Výsadba nových stromčekov prináša pozitívny vplyv pre slovenské lesné hospodárstvo. Štátny podnik LESY SR ukončil začiatkom decembra minulého roka jesennú obnovu lesa, pri ktorej vysadil viac ako 1,7 milióna sadeníc lesných drevín. Spolu lesníci umiestnili v roku 2016 na plochách obhospodarovaných podnikom takmer 15 miliónov kusov sadeníc na rozlohe 3 846 hektárov. Približne rovnaký počet bol vysadený aj rok predtým.
Väčšina sadeníc bola použitá na obnovu lesa na kalamitných plochách na Kysuciach, v Nízkych Tatrách a v Slovenskom Rudohorí. Odborný tím z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, menovite Ing. Róbert Sedmák, PhD., Ing. Ján Bahýľ, PhD., Ing. Michal Bošeľa, PhD., prof. Ing. Ján Tuček, CSc. a Ing. Róbert Smreček, PhD. sa zhoduje, že táto výsadba zaručuje praktické zabezpečenie trvalosti lesa na lesných pozemkoch, kde by prirodzená obnova lesa bola ťažká, pomalá alebo by novovznikajúci les mal malú zníženú kvalitu a ekonomickú hodnotu. „Umelá obnova lesa (ako doplnok prirodzenej obnovy) zaručuje, že rozloha, kvalita a ekonomická hodnota slovenských lesov v budúcnosti nebude klesať.“
Je 15 miliónov nových sadeníc dosť alebo málo, čo sa týka výsadby stromčekov z hľadiska udržateľnosti lesného
porastu? Aj keď odborníci zo Zvolenskej univerzity uvádzajú, že na túto otázku sa nedá jednoznačne a jednoducho odpovedať, treba zobrať do úvahy také okolnosti ako ťažba dreva či kalamita. „Obnova lesa po ťažbe a kalamitách môže byť prirodzená alebo umelá. V prípade prirodzenej obnovy sa porast obnoví zo semena alebo výmladkov materských stromov. Umelá obnova prebieha zvyčajne sadbou semenáčikov a sadeníc vypestovaných zo semien vhodných stromov v lesných škôlkach, ale aj sejbou semien. V súčasnosti je to najmä na miestach, kde prirodzená obnova nebola účelná, vhodná alebo úspešná. Použitie sadbového a sejbového materiálu je regulované Zákonom 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a vyhláškou č. 501/2010 Z. z. Sadbový a sejbový materiál nie je možné prenášať medzi rôznymi semenárskymi oblasťami, čím sa zabezpečuje maximálne využitie stanovištných podmienok a zachovanie fenotypových znakov a genetických vlastností.“
Podiel prirodzenej a umelej obnovy na Slovensku je podľa odborníkov v posledných rokoch vzájomne vyrovnaný. „V prípade prirodzenej obnovy lesníci cielenými zásahmi podporujú vývoj materského porastu tak, aby pred jeho vyťažením došlo k tvorbe semien a vzniku následného porastu. Umelá obnova lesa sa používa najmä na stanovištiach, kde je prirodzená obnova spomalená, ak chýba alebo ak má materský porast nevhodné drevinové zloženie alebo zlú kvalitu, prípadne na rozsiahlych kalamitných plochách. Na väčších a súvislejších kalamitných plochách je umelá obnova často nástrojom, aby sa vôbec zabezpečila kontinuita lesa. Zo Zákona 326/2005 Z. z. o lesoch vyplýva povinnosť zalesniť akúkoľvek holinu do 2 rokov od jej vzniku, u ochranných porastov je táto lehota 3 roky. V prípade očakávanej prirodzenej obnovy môže orgán štátnej správy túto lehotu predĺžiť o ďalšie 2 roky. Ďalšou povinnosťou je zabezpečiť porast od 2 do 10 rokov od uplynutia lehoty na zalesnenie.“
Kritériá zabezpečeného lesného porastu definuje vyhláška 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. V týchto ustanoveniach je podľa odborníkov akcentovaná snaha primerane skrátiť čas a usmerniť vytvorenie následného porastu, ktorý by sa síce pravdepodobne vytvoril aj prirodzene sukcesným vývojom, ale proces by bol zdĺhavý a kvalita následného porastu nízka. „Preto informáciu, že Lesy Slovenskej republiky, š. p. v roku 2016 vysadili 15 miliónov stromčekov (vhodnejšie by bolo možno hovoriť o sadeniciach), je nutné brať predovšetkým ako splnenie povinnosti udržať les vhodnej kvality tam, kde by bola jeho prirodzená obnova nemožná alebo veľmi zdĺhavá, pri zmene druhu iného pozemku na lesný pozemok, resp. zmene spôsobu využívania lesného pozemku (pôvodne lesné sklady, cesty, plochy poľovného hospodárenia a pod.). V prípade, ak by v dôsledku škodlivých činiteľov bola v danom roku vyššia potreba zalesňovania, Lesy Slovenskej republiky, š. p. by zo zákona museli splniť povinnosť obnovy lesných porastov aj za cenu vyšších nákladov,“ uvádza tím vedcov zo Zvolenskej univerzity.
V (hypotetickom) prípade absencie prirodzenej obnovy by situácia podľa nich vyzerala inak. „Lesy Slovenskej republiky, š. p. ročne ťažia takmer 5 miliónov m3 dreva pričom vytvoria 8 až 10 tisíc ha holín. 15 miliónov sadeníc by potom postačovalo na zalesnenie cca. necelých 4 000 ha holín, čo by predstavovalo približne 40 – 50 % zalesňovacej potreby, samozrejme opäť so zanedbaním druhu dreviny a povahy stanovišťa výsadby, ktoré ovplyvňujú variabilitu použitého počtu sadeníc na jednotku plochy. Aj keď sa výmera holín môže zdať vysoká, v skutočnosti tvorí len zlomok z plochy spravovanej štátnym podnikom – 0,5 % z 900 tisíc ha.“
Odborníci vysvetľujú, že v takomto prípade by 15 miliónov sadeníc nepokrylo potrebu zalesňovania vzniknutých holín po ťažbe dreva a kalamitách a tento počet by nestačil na zachovanie rozlohy a trvalosti lesa obhospodarovaného štátnym podnikom. „Tento scenár je však prakticky vylúčený. V skutočnosti sa lesnatosť na území Slovenskej republiky od roku 2010 do roku 2014 zvýšila o 0,1 % na 41,1 %. V roku 2015 bola trvalá zmena takmer 3 000 ha pozemkov na lesné pozemky. Zásoba v lesných porastoch sa tiež od roku 2010 do roku 2014 zvýšila o takmer 15 miliónov m3.“
Uvedené tiež podľa vedcov podčiarkuje význam prirodzenej obnovy. „K základom lesníckeho vzdelania a odbornej hrdosti patrí poznanie a prioritné využívanie princípov prirodzenej obnovy lesa. Využívanie prirodzenej obnovy zabezpečuje trvalú existenciu lesa na lesných pozemkoch a znižuje náklady potrebné na zalesnenie. Preto vysadenie 15 miliónov sadeníc, ako doplnok prirodzenej obnovy, postačuje a pokrýva potrebu zalesnenia vzniknutých holín.“
Tím vedcov z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie hovorí, že ak by sme chápali otázku trvalej udržateľnosti lesa tak, či je počet sadeníc vysadených Lesmi Slovenskej republiky, š. p. v roku 2016 postačujúci pre vypestovanie trvalo udržateľného lesa na území, kde sa zalesňovalo, tak sa dá takmer s určitosťou odpovedať áno, postačuje. „Štátny podnik použil na zalesnenie 1 ha lesa priemerne 4 000 sadeníc vypestovaných z kvalitných semien, ktoré pochádzajú zo stanovišťu prispôsobených stromov (v zmysle príslušných zákonov). Pravdepodobnosť, že les na zalesnenom území bude pri adekvátnej pestovnej starostlivosti trvalo existovať, je veľmi vysoká. Táto vysoká pravdepodobnosť tvorí podstatnú časť ich odbornej hrdosti. Počet vysádzaných jedincov určite odpovedá najnovším vedeckým poznatkom z oblasti zakladania a pestovanie lesa, bohatým praktickým skúsenostiam lesníkov a súčasne zrejme reflektuje praktické ekonomické možnosti štátneho podniku.“
Pomôže ale takáto obnova lesného porastu aj živočíšnemu osadenstvu lesa alebo bude mať význam len pre človeka? Niektorí sú toho názoru, že len človek bude mať z toho úžitok. „Nositelia tohto názoru narážajú na nižšiu biodiverzitu umelo vysádzaných, hospodárskych lesov obnovovaných človekom. V porovnaní s prirodzenými a prírodnými lesmi je pri porovnaní v konkrétnom časovom období naozaj pravdepodobne nižšia. Avšak v prípade sčítania biodiverzity všetkých rastových fáz umelo vysadených lesov môže byť celková biodiverzita naopak dokonca vyššia,“ uvádzajú odborníci na lesné hospodárstvo.
Aktuálne preferované postupy maloplošných foriem hospodárskych spôsobov tiež prakticky podľa nich vylučujú vznik negatívnych efektov rovnorodých a rovnovekých porastov na veľkých plochách. „Je tiež potrebné si uvedomiť, že primárnou funkciou hospodárskych lesov je trvalá a plynulá produkcia kvalitnej drevnej hmoty, ktorá sa v súčasnosti považuje za ekologickú, prírodne obnoviteľnú surovinu. Zároveň však hospodárske lesy síce v rôznej miere, ale celkom určite integratívne poskytujú aj plnenie ostatných ekosystémových služieb vrátane biodiverzity. Popri tom slovenská legislatíva vytvára dostatok priestoru na to, aby požiadavky spoločnosti na plnenie iných ekosystémových služieb vrátane biodiverzity, primárne napĺňali porasty lesov zaradené do kategórie ochranných lesov, resp. lesov osobitného určenia. Je tiež všeobecne známe, že podiel takýchto lesov na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami pomerne vysoký a sú vcelku rovnomerne rozmiestnené na celom území.“
Význam hospodárskych lesov pre spoločnosť je pritom nezastupiteľný, konštatujú odborníci. „Drevo sa vo všeobecnosti považuje za materiál nevytvárajúci pri jeho použití dlhodobú záťaž pre prírodné prostredie a poníma sa ako perspektívny zdroj zelenej bioenergie. Rozsiahlejšie využívanie dreva namiesto fosílnych palív predstavuje jednu z hlavných stratégií EÚ ako zmierovať negatívne dopady klimatických zmien na prírodu a ľudskú spoločnosť. Zároveň obhospodarovanie lesov, ťažba a prvotné spracovanie dreva výrazne ovplyvňujú zamestnanosť, demografický vývoj a celkovo trvalo udržateľný ekonomický rozvoj vidieckych oblastí.“
Odborníci tvrdia, že nižšia biodiverzita v lesoch obnovovaných na podnet diskrétnych ľudských zásahov v porovnaní s pralesmi, ktoré sa 100 rokov neprerušene vyvíjajú podľa prírodných zákonitosti, je cena za snahu využívať drevo ako prírodný materiál. „Hospodárske lesy sú z tohto dôvodu o niečo menej vhodným životným stanovišťom pre celý rad rastlín a živočíchov ako lesy prírodné, avšak konštatovanie, že rovnoveké / hospodárske lesy nie sú vhodným životným prostredím pre živočíchy alebo že im umelá výsadba lesa nepomáha, je scestné.“
Uvádzajú, že ak by to bola pravda, tak potom by 95 % slovenských lesov (v minulosti obnovovaných najmä umelo) bolo bez fauny a dnes by sme neriešili problémy s premnožením jelenej, srnčej a diviačej zveri sprevádzanej populačnou explóziou veľkých šeliem. „Ako príklad toho, že aj umelý les môže poskytovať vhodné prostredie pre živočíchy, môžeme uviesť, že umelo založená, hustá mladina už v 10 roku od svojho vzniku predstavuje pre lesnú zver vítané útočisko a ležovisko počas dňa a v zime predstavuje aj významný zdroj potravy. A podobných príkladov by sme mohli nájsť viacero,“ uzavrel vedecký tím Zvolenskej univerzity.
Informácie poskytli: Ing. Róbert Sedmák, PhD., Ing. Ján Bahýľ, PhD., Ing. Michal Bošeľa, PhD., prof. Ing. Ján Tuček, CSc. a Ing. Róbert Smreček, PhD.z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ