V roku 2016, najteplejšom roku, odkedy sa vedú záznamy, bol svet v priemere o 1,1 °C teplejší ako v predindustriálnom období. O zmene klímy a jej príčinách sa už nevedie vážny vedecký spor. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy je ľudský vplyv na klimatický systém jasný a je zrejmý zo zvyšujúcich sa koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére a z pozorovaného otepľovania.
Energetika a zmena klímy
Energia a zmena klímy spolu úzko súvisia. Výroba energie, najmä transformáciou a spaľovaním fosílnych palív, a používanie energie, napr. v priemysle, domácnosťami a v doprave, tvoria 79 % emisií skleníkových plynov v EÚ. V dôsledku toho sú účinné opatrenia v oblasti výroby energie a jej spotreby zásadné pre boj proti zmene klímy. Energetika a zmena klímy vyvolávajú množstvo otázok, ktoré je najlepšie riešiť spoluprácou štátov. Zastávajú preto popredné miesto v programe EÚ.
Ciele situačnej správy
Cieľom tejto situačnej správy je poskytnúť prehľad toho, čo EÚ v tejto oblasti robí; zhrnúť kľúčové audítorské činnosti, ktoré Európsky dvor audítorov a ďalšie najvyššie kontrolné inštitúcie doteraz v EÚ vykonali; a identifikovať hlavné výzvy, od ktorých sa bude v budúcnosti odvíjať legislatívna diskusia a audity.
V oboch oblastiach, v energetike aj zmene klímy, EÚ stanovuje politický rámec. Určité oblasti, ako je výber energetického mixu, ostávajú v právomoci členských štátov. Na medzinárodnej úrovni zohrávajú EÚ a jej členské štáty poprednú úlohu v rámci medzinárodných dohôd o zmene klímy, ako je Parížska dohoda z roku 2015.
V energetickej oblasti je dôležitou súčasťou opatrenia EÚ vytvorenie vnútorného trhu s energiou, ktorý umožní voľný pohyb plynu a elektrickej energie a obchodovanie s nimi bez ohľadu na hranice v celej EÚ. Vnútorný trh s energiou má nákladovo efektívnym spôsobom zabezpečiť plnenie cieľov energetickej politiky EÚ týkajúcich sa dosiahnutia udržateľnej a bezpečnej energie za dostupné, konkurencieschopné ceny.
Komisia v novembri 2016 vypracovala balík návrhov ďalšej reformy trhu s energiou s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Tieto návrhy v súčasnosti posudzujú zákonodarcovia EÚ, t. j. Európsky parlament a Rada Európskej únie.
V prípade zmeny klímy sa väčšina opatrení EÚ zameriava na zmierňovanie zmeny klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, kým opatrenia v oblasti adaptácie na účinky zmeny klímy ostávajú zväčša bez regulácie.
Silné zameranie na zmierňovanie sa odzrkadľuje v cieľoch EÚ v oblasti klímy a energetiky. Európska únia si na roky 2020 a 2030 stanovila ciele znížiť emisie skleníkových plynov, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a dosiahnuť zvýšenie energetickej efektívnosti. Európska únia plánuje do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov EÚ o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami skleníkových plynov v roku 1990.
Prístup k znižovaniu emisií
Prístupy k znižovaniu emisií skleníkových plynov sa medzi sektormi líšia. Európska únia prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami stanovila hornú hranicu celkových emisií z niektorých sektorov dodávok energie, energeticky náročných odvetví a z letov v rámci EHP a vytvorila trh pre emisné kvóty, čím stanovila cenu uhlíka. V prípade ostatných sektorov sa uplatnilo zníženie emisií prostredníctvom záväzných cieľov v oblasti znižovania emisií, ktoré pre každý členský štát určila EÚ. Členské štáty nesú jednotlivo zodpovednosť za vymedzenie a vykonávanie vnútroštátnych politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Tieto prístupy dopĺňajú opatrenia na úrovni EÚ a vnútroštátne opatrenia na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.
Skleníkové plyny
Aj keď bude úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov úspešné a dosiahne sa cieľ Parížskej dohody (udržať zvyšovanie celosvetových teplôt pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia), adaptácia na zmenu klímy je nevyhnutná. Zmena klímy už teraz ovplyvňuje životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo pri súčasnom zvýšení teplôt o vyše 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Podnebie Európy bude pri zvýšení teploty o celé 2 °C výrazne odlišné od dnešnej doby. Základom pre opatrenie EÚ v oblasti adaptácie je adaptačná stratégia EÚ z roku 2013, ktorá podnecuje členské štáty prijať opatrenia, čo však nie je záväzné.
Zistené nedostatky a hlavné výzvy
Najvyššie kontrolné inštitúcie a Európsky dvor audítorov v posledných rokoch vykonali audity širokého okruhu rôznych tém v oblasti energetiky a zmeny klímy. Audity v oblasti energetiky tvorili najväčší podiel správ, pričom ostatným témam, ako je adaptácia, sa venovalo menej pozornosti. Hoci bol rozsah auditov rozmanitý, možno určiť niekoľko spoločných záverov. V rámci auditov sa zistilo, že rozdiely medzi spôsobmi, akými členské štáty vykonali právne predpisy EÚ a spravovali svoje trhy s energiou, spomalili pokrok smerom k dokončeniu vnútorného trhu s energiou EÚ. Bez ohľadu na úspešný rast v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a celosvetový pokles ich nákladov sa pri auditoch odhalila nedostatočná nákladová efektívnosť a prekážky pre investovanie. Problémy týkajúce sa nákladovej efektívnosti sa často zistili aj pri auditoch energetickej efektívnosti; najvyššie kontrolné inštitúcie zistili značné zvýšenie nákladov a oneskorenia v oblasti jadrovej energetiky. Z auditov vyplynulo aj to, že prechod na nízkouhlíkové druhy dopravy neprebieha v dostatočnej miere. V oblasti adaptácie sa audity zameriavali zväčša na povodne. Audítori zistili problémy v oblasti predchádzania povodniam, ochrany pred nimi a reakcie na ne.
V tejto situačnej správe sa zistilo sedem oblastí hlavných problémov:
1. Riadenie v oblasti energetiky a zmeny klímy
2. Politika založená na dôkazoch
3. Zmena energetického systému
4. Účinné využitie výskumu a inovácií
5. Plánovanie a riešenie adaptácie
6. Financovanie
7. Zapojenie občanov Európskej únie
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Opatrenia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy. Situačná správa
Dátum uverejnenia publikácie je 20. 4. 2018 a nájdete ju na stránke EU Bookshop.
