Ekosystémové služby sú benefity, ktoré spoločnosť získava z prírody, prírodných procesov alebo ekosystémových funkcií. Ich význam a hierarchia je odrazom spoločenských hodnôt, cieľov, želaní a úžitkov. V súčasnosti sa ekosystémové služby rozdeľujú na produkčné, regulačné a kultúrne ekosystémové služby. Niektorí autori uvažujú s ekosystémovými funkciami ako samostatnou kategóriou.
Pozornosť venovaná ekosystémovým službám lesov narastá v posledných rokoch v súvislosti s ich narastajúcim celospoločenským významom, ale i rizikami spojenými so zmenami v lesoch v dôsledku globálnych zmien, uvádza kolektív autorov Peter Fleischer st., Peter Fleischer ml., Viliam Pichler, Erika Gömöryová a František Máliš v príspevku Využitie dlhodobého ekologického monitoringu pre kvantifikáciu ekosystémových služieb horských lesov.
Sú presvedčení, že potenciál lesných ekosystémov pre poskytovanie ekosystémových služieb závisí od ich stavu. „Z tohto pohľadu je možné hodnotiť stav lesa aj na základe indikátorov, ktoré charakterizujú produkčný, regulačný, alebo kultúrny potenciál lesného ekosystému. Kým stav je vyjadrením momentálnej situácie v ekosystéme, dlhodobé opakované sledovanie diskrétnych stavov je predpokladom pre identifikáciu vývoja. Zmena stavu lesného ekosystému je spôsobená jednak vlastným (sukcesným vývojom), ale aj zmenami vonkajšieho prostredia. V súčasnosti meniace sa podmienky prostredia (častejší výskyt disturbancií, klimatická zmena, zmena tradičného spôsobu využívania) sú považované za rozhodujúce faktory pre smerovanie vývoja lesných ekosystémov a riziko ohrozujúce ich schopnosť poskytovať ekosystémové služby.“
Ako konštatuje kolektív autorov, narušenie, poškodenie alebo zmena lesného ekosystému obyčajne vedie k poklesu ako kvalitatívnej, tak kvantitatívnej zložky očakávaných ekosystémových služieb. „Napriek rastúcim rizikám pre stabilitu lesov v globálnej mierke, spoločenské požiadavky na ekosystémové služby lesov narastajú. Zvyšovanie populácie a rast životnej úrovne prináša zvýšené požiadavky na využívanie prírodných zdrojov, ale aj vyššie nároky na kvalitu životného prostredia a ochranu prírody. Konflikt medzi kapacitou lesov pre poskytovanie ekosystémových služieb a rastúcimi požiadavkami spoločnosti začína byť akútnym problémom aj v horských, najmä chránených územiach, ktoré by mali pokrývať veľmi širokú paletu spoločenských požiadaviek.“
Horské lesy v TANAP-e boli počas posledných 15 rokov opakovane atakované rozsiahlymi prírodnými disturbanciami. „Klimatické podmienky sa za posledných 20 rokov výrazne odlišujú od dlhodobého normálu a na významnej ploche sa zásadne zmenil aj doterajší spôsob obhospodarovania lesov. Požiadavky na ekosystémové služby tatranských lesov neustále narastajú (rozširovanie športových a rekreačných areálov, rozširovanie intravilánov, inžinierskych sietí). Našim cieľom bolo posúdiť potenciál lesných ekosystémov poskytovať ekosystémové služby v dôsledku meniacich sa podmienok na základe dlhodobého sledovania ich stavu a zmien. Stav ekosystému sme hodnotili pomocou indikátorov vybraných z publikovaných údajov dlhodobého ekologického výskumu,“ uvádzajú autori.
Tím odborníkov z Technickej univerzity vo Zvolene (Lesnícka fakulta) v zložení Peter Fleischer st., Peter Fleischer ml., Viliam Pichler, Erika Gömöryová a František Máliš sa zaoberal hodnotením zmien stavu a potenciálu poskytovať ekosystémové služby, ktoré uskutočnili na plochách tzv. pokalamitného výskumu v Tatranskom národnom parku (TANAP). Plochy s výmerou okolo 100 ha reprezentovali rozdielny typ disturbancie a následného manažmentu: EXT (spracovaná vetrová kalamita), FIR (spracovaná vetrová kalamita postihnutá požiarom), NEX (nespracovaná vetrová kalamita), IPS (nespracovaná hmyzia kalamita) a REF (referencia, do r. 2014 porasty nepostihnuté prírodnými disturbanciami). Výber plôch sústredili do jedného spoločenstva (smrekovcové smrečiny, Lariceto Piceeetum), aby minimalizovali prirodzenú variabilitu stanovištných a porastových pomerov.
Na hodnotenie stavu ekosystému pred a po disturbancii použili publikované výsledky výskumov. Z nich vybrali
indikátory, ktoré opisujú stav kľúčových faktorov (driverov), vyvolaných tlakov a dopadov na sledované ekosystémy. Na obr. 1 uvádzajú schému a obsah hodnotenia jednotlivých kategórií rozdelených podľa konceptu DPSIR, kde za drivers považujú príčiny vyvolávajúce zmenu ekosystémov (disturbancie, klimatická zmena, zmena využívania krajiny). Pressures predstavujú tlaky vyvolané príčinami. Za state považujú stav ekosystému na základe indikátorov z dlhodobého monitoringu. Ako impact sú myslené dôsledky meniaceho sa stavu ekosystému na schopnosť poskytovať určitý typ a kvalitu ekosystémových služieb. Response sú lesnícke manažmentové opatrenia, ktoré môžu pri aktívnej starostlivosti viesť k zlepšovaniu stavu alebo pri bezzásahovom manažmente sú vyjadrením spoločenského súhlasu s daným stavom.
V závere autori konštatovali, že úroveň všetkých troch zložiek ekosystémových služieb sa po poškodení prírodnými disturbanciami znížila. Najrýchlejšie podľa nich prebieha obnova produkčných ekosystémových služieb. Na základe analýzy 44 indikátorov odborníci ďalej konštatovali, že:
- obnova postihnutého územia prebieha všeobecne pomerne rýchlo;
- prirodzená obnova pozostáva z obmedzeného počtu drevín, zatiaľ čo cielene obnovované lokality (najmä s kombinovanou obnovou) sa vyznačujú podstatne vyššou druhovou diverzitou;
- spracovanie kalamity nespôsobilo pokles úrovne ekosystémových služieb voči lokalitám ponechaným na prirodzený vývoj, naopak aktívna starostlivosť vytvára predpoklady pre rýchlejšiu adaptáciu na meniace sa podmienky;
- až na malé výnimky sú postihnuté lokality stále zdrojom emisie uhlíka;
- na sledovanom území okrem lesných ciest a zvážnic nezaznamenali zvýšený povrchový odtok a erózne procesy;
- hodnotené indikátory stavu ekosystému sa vyznačujú veľkou variabilitou nielen medzi hodnotenými lokalitami, ale aj v rámci jednotlivých výskumných plôch. Takúto neunimodálnu reakciu odborníci považujú za prejav reziliencie hodnotených ekosystémov a je istým optimistickým východiskom pri odhade dopadov nastupujúcich globálnych zmien.
Tento príspevok vyšiel k zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa zaOdborný garant textu: Peter Fleischer, Technická univerzita vo Zvolene – Lesnícka fakultačiatkom novembra 2017 Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Peter Fleischer, Technická univerzita vo Zvolene – Lesnícka fakulta
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ