše dvakrát viac ako rozloha Spojených štátov amerických. Vedci varujú, že pred nami je ešte dlhá cesta, kým sa ozónová vrstva vráti k svojej prirodzenej hrúbke.
Keď je ozónová diera otvorená, prepúšťa na Zem viac škodlivého UVB žiarenia, ktoré zvyšuje riziko rakoviny a šedého zákalu. Podľa nedávnej štúdie sú v dôsledku poškodenej ozónovej vrstvy antarktické voľne žijúce živočíchy, napríklad tulene a tučniaky, vystavené väčšiemu riziku spálenia.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia výskumníci zistili, že niektoré človekom vyrobené chemikálie, najmä chlórfluórované uhľovodíky (CFC), rýchlo poškodzujú ozónovú vrstvu.
Po vytvorení tzv. Montrealského protokolu, medzinárodnej dohody z roku 1987, ktorej cieľom bolo postupné ukončenie používania škodlivých chemikálií, sa začala ozónová vrstva obnovovať. Ako informuje portál iMeteo.sk, napriek pokroku je ozónová vrstva naďalej vystavená novým hrozbám, a to hlavne tým, ktoré súvisia so zmenou klímy a s extrémnymi prírodnými udalosťami, ako sú obrovské lesné požiare.
Aktualizované zábery ozónovej diery. Zdroj: NASA, NOAA
Meranie ozónovej vrstvy
Vedci sa domnievajú, že nedávne oživenie ozónovej vrstvy bolo spôsobené kombináciou prirodzeného poklesu CFC v kombinácii s prílevom ozónu z oblastí severne od pólu, píše NASA.
„Závažnosť ozónovej diery je v porovnaní s inými rokmi za posledné tri desaťročia pre rok 2024 podpriemerná, ale ozónová vrstva stále nie je ani zďaleka úplne zahojená,“ varoval Stephen Montzka, vedúci vedec Globálneho monitorovacieho laboratória NOAA.
Vedci merajú hrúbku ozónovej vrstvy pomocou merania nazývaného Dobsonove jednotky (DU). Dobsonova jednotka je jednotka celkového množstva plynu prítomného v zemskej atmosfére definovaná ako množstvo plynu prítomného v zvislom stĺpci atmosféry jednotkového prierezu, ktorý vytvorí po stlačení na 1 013 hPa pri teplote 10 °C vrstvu s hrúbkou 0,001 cm, pričom čokoľvek menšie ako 220 Dobsonových jednotiek sa považuje za ozónovú dieru.
Ozónová vrstva mala tento rok 5. októbra v najtenšom bode len 109 DU. Podľa Bryana Johnsona, výskumného chemika NOAA, bola pôvodná hrúbka ozónovej vrstvy nad Antarktídou pred znečistením nameraná v roku 1979 na úrovni 225 Dobsonových jednotiek.
(LDS)