Jurské obdobie je famózny časový interval spred miliónov rokov. Presnejšie začal sa pred stodeväťdesiatimipiatimi a skončil pred stoštyridsiatimipiatimi miliónmi rokov. Široká verejnosť o ňom počula najmä z populárnych Spielbergovych filmov. Dominantou tejto časti histórie je život a rozšírenie dinosaurov.
Bohaté poklady jurských skamenelín dinosaurov, ale aj amonitov, belemnitov, lastúrnikov, ramenonožcov, koralov, a mnohých ďalších tvorov, slúžia geovedcom ako základňa pre zostavovanie presnejších koncepcií druhohornej časovej škály. Poznanie charakteru jedinečného, pomerne stáleho režimu jurského podnebia môže osvetliť príčiny celosvetových klimatických zmien. Jurskému podnebiu a oceánom sa len počas ostatných rokov venovalo jedenásť medzinárodných vedeckých konferencií a kongresov. V súčasnosti činný Projekt číslo632 sa zameriava na interakciu medzi podnebím a významnými udalosťami vymierania a zmien prostredia v jurských jazerných a morských ekosystémoch. Časový úsek, ktorým sa tento projekt zaoberá, začína veľkou pohromou, ktorá živý svet postihla pred 202 miliónmi rokov, tesne pred triasovo – jurským rozhraním a končí jursko – kriedovým rozhraním pred 145 miliónmi rokov. Dominanciu medzi suchozemskými tvormi získali dinosaury, objavili sa prvé vtáky, prvé primitívne cicavce. Superkontinent Pangea sa vtedy začal rozpadať. Dvakrát sa na zemský povrch vyliali ohromné efúzie čadičových láv, ktoré spôsobili vzrast úrovne CO2 a zmenšenie teplotných gradientov v atmosfére a napokon viedli k masívnym biotickým zmenám v živej prírode. Jurskú periódu tak ohraničili dve obdobia masového vymierania organizmov.
Mnohé aspekty zmien jurského prostredia však ostávajú hádankou. Záhadou sú najmä podmienky vo vysokých zemepisných šírkach, či úloha zonálnych podnebných pásiem v jurskom skleníkovom svete a účinok klimatických udalostí v jednotlivých meridionálnych klimatických gradientoch.
Zemský povrch sa v dobe rozhrania jurskej a kriedovej periódy členil na viacero provincií, obývaných spoločenstvami odlišných organizmov, ktoré vzájomne nekomunikovali. Hoci na povrch planéty vtedy dopadlo niekoľko kozmických telies, ktoré vyhĺbili impaktové krátery (Beringov kráter, kráter Mjølnir) a zemský ekosystém bol v kríze, nenastalo významné vymieranie, ako počas iných rozhraní histórie života. Treba preto nájsť spoločný nástroj pre koreláciu jursko-kriedovej hranice vo vzdialených oblastiach sveta.
O všetkých týchto témach sa koncom apríla v Smoleniciach konala medzinárodná konferencia Jurassica XII. Nadväzovala 
na úzku spoluprácu poľských, slovenských a českých odborníkov a stala sa efektívnou platformu pre výmenu vedeckých informácií zo všetkých odborov, ktoré súvisia s geologickým výskumom jurského obdobia. Organizátori dr. Anna Feldman Olszewska (Państwowy Instytut Geologiczny, Warszawa) a prof. Jozef Michalík (Ústav vied o Zemi SAV, Bratislava) preto spojili dvanásty ročník konferencie s workshopom Projektu IGCP 632, ktorý vedie profesor Jingeng Sha (Čínska akadémia vied v Nanjingu), jeden z garantov konferencie. Uviedla ju odborná pracovná exkurzia po siedmich jurských lokalitách Malých Karpát. Päťdesiat účastníkov z jedenástich krajín si potom v piatich odborných sekciách vypočulo dvadsaťdva príspevkov nasledovaných diskusiou, ktorá pokračovala vo večerných hodinách.
Pracovné stretnutie pracovnej podskupiny Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu viedol profesor William A. Wimbledon z univerzity v Bristole. Prvá časť workshopu sa skladala z informácií o siedmich dôležitých profiloch jursko-kriedovou hranicou v Eurázii, druhá zásadnými otázkami riešenia problému definovania hranice medzi jurským a kriedovým systémom. Bude tiež na programe tohoročného svetového geologického kongresu v Kapskom meste. Záver workshopu v Smoleniciach odporúča intenzívne hľadať indikátory pre identifikáciu magnetostratigrafickej hranice CM18r, ktoré by pomohli preklenúť regionálne odlišnosti v biostratigrafickom zázname.
Autor: Organizačný výbor konferencie Jurassica XII. (Tlačová správa SAV)
Foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ