V dôsledku klimatických zmien na Zemi postupne stúpa priemerná teplota, avšak objavil sa fenomén, ktorý spôsobuje veľké ničivé horúčavy s rýchlym nástupom. Zvláštne sú aj tým, že sa tvoria len na niektorých miestach.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock. Autor: Harvepino
Popri stúpaní priemerných teplôt, ktoré zapríčiňujú klimatické zmeny v dôsledku ľudskej činnosti, sa objavil pozoruhodný nový fenomén. Rôzne regióny zažívajú opakované vlny horúčav, ktoré sú také extrémne, že ďaleko presahujú to, čo môže predpovedať alebo vysvetliť akýkoľvek model globálneho otepľovania. Na informáciu upozornil portál State of the Planet.
Nová štúdia, publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, poskytuje prvú celosvetovú mapu takýchto regiónov, ktoré sa objavujú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy ako obrovské začervenané škvrny. Vlny horúčav v posledných rokoch zabili desaťtisíce ľudí, vysušili úrodu a vyvolali ničivé lesné požiare.
Mapa horúcich miest na Zemi. Zdroj: PNAS
Ako skleníky
„Ide o extrémne trendy, ktoré sú výsledkom fyzikálnych interakcií, ktorým možno úplne nerozumieme,“ uviedol hlavný autor štúdie Kai Kornhuber z Lamont-Doherty Earth Observatory na Kolumbijskej klimatickej škole. „Tieto regióny sa stávajú dočasnými skleníkmi,“ pokračuje Kornhuber, ktorý je tiež vedúcim výskumným pracovníkom v Medzinárodnom inštitúte pre aplikovanú systémovú analýzu v Rakúsku.
Štúdia sa zaoberá vlnami horúčav za posledných 65 rokov a identifikuje oblasti, kde sa extrémne horúčavy zrýchľujú podstatne viac ako inde. To často vedie k maximálnym teplotám, ktoré boli opakovane prelomené nadmernými, niekedy ohromujúcimi hodnotami.
Napríklad deväťdňová vlna, ktorá zasiahla v júni 2021 severozápad Tichého oceánu a juhozápadnú Kanadu, prekonala denné rekordy v niektorých lokalitách o 30 stupňov Celzia. To zahŕňalo najvyššiu teplotu 49 °C zaznamenanú v Kanade v Lyttone v Britskej Kolumbii. Mesto na druhý deň zhorelo do tla pri lesnom požiari, ktorý bol z veľkej časti spôsobený vysychaním vegetácie počas mimoriadnych horúčav. V štátoch Oregon a Washington zomreli stovky ľudí na úpal a iné zdravotné problémy.
Desaťtisíce úmrtí
Tieto extrémne vlny horúčav sa objavovali prevažne posledných päť rokov, hoci niektoré sa vyskytli už začiatkom roku 2000 alebo skôr. Medzi najviac postihnuté regióny patrí ľudnatá stredná Čína, Japonsko, Kórea, Arabský polostrov, východná Austrália a roztrúsené časti Afriky. Medzi ďalšie patria kanadské severozápadné teritóriá a vysokoarktické ostrovy Kanady, severné Grónsko, južný koniec Južnej Ameriky a roztrúsené časti Sibíri. Na mape sa objavujú oblasti Texasu a Nového Mexika, aj keď nie sú na najextrémnejšom konci.
Podľa správy prichádza najintenzívnejší a najkonzistentnejší signál zo severozápadnej Európy, kde sekvencie vĺn horúčav prispeli k približne 60 000 úmrtiam v roku 2022 a k 47 000 úmrtiam v roku 2023. Došlo k nim v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.
V posledných rokoch sa tu najteplejšie dni v roku otepľujú dvakrát rýchlejšie, ako sú letné priemerné teploty. Európsky región je obzvlášť zraniteľný. Čiastočne je to preto, lebo na rozdiel od oblastí ako USA má klimatizáciu len málo ľudí, keďže dosiaľ nebola až taká potrebná.
Pravdepodobná príčina
Hoci presná príčina horúcich vĺn horúčav ešte nebola identifikovaná, jedna z možných teórií tvrdí, že zvláštny jav spôsobuje dýzové prúdenie (jet stream), čo je rýchly úzky prúd vzduchu, ktorý prúdi zo západu na východ a obklopuje zemeguľu.
Dýzové prúdenie vytvára tzv. Rossbyho vlny, ktoré nasávajú teplý vzduch z juhu a udržujú ho v miestach s miernym podnebím niekoľko dní alebo týždňov, čo spôsobuje extrémne vlny horúčav v oblastiach, kde je to nezvyčajné. Rossbyho vlny sú v podstate tlakové anomálie, ktoré sa tvoria vo vlnovom vzore tlakových výší a níží. Takéto tlakové vlny sú pokusom atmosféry vyrovnať teplotný rozdiel medzi studenými pólmi a teplými trópmi.
Vedcom sa ale zdá zvláštne, že sa tieto vlny vyskytujú stále na rovnakých miestach.
Zdroj: State of the Planet
(LDS)
