V septembri tohto roka dosiahla ohromujúcu rozlohu 26 miliónov štvorcových kilometrov.
Ozónová diera nad Antarktídou. Zdroj: ESA
Podľa správy Európskej vesmírnej agentúry je ozónová diera nad Antarktídou, ktorú snímkovala družica Copernicus Sentinel-5P, jednou z najväčších v histórii. Diera dosiahla v septembri tohto roka ohromujúcu rozlohu 26 miliónov štvorcových kilometrov, čo je približne trojnásobok rozlohy Brazílie. Dôvodom je zrejme erupcia podmorskej sopky Tonga.
Extrémne hodnoty
Každý rok sa nad Antarktídou vytvorí ozónová diera v dôsledku prítomnosti látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v stratosfére a vplyvom špecifických podmienok regiónu. Jej veľkosť sa pravidelne mení. Od augusta do októbra sa ozónová diera zväčšuje a maximum dosahuje medzi polovicou septembra a polovicou októbra. Maximálnu veľkosť dosiahla tento rok 16. septembra, no aj na začiatku októbra sa stále drží vo vysokých hodnotách.
Ozónová diera vznikla podľa Európskej vesmírnej agentúry veľmi skoro a jej nárast bol rýchly. Je preto jednou z najväčších v histórii meraní.
Veľkosť ozónovej diery je do značnej miery určená silou silného pásu vetra, ktorý prúdi v oblasti Antarktídy, rotáciou Zeme a teplotnými rozdielmi medzi polárnymi a miernymi zemepisnými šírkami.
Čo by sme mali vedieť o ozónovej vrstve
- Ozónová vrstva je pás zemskej atmosféry vo výške 15 až 30 kilometrov. Ako jej názov napovedá, vyznačuje sa vysokou koncentráciou ozónu – kyslíka, ktorého molekuly majú tri atómy namiesto dvoch.
- Táto vrstva chráni rôzne formy života vrátane človeka tým, že blokuje škodlivé ultrafialové (UV) žiarenie zo Slnka.
- Diery sa formujú počas zimných mesiacov, keď studený vzduch vytvára polárne stratosférické oblaky – extrémne vysoké mračná z ľadových kryštálov, ktoré narúšajú vrstvu ozónu nad pólmi.
Simulácia ozónovej diery nad Antarktídou, založená na dátach zhromaždených družicou Copernicus Sentinel-5P Európskej vesmírnej agentúry. Zdroj: ESA/Copernicus Sentinel
Môže za to sopka?
Družica Copernicus Sentinel-5P skúmala ozónovú dieru pomocou spektrometra TROPOMI. Tento prístroj rozširuje možnosti monitorovania atmosféry tým, že identifikuje rôzne plyny v odlišných segmentoch elektromagnetického spektra. Vďaka tomu odborníci vidia zobrazenie širokej škály znečisťujúcich látok s lepším rozlíšením.
Podľa niektorých expertov môžu za nezvyčajné správanie ozónovej vrstvy erupcie podmorskej sopky Tonga v januári 2022.
Tento vulkán vybuchol silou väčšou, než akú by malo sto hirošimských bômb, a vystrekol vodnú paru až na samotný okraj vesmíru, do výšky 80 až 100 kilometrov nad morom. Niečo také vedci pri žiadnej sopke doposiaľ nepozorovali. Obrovské množstvo vodnej pary mohlo viesť k zintenzívneniu tvorby polárnych stratosférických oblakov. Voda ovplyvnila ozónovú vrstvu prostredníctvom chemických reakcií a zmenila rýchlosť jej ohrevu. Vodná para mohla obsahovať ďalšie chemické prvky, ako je bróm alebo jód, ktoré mohli vrstvu poškodiť.
Na potvrdenie súvislosti medzi tohtoročnou ozónovou dierou a erupciou však treba ďalší výskum.
(JM)
