Štatistiky sa otriasajú aj na Slovensku.
Extrémne horúčavy, ktoré zasiahli uplynulý týždeň južnú Európu, stále pretrvávajú. Na mnohých miestach boli prekonané historické rekordy nielen v teplote, ale aj vo veľkosti krúp. V uplynulých dňoch zaznamenali gigantické krúpy viackrát, a to v Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine.
Extrémne teploty prinášajú extrémne búrky
Svetová meteorologická organizácia potvrdila 17. júla 2023, že najvyššia teplota, aká bola kedy v Európe zaznamenaná, bola v roku 2021 na Sicílii. Išlo o neskutočných 48,8 stupňa Celzia (°C). Rekordné teploty padali v jednotlivých mestách aj tento rok 19. júla. Zaradili sa k nim Decimomannu na Sardínii so 46,2 °C, letisko Malaga v Španielsku so 44,2 °C a Durrës v Albánsku so 40,4 °C.
Toto dlhotrvajúce obdobie horúčav viedlo v južnej Európe k požiarom, ktoré spôsobili rozsiahle škody. Priniesli so sebou i niekoľko intenzívnych búrok s krúpami, najmä v severnom Taliansku. 19. júla sa pri Trevise spustilo krupobitie s krúpami veľkosti veľkých grapefruitov, ktoré rozbili okná a poškodili autá. Odhaduje sa, že niektoré krúpy mali priemer asi 16 centimetrov. Mnohí si mysleli, že väčšie už ani nemôžu byť.
Netrvalo však dlho a európsky rekord bol v priebehu iba piatich dní opäť prekonaný. V malom meste Azzano Decimo v Taliansku namerali krúpu vo veľkosti 19 centimetrov, ktorá je len o 1,3 centimetra menšia ako svetový rekord. Ten drží krúpa s veľkosťou 20,3 centimetra, nájdená 23. júla 2010 vo Vivian v Južnej Dakote.
Krúp v Taliansku pribúda
24. júla 2023 okolo 23. hodiny večer zasiahlo Azzano Decimo obrovské krupobitie. Po dôkladnom preskúmaní mnohých správ a fotografií potvrdili špecialisti z Európskej databázy závažných poveternostných situácií (ESWD), že ide o európsky rekord.
Také silné krupobitie malo okrem obrovských hospodárskych škôd tiež vplyv na ľudské zdravie. ESWD evidovalo celkom 109 zranených. Organizácia získava údaje z rozsiahlej európskej siete meteorologických nadšencov a spolupracujúcich meteorologických služieb.
Oproti iným regiónom Európy v severnom Taliansku krupobití a búrok stále pribúda. Zvyšuje sa aj ich intenzita.
Krúpy zasiahli aj Slovensko
Pred dvoma dňami, teda 24. júla, sa východným Slovenskom prehnala silná supercelárna búrka s krúpami, ktoré narobili množstvo problémov. Vznikla počas popoludnia severne od Bardejova. Najhoršie na tom bolo severovýchodné Slovensko, kde búrky prinášali aj niekoľkocentimetrové krúpy. Mimoriadne veľké sme zaznamenali v obci Smilno.
Podľa SHMÚ mali najväčšie z nich maximálny priemer až 8 centimetrov, čím bol vyrovnaný rekord najväčšej krúpy, zaznamenanej v Košiciach 27. júna 2019. Veľké krúpy v oboch prípadoch vyprodukovali supercelárne búrky.
Ako vznikajú?
Krúpy sú guľové, kužeľovité alebo nepravidelné kusy ľadu s priemerom aspoň pol centimetra. Ich výskyt je viazaný na búrkový oblak typu cumulonimbus (rýchlo rastúce oblaky, ktoré môžu mať výšku až 15 kilometrov). V tomto búrkovom oblaku sa vodné kvapôčky istý čas pohybujú náhodne smerom nahor a nadol. Keď už sú krúpy natoľko ťažké, že ich vzostupný prúd v oblaku nemôže udržať, spadnú na zem. Krúpa z nich môže padať rýchlosťou viac ako 120 kilometrov za hodinu.
Veľké krúpy sa tvoria iba v organizovaných búrkových mračnách s veľkým vertikálnym rozsahom, ako sú supercely, multicely a línie pomaly postupujúcich búrok.