GMO. Tri písmenká, ktoré dlhé roky ľudstvo ak nie priamo strašili, tak aspoň vyvolávali obrovské obavy z toho, či sú naozaj bezpečné pre ľudské zdravie. Mnohí ochranárski či environmentálni aktivisti svojimi negatívnymi stanoviskami dlhé roky prilievali olej do ohňa pochybností laickej verejnosti. Geneticky modifikované organizmy a produkty boli následne vo veľkom podrobené rozsiahlym štúdiám a výskumom vedcov, aby zistili kde je pravda.
Posledná vedecká analýza, zamestnávajúca jej autorov dva roky, ktorú nedávno zverejnila jedna z najprestížnejších svetových organizácii National Academies of Sciences, Engineering and Medicine (Národná akadémia vedy, inžinierstva a medicíny) v USA potvrdila, že GMO potraviny sú bezpečné a neohrozujú prírodu. Vedecký tím preveril viac ako 900 dostupných štúdií a publikácií, zameral sa aj na zhruba 700 podnetov od verejnosti.
Cieľom vedcov bolo preskúmať riziká ohrozujúce zdravie človeka, vplyvy na životné prostredie, ale aj sociálne dôsledky využívania GMO v rámci potravinárskej produkcie.
Výnosy nenarástli
Najnovšia a dosiaľ najobsiahlejšia štúdia dospela k záveru, že konzumovanie geneticky upravovaných plodín neohrozuje zdravie človeka. Ďalším záverom bolo, že geneticky modifikované plodiny pomáhajú farmárom chrániť úrodu pred škodcami a tiež tlmia rast buriny, čím prispievajú k znižovaniu množstva použitých pesticídov. To v konečnom dôsledku nielenže neohrozuje životné prostredie, ale ho skôr pomáha chrániť.
Neboli zistené žiadne negatívne vplyvy na biodiverzitu alebo problémy vyplývajúce z kríženia GMO plodín a ich divokých príbuzných. Ale treba tiež povedať, že americká vedecká štúdia ukázala aj ďalší zásadný fakt, ktorý naopak poteší odporcov GMO: Geneticky modifikované plodiny nezvýšili potenciálne výnosy z produkcie. Takže pôvodný účel boj proti hladu a chudobe aj tak GMO neplnia.
Ako príklad poslúžili plasty aj dynamit
Riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho doc. RNDr. Peter Siekel, CSc. so závermi uvedenej analýzy GMO a ich vplyvov na človeka a životné prostredie súhlasí. „Takúto štúdiu sme na Slovensku nerobili, avšak závery sú akceptovateľné.“
Pripomína, že dôležitý je výsledok a nie spôsob, ako sa k nemu dopracujeme. Na vysvetlenie uviedol príklad plastov a pýta sa: „Sú alebo nie sú užitočné / nebezpečné?“ Odpoveď podľa neho znie: „Ktoré ako a za akých okolností. Plastový odpad v oceánoch nebezpečný pre morské živočíchy rozhodne je, a predsa si balíme nákupy do plastových tašiek.“
Alebo ako ďalší príklad uviedol dynamit, z ktorého jasné nebezpečenstvo plynie a naproti tomu spomenul nukleárnu energiu, ktorá ľudstvu pomáha.
Doc. RNDr. Peter Siekel, CSc. vysvetľuje, že podobne aj génové inžinierstvo je proces. „Treba ale hodnotiť bezpečnosť produktu, nie proces. To je prístup v Spojených štátoch.V EÚ to robíme práve naopak, hodnotíme proces a a priori dospievame k záveru, že GMO produkty sú nebezpečné. To však nie je pravda, ako ukázala aj táto a iné rozsiahle štúdie.“
Americké kroky
Zaujímavosťou je, že práve v tomto čase sa v USA robia kroky, ktoré majú pomôcť informovať obyvateľov o produktoch z geneticky modifikovaných organizmov. V médiách boli zverejnené informácie, že prezident USA Barack Obama odsúhlasil svojím podpisom zákon, na základe ktorého budú musieť americkí predajcovia uvádzať na obaloch potravinových výrobkov, či obsahujú prísady GMO.
Ako informovala agentúra AP, podľa údajov potravinárskeho priemyslu GMOv súčasnosti obsahuje až 75 – 80 percent potravín na americkom trhu. Prevažnú časť genetickyupravených plodín tam tvoria kukurica a sója, ktoré sa pestujú ako krmivo pre dobytok alebo sa z nich vyrábajú polotovary so širokým využitím, ako sú kukuričný škrob, kukuričný sirup či sójový olej. Federálny Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) však permanentne vyhlasuje, že požívanie takýchto výrobkov je bezpečné.
Slovenská sója
Čo sa týka Slovenska, aktivít proti GMO je u nás viacero. Práve teraz sa napríklad Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou snažia ukázať, že u nás to ide aj bez geneticky modifikovaných organizmov. Ako príklad použili sóju, ktorá sa na Slovensku pestuje výlučne bez GMO a mala by sa podľa nich stať kľúčovou plodinou pre možnosť vyhlásenia Slovenska bez geneticky modifikovaných organizmov. Takéto stanoviská dali predstavitelia oboch organizácií počas podujatia Celoslovenské dni poľa pestovateľov sóje, ktorý sa uskutočnil v Dúbravke v Michalovskom okrese.
Pestovanie sóje je podľa nich na východnom Slovensku plne rozvinuté, dlhodobo si udržiava významnú pozíciu v tamojšom poľnohospodárstve a dosahuje stabilné výnosy. Sójou bez GMO tam majú osiatych 43.000 hektárov s produkciou zhruba 62.000 ton sójových bôbov, čo vraj je už polovica sebestačnosti celej krajiny.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: http://www8.nationalacademies.org/onpinews/newsitem.aspx?RecordID=23395
Odborný garant: Doc. RNDr. Peter Siekel, CSc., NPPC – Výskumný ústav potravinársky
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ