Vedci poslednou analýzou získali lepšiu predstavu o hladine morí v minulosti, ale aj v budúcnosti.
Snehom pokryté vrchy v Antarktíde a topiaci sa ľad. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodná skupina výskumníkov, využívajúca historické údaje zozbierané z rôznych miest v Austrálii, predstavila doteraz najpresnejší odhad historického topenia antarktického ľadovca. Nové modelovanie spochybnilo niektoré existujúce projekcie stúpania hladiny svetových morí a poskytuje tak reálnejšiu predpoveď.
Zvyšovanie hladiny morí
Antarktický ľadový štít je najväčší blok ľadu na Zemi. Pokrýva viac ako 14 miliónov štvorcových kilometrov a je kľúčovým prispievateľom k zvyšovaniu hladiny morí na celom svete. Jeho topenie by preto mohlo mať zničujúci vplyv na našu budúcnosť. Aby sa zistilo, aký veľký dosah môže mať na planétu, výskumný tím sa zameral na údaje z minulosti.
Pôvodné predpovede predpokladali, že Antarktída prispeje ku globálnemu priemernému nárastu hladiny morí do roku 2100 zvýšením o 20 až 52 centimetrov. Vedci poslednou analýzou získali lepšiu predstavu o hladine morí počas éry stredného pliocénu a vidia tento scenár optimistickejšie.
Hladina morí by podľa nich mala stúpnuť do roku 2100 len o 5 až 9 centimetrov. Obdobie stredného pliocénu pred troma miliónmi rokov sa považuje za najlepší ekvivalent podmienok, ktoré zrejme nastanú v nasledujúcom storočí. Konkrétne ide o hodnoty oxidu uhličitého a o teplotu.
Topiaci sa ľad v mori. Zdroj: iStockphoto.com
Pomohli aj nové simulácie
Tradičné metódy používané na meranie objemu ľadu a historickej hladiny morí využívajú staré pobrežné línie, ktoré však nie sú na určovanie ideálne. Je to preto, lebo nadmorské výšky týchto útvarov ovplyvňuje prúdenie plášťa, teda pohyby hlboko v Zemi. Na dôležité markery teda má vplyv nielen pohyb mora, ale aj pohyb pevniny. Počas miliónov rokov sa tektonické dosky Zeme pohybujú hore a dole v procese nazývanom dynamická topografia.
Na určenie historickej hladiny morí sa výskumníci v novej štúdii najprv pozreli na geologický záznam Austrálie. Chcú nájsť fosílne koraly a ďalšie ukazovatele, ktoré naznačujú, aké vysoké bolo pobrežie, keď sa pôvodne vytvorilo.
Odborníkom sa podarilo zostaviť podrobnú databázu pobrežia Austrálie počas obdobia stredného pliocénu. Pomocou strojového učenia a simulácie pohybu tektonických dosiek urobili nové odhady. Predchádzajúce dáta odhadovali hladinu mora počas stredného pliocénu niekde medzi 6 a 60 metrami nad súčasnou hladinou mora v Austrálii. Podľa najnovších údajov dosahovala 16 metrov, pričom antarktický ľadový štít pravdepodobne prispieva k výške 9,8 metra.
Aj keď sú nové informácie o roztápaní antarktického ľadu pozitívnejšie, nesmieme zabúdať, že existujú miesta, pri ktorých aj malá zmena vo výške hladiny morí môže mať fatálne následky.
„Ak žijete v tichomorskej ostrovnej krajine, ako je Tuvalu, kde najvyšší bod nadmorskej výšky dosahuje len 4,6 metra, poveternostné vplyvy, ako sú cyklóny alebo búrkové vlny, predstavujú katastrofu,“ uviedol Mark Hoggard, jeden z autorov štúdie.
Zdroj: SciTechDaily, Imperial College London
(JM)
