Najdôležitejšie dominanty celého sveta zhasli v sobotu 30. 3. 2019 o 20.30 miestneho času svetlá presne na jednu hodinu. Zapojili sa do podujatia Hodina Zeme, ktorá je už tradične radená medzi najväčšie celosvetové environmentálne akcie.
Na Slovensku je angažovaných viac ako 20 miest a desiatky firiem a organizácií. Zhasli tak napríklad také dominanty ako Bratislavský hrad, prezidentský palác, Bojnický zámok, Spišský hrad, Trenčiansky aj Nitriansky hrad, hrad v Starej Ľubovni, Hodinová veža v Banskej Bystrici či dokonca Mariánsky stĺp v Chrenovci-Brusne.
Medzi svetové unikáty, ktoré rovnako tak vypli svetlá, patria: najvyššia budova sveta Burdž Chalífa v Spojených arabských emirátoch, pyramídy v Egypte, grécka Akropola, rímske Koloseum, Eiffelova veža v Paríži, Big Ben v Londýne či Empire State Building v New Yorku.
„Cieľom Hodiny Zeme je posilniť vedomie o dôležitosti ochrany prírody, trvalo udržateľného správania a spotreby, o minimalizovaní odpadov či zmene stravovania. Hodina Zeme spája všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť ochrany našej planéty a zároveň svoju silu niečo zmeniť,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Možnosti šetrenia energie
Ako upozorňuje Ing. Ján Hollý z Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, množstvo skutočne ušetrenej energie žiaľ závisí na rozhodnutiach ľudí na vyšších miestach (manažéri, riaditelia, politici). „Apatia ľudu k veciam verejným im necháva voľné ruky. Opačný extrém s obdobnými dôsledkami je bezhlavo uveriť v hoaxy a šíriť ich.“
Odborník pridáva zopár rád, ako každý jednotlivec môže prispieť svojou troškou k ochrane prírody a snahe o zníženie spotreby energie. „Účinne vetrať v zime, tzn. otvoriť okná len na pár minút (vymeniť vzduch). Hmota konštrukcií sa tak neochladí. Stratu energie vetraním môže prípadne znížiť rekuperácia tepla. Musí však byť vhodne navrhnutá, vyregulovaná a s pravidelnou údržbou a navyše v budove, ktorá je dostatočne tesná a samozrejme zateplená. Používať technológie využívajúce obnoviteľné zdroje energie. I keď vstupné náklady môžu v súčasnosti odradiť, v blízkej budúcnosti sa stanú nevyhnutnosťou a navyše nepriamo šetria životné prostredie. Odporúčam teda prepočítať návratnosť šikovným projektantom, ktorý ich aj riadne navrhne.“
Dopĺňa ešte zopár ďalších opatrení ako napríklad zachytávať zrážkovú vodu na úžitkové účely či nainštalovať šetriace batérie, no šikovný hospodár podľa neho určite príde s mnohými ďalšími nápadmi.
„Ak je reč o tom, čo môžem spraviť pre zníženie spotreby energie vo všeobecnosti, používajme MHD, bicykel, pracujme z domu, ak sa to dá. Kupujme tovar pochádzajúci z miestnych zdrojov (jedlo, nábytok, šaty, stavebné prvky…). Keď spotrebič, tak v triede A (A+++ po starom). Existuje mnoho odporúčaní tzv. ´zero waste´ hospodárenia. Odosobnime sa z mamonárstva a spotrebiteľského ošiaľu,“ uvádza Ing. Ján Hollý.
Dopĺňa, že krajiny ako sú Holandsko, Kanada, severoeurópske krajiny by mohli ísť príkladom v rámci problematiky šetrenia energií. „Spoločnosť je tam nastavená tak, že sa správa k okoliu slušne a s rešpektom. Takéto silné kolektívne vedomie má potom ďalekosiahly vplyv na celé spektrum oblastí, vrátane rozumnej politiky.“
Odborník z Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave je v závere presvedčený, že Hodina Zeme je malá iskrička vo veternej smršti snehovej búrky a vyzýva: „Ustanovme nadchádzajúce obdobie ako ´Storočie Zeme´.“
Informácie poskytli: Ing. Ján Hollý z Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave a tiež Andrea Settey Hajduchova, Media and PR, WWF Danube-Carpathian Programme Slovakia
Fotografiu poskytla: Andrea Settey Hajduchova, Media and PR, WWF Danube-Carpathian Programme Slovakia (autor foto: Marek Velček)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ