Pôda ako integrálna súčasť ekosystémov vytvára mnoho interakcií so všetkými geosférami (hydrosférou, litosférou, biosférou aj atmosférou). Plní mnoho nenahraditeľných funkcií a služieb. Pôda vytvára životný priestor pre život rastlín a zvierat, produkuje biomasu, podieľa sa na ukladaní, filtrácii a transformácii látok (voda, uhlík, dusík). Jednou z dôležitých funkcií je aj vodoregulačná funkcia. Je jednou z kľúčových schopností pôdy, ktorá najviac ovplyvňuje samotné prerozdeľovanie zrážok na povrchu. Je definovaná ako vsakovanie (prenikanie) vody do pôdy cez jej povrch. Infiltračná schopnosť pôdy je určujúcim faktorom objemu, ktorý sa premieňa na povrchový odtok alebo podiel infiltrujúci sa do pôdy.
Poukazujú na to Jozef Varga a Radoslava Kanianska, Katedra životného prostredia, Fakulta prírodných vied UMB, Banská Bystrica vo svojom projekte Infiltračná rýchlosť vody do pôdy pri rôznom spôsobe jej využívania (Infiltration rate of water into soil under different land use types). Cieľom ich práce bolo zhodnotenie infiltračnej rýchlosti vody do pôdy pri štyroch rôznych spôsoboch využívania pôdy (orná pôda – OP, trvalý trávny porast – TTP, spustnutý trvalý trávny porast – STTP, lesná pôda – LP).
Infiltračnú rýchlosť (v mm.h-1) sledovali na pôdnom type Rendzina typickom v katastri obce Vikartovce v roku 2014 (29. 05.). Pre naše podmienky je podľa autorov práce znalosť procesov infiltrácie pre účelné využívanie pôdy, krajiny a vody mimoriadne dôležité. Tvrdia, že najvyššiu dôležitosť infiltrácie z hydrologického hľadiska predstavuje zrážková infiltrácia. „Intenzitou infiltrácie je vo veľkej miere ovplyvňovaný povrchový odtok a následne fyzikálne vlastnosti pôdy. Infiltračné podmienky je potrebné nastaviť na takej úrovni, aby pôda vsiakla čo najväčšie množstvo zrážok potrebných pre rastliny.“
Výsledky tohto projektu potvrdili významný vplyv rôzneho využívania pôdy, ako aj vegetačného krytu na jej infiltračnú rýchlosť. Najnižšia priemerná hodnota infiltračnej rýchlosti bola nameraná na OP (0,3 mm.min-1), najvyššia na LP (2,5 mm.min-1). „Rýchlosť infiltrácie vody do pôdy, a tým aj schopnosť pôdy zadržiavať vodu má vplyv na pôdnu biotu, najmä dážďovky. Sledovali sme ich počet a biomasu v miestach merania infiltračnej rýchlosti. Najvyššie namerané hodnoty početnosti a hmotnosti dážďovky zemnej (Lumbricus terrestris) sme zaznamenali na TTP ako dôsledok dobrého hospodárenia trávnych porastov s pôdnou vodou, ako aj extenzívnych manažérskych postupov pri ich obhospodarovaní,“ uviedli autori.
Prínos tejto práce pre odbornú verejnosť vidia najmä v tom, že sa im podarilo zistiť významný vplyv spôsobu hospodárenia na túto pôdnu vlastnosť s dosahom aj na biotu. Pripomínajú, že v budúcnosti je možné pokračovanie a opakovanie v meraniach a porovnávaniach dát a hodnôt v dlhodobejšom meradle.
„Voda je podmienkou existencie živých organizmov. V pôde je nevyhnutná pre zachovanie života a rast. Hospodárenie s vodou v krajine sa stáva čoraz dôležitejšie aj z pohľadu klimatickej zmeny a otepľovania. Pritom človek spôsobom ako pôdu využíva (či ako ornú pôdu, pasienok alebo les…), výrazne ovplyvňuje aj schopnosť pôdy hospodáriť s vodou. My sme zisťovali schopnosť rôzne využívanej pôdy infiltrovať vodu, čo je dôležité z pohľadu bioty, produkcie aj protipovodňových opatrení.“
Bežnú populáciu chcú Jozef Varga a Radoslava Kanianska upozorniť na potrebu zlepšenia celkového manažmentu spôsobov obhospodarovania sledovaných ekosystémov s cieľom minimalizovať negatívne účinky vysychania. „Dôležitá je udržateľnosť tradičných ekosystémov z dôvodu ich potreby pre zachovanie biologickej rozmanitosti. Správne hospodárenie s vodou by malo viesť k zlepšeniu situácie v ochrane životného prostredia.“
Príspevok „Infiltračná rýchlosť vody do pôdy pri rôznom spôsobe jej využívania“ bol publikovaný v Zborníku recenzovaných príspevkov Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, kde sa o tejto téme dozviete viac. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
Doplňujúce informácie poskytli autori projektu: Jozef Varga; Radoslava Kanianska
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Natfot/
Uverejnila: VČ