V Európe bolo odumieranie jaseňov zaznamenané prvýkrát v 90-tych rokoch 20. storočia na rastlinách v lesných škôlkach a na mladej výsadbe v severnom Poľsku a Litve. Počas ďalších dvoch desaťročí sa toto ochorenie postupne objavilo v ďalších krajinách Európy. Prvým príznakom ochorenia na mladých jedincoch je odumieranie terminálnych výhonov viditeľné ako výrazné tmavé sfarbenie kôry výhonu. Od roku 2004, na základe prítomnosti spomenutých príznakov, je odumieranie jaseňov zaznamenané aj na Slovensku, konštatovali vo svojom príspevku Náchylnosť vybraných klonov Fraxinus angustifolia a Fraxinus excelsior voči patogénnej hube Hymenoscyphus fraxineus autori Katarína Adamčíková, Katarína Pastirčáková, Jozef Pažitný z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočka biológie drevín.
Cieľom ich príspevku bolo zistiť náchylnosť vybraných klonov jaseňov rastúcich v semennom sade Trstice voči patogénnej hube H. fraxinues a tiež preveriť prípadné rozdiely v rezistencii klonov F. excelsior a F. angustifolia, ktoré sa využívajú ako zdroj semien, a následne na produkciu sadeníc.
Ochorenie, kdekoľvek sa objaví, spôsobuje podľa odborníkov obrovské poškodenie jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior) a v niektorých častiach Európy aj jaseňa úzkolistého (F. angustifolia). Navyše, odumieranie jaseňov bolo zaznamenané aj na niekoľkých druhoch introdukovaných jaseňov. „Odumieranie jaseňov je vážne ochorenie, ktoré má za následok hromadné odumieranie jedincov ohrozujúce existenciu rodu Fraxinus na našom kontinente. Príčina odumierania jaseňov v Európe bola objasnená v roku 2006 a popísaná ako nový druh huby Chalara fraxinea, nepohlavné štádium huby zo skupiny Ascomycetes – Hymenoscyphus fraxineus s taxonomickým synonymom H. pseudoalbidus. V roku 2013 bol pôvodca odumierania jaseňov Ch. fraxinea izolovaný z napadnutých symptomatických pletív F. excelsior z 8 lokalít na Slovensku. Huba bola identifikovaná na základe amplifikácie ITS regiónu, ktorého sekvencia bola 100 % identická s hubou H. fraxineus. Na Slovensku bol patogén potvrdený a identifikovaný aj na ďalšej hostiteľskej drevine F. angustifolia.“
Fraxinus je dôležitý druh medzi ušľachtilými listnatými drevinami, tvrdia autori príspevku. Hoci nepatrí medzi hlavné druhy lesných drevín na Slovensku, je to bežne využívaný druh v lesnom hospodárstve aj mestskej zeleni a parkoch. V lesnom hospodárstve na Slovensku tvorí malé porasty (zvyčajne do 1 ha), ktoré pokrývajú 1,5 až 2 % lesnej pôdy, čo zodpovedá približne 30 000 ha.
Rastlinný materiál použitý v experimentoch výskumného tímu pochádzal zo semenného sadu Trstice, ktorý je
lokalizovaný na západnom Slovensku v okrese Galanta (48°24´32″N, 17°47´39″E) a bol založený v roku 2009. V sade sú vysadené spolu jaseň štíhly aj jaseň úzkolistý, spolu 49 klonov. Pôvodne sa tu nachádzalo 566 vrúbľovancov, vysadených v spone 6 × 6 m, každý klon v opakovaní 12 jedincov. „Pri výbere klonov na inokulačné testy sme vychádzali z výsledkov vizuálneho hodnotenia zdravotného stavu stromov založenom na hodnotení intenzity defoliácie. Z oboch druhov jaseňa sme vybrali po 3 klony (s najlepším, priemerným a najhorším zdravotným stavom vyjadreným priemernou defoliáciou). Test sme realizovali v 5-tich opakovaniach na rôznych jedincoch toho istého klonu. Na inokulačné testy sme vybrali 4 rôzne kmene huby H. fraxineus, pochádzajúce z rôznych lokalít Slovenska (Černík, Svätý Anton, Duchonka, Jarok). Na prípravu inokula sme použili vysterilizované segmenty dreva (6 × 5 × 3 mm veľké) z F. excelsior, ktoré sme rozložili na povrch 3 %-ného sladinového agaru (MEA), obsahujúceho 50 g jaseňových listov. Tie sme nechali prerásť mycéliom huby približne 1 mesiac. Ako kontrolu sme použili sterilné kúsky dreva rovnakého pôvodu a veľkosti.“
Na základe vizuálneho hodnotenia (symptómov) odborníci potvrdili prítomnosť ochorenia v semennom sade Trstice. Napadnuté boli oba druhy jaseňov: F. excelsior aj F. angustifolia. „Porovnali sme dva spôsoby umelej inokulácie jaseňov hubou H. fraxineus: in situ a in vitro. In vitro inokulácia nebola úspešná a z toho dôvodu neodporúčame testovanie odolnosti jaseňov voči H. fraxineus týmto spôsobom. Výsledky štúdie in situ naznačujú rozdiely v odolnosti jaseňov voči ochoreniu odumieranie jaseňov. Tieto rozdiely existujú nielen v rámci druhu F. excelsior, ale aj u F. angustifolia. Porovnaním dvoch druhov podstatne väčšie nekrózy boli zaznamenané na F. angustifolia ako na F. excelsior. Pri oboch druhoch jaseňov sme zaznamenali štatistické rozdiely v náchylnosti voči testovanej hube, identifikovali sme klony s rôznou náchylnosťou.“
Zo všetkých testovaných klonov sa podľa odborníkov ako najodolnejší ukázal klon jaseňa štíhleho číslo 028. Pre jednotlivé druhy jaseňov F. angustifolia ako najnáchylnejší sa ukázal klon 083 a najodolnejší klon 011, obdobne u druhu F. excelsior ako najnáchylnejší klon 020 a najodolnejší klon 028. „Potvrdili sme rôznu mieru patogenity izolátov huby H. fraxineus. Nekrózy vzniknuté po inokolácii izolátom huby zo Svätého Antona boli výrazne menšie ako pri ostatných testovaných izolátoch. Táto práca priniesla prvotné výsledky o náchylnosti klonov jaseňov, ktoré sú zdrojom semenáčov pre nové výsadby do lesných porastov na Slovensku. Výsledky sú aplikovateľné pri výbere klonov na zber semien pre pestovanie semenáčov. Podrobnejšia štúdia, ktorá zahrnie aj testovanie ostatných klonov, môže rozšíriť tieto prvotné výsledky a priniesť detailné údaje o rozdieloch v rezistencii slovenských klonov jaseňov voči hube H. fraxineus“.
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Katarína Adamčíková z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočka biológie drevín
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.nlcsk.sk/EkoMon/prez/prez25.pdf
Uverejnila: VČ