Miesto, kde sa v tejto chvíli zbiera energia, vedci nedokážu s presnosťou určiť. Medzi najohrozenejšie lokality patrí Komárno a Dobrá Voda.
RNDr. Ján Madarás, PhD. Foto: Martin Bystriansky/SAV
- Má na vznik zemetrasení vplyv aj klimatická zmena?
- Sú miesta s vysokou koncentráciou rádioaktívneho radónu viac ohrozené zemetraseniami?
- Akých zásad sa treba držať pri stavbe domu v seizmicky aktívnej oblasti?
- Kedy môžeme na Slovensku čakať ďalšie silné zemetrasenie?
Slovensko je tektonicky aktívna krajina s množstvom rôznych zlomov. Niektoré sú bezpečnejšie, iné robia geológom vrásky na čele.
Malé otrasy, ktoré ľudia bežne vôbec nepocítia, nastávajú aj v našej krajine celkom často, ročne ich seizmológovia zachytia okolo osemdesiat. Na silnejšie otrasy však nie sme zvyknutí. Preto Slovenskom tak pohlo nedávne zemetrasenie na východe krajiny s epicentrom pri obci Ďapalovce.
Generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., (ÚVZ SAV) Ján Madarás v rozhovore približuje významné zlomy na území Slovenska, z ktorých mnohé sa odborníci snažia na svojom pracovisku priebežne sledovať. Vysvetľuje, ako si postaviť dom v zóne, kde by sa potenciálne mohli vyskytnúť zemetrasenia, a čo máme robiť, keď nás tento jav postihne. V neposlednom rade vraví aj o tom, čo by mohlo pomôcť k popularizácii práce geológov a k zatraktívneniu štúdia prírodných vied u nás.
Nebezpečné zlomy na Slovensku, ich výskum a monitoring
Tektonická mapa Slovenskej republiky. Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) Bratislava
Ktorý zlom na území Slovenska je najnebezpečnejší?
Musíme brať do úvahy, že väčšina väčších alebo silnejších zemetrasení na našom území vzniká v zlomových zónach v hĺbkach päť až pätnásť kilometrov pod zemským povrchom. My však spoľahlivo vieme určiť zlomy, ktoré sa dajú vidieť na povrchu alebo nehlboko pod ním. Tie nemusia byť identické s hlbinnými zlomami, ktoré vieme čiastočne odhaliť geofyzikálnymi metódami.
Práve hlbinné zlomy, ktoré určujú rozhrania medzi veľkými tektonickými celkami, napríklad Východnými Alpami, Západnými Karpatmi či panónskym blokom, sú miesta, kde môže vzniknúť potenciálne silné zemetrasenie. Určite by som tam zaradil aj hurbanovský zlom, ktorý je časťou veľkej zlomovej línie Rába – Hurbanovo – Diósjenö (v severnej časti Maďarska) a indikuje ju historickými zemetraseniami aj javmi, spoľahlivo určenými za ostatných tridsať rokov. S ním paralelný je aj komárňanský zlom.
Záznam z historického seizmografu z roku 1912 v Hurbanove na začadený papier . Zdroj: oddelenie seizmológie, geofyzikálny odbor, Ústav vied o Zemi SAV.
Ďalšou aktívnou oblasťou je sever Malých Karpát a časť Záhoria. Tam prechádza sústava zlomov zase z Rakúska, z línie Mur – Mürz – Leitha, jednej z najaktívnejších seizmických zón v Rakúsku. Na východe Slovenska sú to zase hornádske zlomy a transkarpatská línia, ktoré oddeľujú blok Západných Karpát od severopanónskeho bloku.
Spomenuté zlomové rozhrania nie sú veľmi viditeľné na povrchu, ale sú o to nebezpečnejšie. Potom máme geologicky a morfologicky krásne viditeľné zlomové rozhrania, ako je muránsko-divínska línia, čertovická línia, kde sa tiež zaznamenali zemetrasenia, ale slabšie a plytšie uložené.
Zaujímavý je aj podtatranský zlom, respektíve chočsko-podtatransko-ružbašský zlom. Geologicky aj morfologicky je nádherne vykreslený, dokonca aj na lidarových snímkach sa vyníma ako veľmi pekná štruktúra. Priamo na ňom alebo v jeho blízkosti máme lokalizovaných zopár slabých zemetrasení, ale morfologicky je taký výrazný, že v minulosti sa tam určite muselo niečo diať. Hovoríme, že morfologicky je živý.
Chceli by sme sa v rámci monitorovania dostať na tú úroveň, že by sme vedeli každý jeden z týchto potenciálne nebezpečných zlomov nejakým spôsobom ohodnotiť, no je to práca na dlhé roky a neviem, či je aj prakticky možná. V každom prípade nám zlepšovanie siete seizmických staníc a zaznamenávanie aj malých zemetrasení v tomto úsilí veľmi pomáhajú.
Niektoré však máme v oku a snažíme sa ich monitorovať. Pri vikartovskom zlome na geologicky veľmi mladom rozhraní pohoria Kozie chrbty s Hornádskou kotlinou sme v uplynulých rokoch robili presné gravimetrické a geodetické merania, využili sme geofyzikálne elektrické merania, určovali sme objemovú aktivitu radónu v obydliach aj v pôde a robili sme merkurometriu, teda merali sme obsah ortuti v pôde.
Presné určovanie polohy geodetického bodu na skalnom podloží slúži na meranie pohybu tektonických blokov. Vľavo je merací bod na hrebeni pohoria Kozie chrbty v podtatranskej oblasti, vpravo merací bod v Hornádskej kotline medzi Nízkymi Tatrami a Kozími chrbtami. Zdroj: Katedra globálnej geodézie a geoinformatiky Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
To všetko sú indície, ktoré určujú, či zlom je tektonicky aktívny. S tým súvisia aj vývery minerálnych vôd a výskyt travertínov. Napríklad na severojužne orientovaných zlomoch, obmedzujúcich pohorie Branisko, vyvierajú minerálne pramene.
Z mladých zlomov vám ktorý najviac robí vrásky na čele?
Chočsko-podtatransko-ružbašský zlom. Takmer v celom jeho priebehu sú vývery minerálnych a termálnych vôd, morfologicky je veľmi výrazný, veď porušuje aj balvanité morénové sutiny vo Vysokých Tatrách, ale zemetrasenia akosi chýbajú. Prejavy mladých zlomov máme zaznamenané prakticky v každom našom pohorí. Všetko to svedčí o tom, že poznáme len zlomok z historickej seizmickej aktivity a nie je dôvod domnievať sa, že v budúcnosti už bude pokoj.
Sledujete tieto oblasti aj satelitmi?
To robíme v rámci dlhoročnej spolupráce s kolegami geodetmi zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Oni získavajú série satelitných snímok INSAR. Satelit prelietava nad zemským povrchom, nielen nad Slovenskom, a veľmi podrobne mapuje na pravidelnej časovej báze povrch Zeme. Keď sa snímky z týchto satelitov na seba poukladajú, takých dvadsať až tridsať snímok z tej istej oblasti, je z nich vidieť aj to, či sa nám niektoré oblasti nepohybujú: či stúpajú, klesajú, alebo sa nejako posúvajú. Je to veľký pomocník pri určovaní súčasných pohybov povrchu Zeme.
Ktorý zlom na Slovensku je najstarší?
Ťažko to takto jednoznačne povedať, lebo geologický a tektonický vývoj územia Slovenska trvá stovky miliónov rokov a vždy boli prítomné nejaké zlomy. Jedným z najväčších rozhraní je napríklad rozhranie medzi vonkajšími a vnútornými Karpatmi, táto zóna sa volá pieninské bradlové pásmo. Pri Zázrivej je uskočené, tento ohyb sa často označuje ako oravská alebo zázrivská sigmoida, a pokračuje celou Oravou. Na takom bradle je Oravský hrad. Potom prechádza do Poľska cez Zakopané a Nowy Targ a vracia sa zasa späť v Pieninách. Východoslovenský úsek je prerušený Vihorlatom a potom sa tiahne až do severného Rumunska.
Speleologický prieskum v jaskyni Aksamitka v Pieninách. Foto: Pavol Staník/Správa slovenských jaskýň
Ide o úzku, 0,5 až 20 kilometrov širokú zónu, no dlhú vyše 600 kilometrov. Je to vlastne jazva po uzatvorení pravekého mora koncom treťohôr asi pred 10 až 15 miliónmi rokov. Postupne sa vyvíjala už od druhohôr. Štruktúra vznikla, keď sa vyvíjali Karpaty, a postupne sa na seba lepili horninové bloky.
Typický príklad striedania vrstiev pieskovcov a ílovitých bridlíc vo vrstvách treťohorného (paleogénneho) veku zubereckého súvrstvia. Zuberec, Orava. Zdroj: archív J. Madarása
Dnes už nemá takú tektonickú a seizmickú aktivitu, ako musela mať pred miliónmi rokov, napriek tomu je pomerne živá. Súvisia s ňou zemetrasenia v oblasti Trenčína, Púchova, Žiliny, Strečna, pri Zakopanom, pri kúpeľnom meste Krynica v Poľsku a v severnej časti východného Slovenska smerom až na Zakarpatskú Ukrajinu.
Vzhľadom na nebezpečenstvo možných zemetrasení to ružové nemajú ani naši rakúski susedia, najmä v oblastiach neďaleko hraníc so Slovenskom.
V roku 1768, päť rokov po ničivom komárňanskom zemetrasení, postihlo porovnateľné zemetrasenie aj Viedenské Nové Mesto (Wiener Neustadt). Odvtedy je to známa seizmická zóna, už som ju spomínal: Mur – Mürz – Leitha. Ide o zónu, ktorá sa tiahne od Semmeringu cez Stuhleck, údolia riek Mur a Mürz až po Leoben do stredu Rakúska. Je to jedna zo zemetrasne najaktívnejších tektonických línií vo Východných Alpách. Keď niekedy pocítime zemetrasenie v Bratislave, epicentrum bolo zvyčajne kdesi v okolí Wiener Neustadt alebo pri Semmeringu.
Slabšie otrasy sa tam dejú dosť často, častejšie ako na západe Slovenska. No možno je to aj dobre, aspoň sa tá energia priebežne vybíja. Nie je dobré, keď sa len akumuluje a dlho sa nič nedeje.
V Rusku je najhlbší vrt na svete, ktorý má 12,5 kilometra. Do akej hĺbky sa dokážeme dostať a robiť v nej výskum u nás na Slovensku?
Priamymi metódami, teda vrtmi, sme sa dostali najhlbšie pri Šaštíne a v okolí Sabinova, tam sú päť- až šesťkilometrové vrty na prieskum nafty a plynu. Najhlbší – Šaštín-12 – bol odvŕtaný ešte v roku 1975 a má 6 505 metrov. Doteraz nebol na Slovensku prekonaný a tak skoro sa to ani nestane. Hlbinné vŕtanie je veľmi drahé, ale je to priama informácia o štruktúre zemskej kôry.
Nepriamymi geofyzikálnymi metódami, napríklad seizmickou, vieme vykresliť rôzne rozhrania. Seizmická metóda znamená, že sa postaví súprava, rozložia sa aparatúry a urobí sa umelý vibračný odstrel. Signál vlnenia sa podobne ako pri zemetrasení dostane do jednotlivých štruktúr, pričom aparatúry ho zbierajú a zachytávajú. Pomocou metódy sa môžeme dostať napríklad na podložie Podunajskej nížiny do hĺbky päť, sedem až desať kilometrov.
A potom máme ďalšie metódy, magnetické a gravimetrické, ktoré sa takisto sústredia na rôzne rozhrania a sú schopné prejsť celou zemskou kôrou až na rozhranie s plášťom v hĺbke tridsať až štyridsať kilometrov.
Gravimetrické meranie v podzemí prieskumnej štôlne Izabela pri Málinci. Foto: Juraj Papčo/SF STU
Samozrejme, čím hlbší dosah chceme, tým sme menej presní. Nie je jednoduché takýmto spôsobom skúmať, čo sa deje pod povrchom Zeme. Veľmi drahé a presné seizmické metódy, ktoré sa hodia najmä na výskum pascí na ropu či zemný plyn, nám dokážu vykresliť štruktúru pod Zemou aj v 3D podobne ako tomograf, pokiaľ máme dostatok údajov.
To sú však už veľmi drahé metódy, využívajú ich len prieskumné spoločnosti a účelovo nimi skúmajú oblasti, kde by sa ešte mohla nachádzať nejaká ropa alebo zemný plyn.
Zemetrasenia verzus voda a klimatická zmena
Má na spomínané pohyby povrchu Zeme vplyv i voda?
Čiastočne áno, ale predovšetkým veľká tektonika, čiže mikrobloky, ktoré sa voči sebe nejakým spôsobom pohybujú.
Pôsobí na vznik zemetrasení aj klimatická zmena?
Asi nie. V prípade zemetrasení sa rozprávame o takých hlbokých štruktúrach, v ktorých sa klimatická zmena nemá ako prejaviť. Aj keď je tu jeden aspekt, kde sa v dlhodobom horizonte prejaviť môže. Je známe, že v ostatnej ľadovej dobe pokrýval mohutný pevninský ľadovec veľké časti severnej pologule – sever Ameriky, Európy aj Ázie. Obrovskou hmotnosťou ľadovec zatlačil zemskú kôru a po jeho roztopení sa povrch začal pomaly dvíhať a dvíha sa dodnes. Volá sa to izostáza. V niektorých častiach Škandinávie je výzdvih pomerne rýchly, aj niekoľko centimetrov ročne. Stáva sa, že v oblasti, kde je výskyt tektonických zemetrasení veľmi vzácny, vznikne v takto aktivovanej zlomovej zóne z času na čas aj zemetrasenie, ktoré môže byť makroseizmicky pocítené. Nedá sa to porovnať s tektonicky aktívnymi oblasťami v geologicky mladých častiach sveta.
Je celkom zaujímavé – a uznávajú to aj alpskí seizmológovia a tektonici –, že keď je podzemná voda v hlbokom obehu ohriata až na úroveň horúcej pary (pri Košiciach sa nachádzajú napríklad geotermálne vrty, v ktorých je 130-stupňová para), v zlomovej zóne môže hydrostatický tlak vytvoriť kĺznu vrstvu.
Predstavte si, čo sa stane, keď dáte hrniec s mokrým dnom na platňu. Udeje sa to isté – hrniec sa začne pohybovať a voda začne strieľať. Má to aj zvukové prejavy.
Takýmto spôsobom možno vysvetľovať otrasy v relatívne väčších hĺbkach. Môže ich zrejme spôsobovať aj hydrostatický tlak, teda tlak vodnej pary hlboko pod zemou, vďaka ktorému sa dokážu tektonické bloky popri sebe v puklinách kĺzať.
Je veľmi ťažké to dokázať, ale fyzikálny zákon nepustí. Dá sa predpokladať, že sa to takto deje. Určite to nie je pravidlo, zvodnené štruktúry s hlbokým obehom fluíd nie sú všade, ale je to jedna z možných príčin.
Zemetrasenia na Slovensku a odporúčania pre ľudí zo zasiahnutých oblastí
Koľko zemetrasení na území Slovenska zaznamenáte vo vašom ústave ročne?
Priemerne ich je zhruba 70 až 90 seizmometricky zaznamenaných v našej oblasti, ale väčšina z nich je slabá, majú magnitúdo 0,5 či 1, prípadne 1,5, asi ako terajšie dotrasy, ktoré prišli po zemetrasení na východe.
Takých, ktoré sú pocítené – majú makroseizmické účinky a prejavia sa nejakým trasením alebo pohybom predmetom –, býva maximálne do šesť. Teda aspoň doteraz to tak bolo.
Od koľkého magnitúda pocítime zemetrasenie?
To závisí od hĺbky, v ktorej sa zemetrasenie deje. Napríklad pri Brezne v čertovickej línii sa zemetrasenia odohrávajú vo veľmi malej hĺbke, od jedného do dvoch kilometrov, čiže tam boli prekvapivo pocítené aj zemetrasenia pod magnitúdom 1,5, aj keď pri takých slabých zemetraseniach to za iných okolností nie je bežné. A závisí to aj od času, kedy sa zemetrasenie prejaví. Slabé zemetrasenia si ľudia bežne nevšimnú cez deň, len večer alebo v noci, keď už nemajú pracovnú a pohybovú aktivitu.
Slabé, ale pocítené zemetrasenie dokáže vyvolať aj odstrel v kameňolome. Vo veľkolomoch sa niekedy odpaľujú aj niekoľkotonové výbušniny. Ľudia v blízkych i kilometer vzdialených domoch to môžu pociťovať ako seizmické otrasy. Niekedy sa aj sťažujú, že permanentne pociťujú slabé zemetrasenia, praskajú im steny a nemôžu nič robiť, pretože poisťovňa povie, že nie je dosiahnutý dostatočný stupeň otrasu.
Dosť často chcú obyvatelia takýchto oblastí od nás nejaký posudok. Je to veľmi citlivá záležitosť. Certifikovaný posudok však môže vystaviť len obvodný banský úrad, pod ktorý spadá aj činnosť v lome. Tu vyvstáva otázka, do akej miery je ťažba stavebného kameňa pre diaľnice či železnice prospešná aj pre samotnú obec. Kompenzácie by sa mali riešiť dohodou obce s prevádzkovateľom či majiteľom kameňolomu.
Existujú pre obyvateľov takých oblastí, ako je Komárno alebo Dobrá Voda, kde nastali aj silné zemetrasenia, nejaké odporúčania, ako si postaviť dom, aby predišli škodám, keby sa podobná situácia opakovala?
Rozhodne áno. Keby som mal možnosť to ovplyvniť a staviam si v takejto lokalite dom, určite postupujem nielen podľa stavebných noriem, ale aj podľa zdravého rozumu. To znamená, že si urobím seizmicky čo najodolnejšiu stavbu, využijem železobetónové výstuže a urobím poctivo armovanú základovú dosku so železnou sieťou zaliatou betónom a na to postavím dom z kvalitných tehál, nie z riedkych pórobetónov. A určite ho previažem výstužou. Mnohým starým domom na východnom Slovensku chýba betónový veniec pod strechou, ktorý drží pokope strechu s domom.
Dom z pórobetónu či nepálenej tehly zemetrasenie nevydrží. Zdroj: môjdom
V Nepále sa počas zemetrasenia doslova rozsypali domy, ktoré neboli spojené ani len maltou. Boli poskladané z pekne opracovaných kamenných blokov, voľne položených na sebe, a rozpadli sa ako hračka.
Bohužiaľ, mnohé staré stavby na juhu Slovenska sú z nepálených tehál. A poznám také domy aj z terénu z pohoria Považského Inovca, Tribeča, Veľkého Krtíša, Lučenca až po Košice, je tam veľa pekných dedinských domov z nepálených tehál, ktoré ľudia využívajú ako chalupy.
Nepálená tehla je perfektná, má fantastickú izolačnú schopnosť, dobre sa v takom dome býva a dobre taká stavba dýcha, ale z hľadiska potenciálneho zemetrasenia jestvuje veľké riziko, že sa doslova rozsype.
Musia byť špeciálne upravené aj pivnice?
Áno, ale pokiaľ máte v rámci základov domu postavenú nejakú pivničnú časť a je viac-menej vybetónovaná a máte železobetónový prekryv prízemia, na ktorý potom staviate zvyšok domu, tak je to veľmi bezpečné. Ideálne by bolo mať z takej pivnice samostatný východ po schodoch napríklad do záhrady.
Čo máme robiť v prípade, keby prišlo nečakané zemetrasenie? Mnoho ľudí sa vraj už zachránilo ukrytých pod pevným stolom.
Určite je najbezpečnejšie byť vonku. Najlepšie je prečkať zemetrasenie na otvorenom priestranstve, ďalej od domu a drôtov vysokého napätia, aby vám nič nepadlo na hlavu. To sa deje často, aj teraz máme zdokumentovaných veľa spadnutých komínov.
Pokiaľ máte záhradu, nevidím dôvod ukrývať sa v pivnici. Ak by prišlo silné zemetrasenie, radšej by som zostal v záhrade, postavil by som si stan a zvyšok noci by som prečkal tam.
Ako to je s poisťovňami? Od akej intenzity zemetrasenia ich môžu ľudia žiadať o preplatenie škody?
Poisťovne zvyčajne robia plnenie škodovej udalosti od 6. stupňa intenzity. Staré poistky, ktoré boli uzatvárané ešte pred pätnástimi rokmi, ponúkali náhradu škody od 5. stupňa. Niektorí ich ešte majú, no tam je plnenie veľmi slabé, lebo celkovo bola vytýčená nízka poistná suma, takže si ich treba aktualizovať a nové zmluvy sú už od 6. intenzitného stupňa.
Verím však, že v prípade mimoriadnej záležitosti, aká nastala aj teraz, budú poisťovne veľkorysejšie, nebudú sa striktne držať tabuliek a človeku, ktorý bude mať v dome trhliny v nosných stenách, preplatia opravy, aj keď sa nehnuteľnosť nebude nachádzať v území, kde bol dosiahnutý intenzitný stupeň 6 a viac.
Sú zemetraseniami viac ohrozené miesta s najvyššou koncentráciou rádioaktívneho radónu?
Nemusia byť ohrozené viac, ale znamená to, že zóny sú nejakým spôsobom otvorené. Takže radón, ktorý vzniká rozpadom rádioaktívnych prvkov v horninách, sa po puklinách dostáva až na povrch.
My sme mali napríklad v Slovenskom rudohorí projekt na vyhľadávanie hlbinného úložiska rádioaktívnych odpadov, ešte stále je to aktuálna téma. Oblasť Detvianskej Huty je napríklad z hľadiska zemetrasení veľmi stabilným blokom, preto sa o tejto lokalite uvažovalo ako o jednej z možných na uskladnenie rádioaktívneho odpadu hlboko pod zemou. Žulový masív však križuje niekoľko zlomov, ktoré sa ukázali ako otvorené, teda unikal z nich radón. Našťastie jeho koncentrácia je len vo veľmi úzkej zóne okolo zlomu, takže ak nemáte priamo na zlome postavený dom, niet sa čoho obávať.
Vľavo: pracovníci ÚVZ SAV pri zakopávaní sond na meranie objemovej aktivity radónu na profile vikartovským zlomom v Hornádskej kotline. Vpravo: vytýčenie profilu dvanástich bodov na meranie objemovej aktivity radónu v pôde v oblasti vikartovského zlomu. Mapový podklad lidarovej snímky terénu je od Geodetického a kartografického ústavu (GKÚ Bratislava). Zdroje: archív J. Madarása, ÚVZ SAV
Aj v Tribeči sú takéto zlomy, aj v okolí Dobrej Vody v Malých Karpatoch, spomínal som už vikartovský zlom v Hornádskej kotline. Sú to geologicky a morfologicky mladé zlomy a prejavujú sa únikom radónu.
V neposlednom rade to závisí aj od typu podložia. Oblasť podhoria medzi Kolibou a Račou až po Pezinok je tiež zlomová zóna okraja Malých Karpát, kde sú zvýšené emanácie radónu. Veľmi známe tým je Líščie údolie v Karlovej Vsi, v zlomových zónach v lamačskom a devínskom prielome je radónu tiež dosť. Nie je to však nijaká tragédia, pretože podľa súčasných noriem sa už pivnice a prízemné priestory odvetrávajú. Nenechajte sa oklamať: antiradónový náter na betón nefunguje.
Priamo na vikartovskom zlome pri Spišskom Bystrom je rómska osada – presne na tom zlome – a v pohode fungujú. Sú tam aj také chajdy, čo nemajú ani komín, takže dym ide rovno von otvorom cez strechu a vďaka tejto diere si priebežne prevetrávajú priestory. Asi im takto uniká aj radón z obydlí. Netreba sa ho až tak báť.
S častejším výskytom zemetrasení teda výskyt radónu všade nesúvisí, skôr podľa toho vieme, že ide o otvorený zlom. No nie každý zlom je taký, že na ňom vznikne zemetrasenie.
Dnes alebo zajtra
Dalo by sa povedať, že by ďalšie zemetrasenie na Slovensku mohlo nastať aj dnes alebo zajtra?
Pokojne. Nevieme, kde sa momentálne zbiera energia na nové zemetrasenie. Na východnom Slovensku sa už možno na pár rokov vybila, ale v Komárne a Dobrej Vode to hrozí stále. A to nie je strašenie, je to fakt. Máme tam deficit uvoľnenej energie vo forme silnejšieho zemetrasenia.
Prečo tému zemetrasení na Slovensku podľa vás odsúvame nabok?
Myslím si, že nik z bežných ľudí u nás zemetrasenie takej veľkosti a intenzity neočakával, stále sa to bralo, že len strašíme. Ľudská pamäť je taká krátka. Vždy keď tu boli záplavy, pretrhla sa hrádza a vylial sa Dunaj a Morava, pár rokov sme si to pamätali a potom sa na to rýchlo zabudlo. A to je u nás oveľa častejší jav ako zemetrasenie.
Domnievam sa, že ľudia si neuvedomujú, že by niečo také mohlo vôbec nastať aj u nás. Na silné zemetrasenia na Slovensku nie sme zvyknutí. Na dovolenkách v Grécku či Turecku mnohí zažili zemetrasenia na vlastnej koži. Keď sa vyskytne u nás, aj celkom slabučké, ledva pocítené, hneď sa to dostane do médií, na chvíľu je to atraktívna téma, no keďže tieto zemetrasenia nespôsobujú veľké škody, nikto ich priebežne nerieši.
Čo by podľa vás pomohlo popularizácii tejto témy?
Ja už neviem, robíme všetko možné. Chodíme na Noc výskumníkov, kde túto tému komunikujeme verejnosti, zorganizovali sme výstavu Planéta, na ktorej žijeme, kde sme mali v múzeu na Vajanského nábreží seizmometer. To bolo pre ľudí atraktívne, každý si mohol dupnúť a hneď sa to prejavilo na obrazovke. Mávame priebežne aj dni otvorených dverí pre školy, čiže robíme osvetu, ako vieme. Dokonca sme geológiu prepašovali aj do série dokumentárnych filmov pre deti. Momentálne RTVS v nedeľu ráno vysiela Príbeh rieky Poprad. Tam sme spomenuli nielen vikartovský zlom, Kozie chrbty, ale aj minerálne pramene a travertíny vo Vyšných Ružbachoch.
Ako je to so štúdiom geológie a geofyziky? Je oň na Slovensku záujem?
Celkovo štúdium prírodných vied na Slovensku upadá, neviem, prečo to tak je. Nedeje sa to len u nás, ale aj v iných odboroch. Na akadémii máme čoraz menej doktorandov, ktorí by chceli rozvíjať technické alebo prírodné vedy. Je to taký čudný trend, netvrdím, že to štúdium bolo ľahké, ale nebolo ani najťažšie a bolo zaujímavé. Mali sme veľa terénov, skvelých učiteľov a možností a bolo to aj atraktívne, mohli ste nájsť nejakú peknú skamenelinu alebo minerál.
V kolektíve geodetov zo Stavebnej fakulty STU po skončení terénnej kampane presných geodetických a tiažových meraní v pohorí Kozie chrbty. Zdroj: archív J. Madarása
Sám nechápem, prečo je to tak, ale jednoducho nie sú študenti alebo je ich len veľmi málo, a to aj na Prírodovedeckej fakulte UK v rámci geológie a aplikovanej geofyziky, aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v rámci fyziky Zeme, kde sa študuje aj seizmológia. Počet študentov klesá a neviem, ako to štúdium ešte zatraktívniť, lebo sú to pekné témy. Možno je ešte dostatok geografov, biológov a environmentalistov – štúdium týchto odborov je kvázi jednoduchšie a aj uplatnenie v nich.
A nakoniec, práca vedeckého geológa či geofyzika u nás nie je dobre zaplatená, takže nám aj vedecky schopní a šikovní vyštudovaní absolventi po niekoľkých rokoch odchádzajú do súkromnej sféry, ktorá má často s ich vyštudovaným vedným odborom len málo spoločného, sú v nej však lepšie platení.
