Ortuť je chemický prvok s neurotoxickými účinkami a používa sa v priemyselných procesoch, ako aj v celom rade výrobkov, ako sú batérie alebo teplomery. Ortuť uvoľnená do životného prostredia vstupuje do potravinového reťazca, kde sa akumuluje najmä v rybách. Vystavenie vysokej úrovni ortuti môže spôsobiť poškodenie mozgu, pľúc, obličiek a imunitného systému.
Za posledných dvadsať rokov bol v EÚ vypracovaný komplexný súbor právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na všetky aspekty životného cyklu ortuti, od primárnej ťažby až po zneškodňovanie odpadu vrátane opatrení týkajúcich sa obchodu, výrobkov s obsahom ortuti a znečistenia ortuťou.
Ako môže ortuť poškodiť naše zdravie?
Ortuť používaná ako pracovné médium teplomerov, či iných meracích prístrojov, je vysoko jedovatý a toxický kov. Ide o neurotoxín, ktorého kumulácia sa v tele človeka prejavuje narušením vegetatívnej a centrálnej nervovej sústavy.
Prítomnosť zvýšených hladín ortuti v tele býva často spojená napr. s bolesťami hlavy, nespavosťou, zhoršením vyjadrovacích schopností, stratou zraku alebo sluchu, anorexiou, depresiami, zhoršovaním pamäti, Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou a pod. Výsledkom chronickej expozície ortuti býva tiež poškodenie enzymatických systémov, oslabenie imunity, bolesti ďasien či vypadávanie vlasov. V prípade požitia väčšieho množstva ortuti nastávajú kŕče, hnačky a bolesti brucha, poškodzujú sa obličky a pečeň, mentálne poškodenie novorodenca.
Aké zdravotné riziko nám hrozí pri rozbití teplomera?
Po rozbití ortuťového teplomera hrozí predovšetkým riziko vdýchnutia väčšieho množstva toxických pár uvoľňovaných z rozliatej ortuti, ktoré poškodzujú respiračný systém, sliznicu a spôsobujú akútne zápaly pľúc a dýchacích ciest. Akútna expozícia vysokým dávkam môže spôsobiť úplné zlyhanie telesných orgánov až smrť. Od 3. apríla 2009 je v krajinách Európskej únie zakázaný predaj ortuťových teplomerov.
Európska únia v máji t. r. v sídle OSN v New Yorku odštartovala proces nadobudnutia platnosti globálnej zmluvy o ortuti, ktorej cieľom je znížiť vystavenie človeka ortuti.
Ratifikáciou Minamatského dohovoru o ortuti sa potvrdzuje vedúca úloha Európy pri ochrane ľudského zdravia a životného prostredia na celom svete.
Minamatský dohovor o ortuti, čiže nová globálna zmluva o ortuti, sa rokovaním dosiahol a uzavrel v roku 2013 z iniciatívy EÚ. EÚ má jednu z najambicióznejších politík v oblasti ochrany pred ortuťou. Keďže však 40 % až 80 % ortuti uloženej v Európe pochádza z emisií ortuti v iných častiach sveta, na ochranu zdravia našich občanov je potrebné razantné medzinárodné opatrenie.
Minamatský dohovor, pomenovaný podľa miesta, kde došlo k najhoršiemu prípadu znečistenia ortuťou v dejinách, nielen sprísni environmentálne normy na celom svete, ale prispeje aj k vytvoreniu rovnakých podmienok, pretože všetky veľké ekonomiky budú uplatňovať environmentálne požiadavky podobné tým, ktoré už platia v EÚ.
Tehotné ženy a deti vrátane dojčiat sú obzvlášť ohrozené ortuťou v potravinovom reťazci. Vďaka dohovoru sa ich vystavenie ortuti dlhodobo výrazne zníži, napríklad zákazom používania amalgámových plomb v prípade týchto ohrozených kategórií.
Aká je globálna situácia týkajúca sa ortuti? Ortuť je globálna znečisťujúca látka a je preto otázkou medzinárodného záujmu. Zatiaľ čo emisie ortuti v EÚ už dramaticky klesli a naďalej klesajú, globálne emisie naďalej rastie. Je to prevažne výsledok zvýšeného spaľovania uhlia v krajinách, ako je Čína a India. Globálne využívanie ortuti zostáva vysoké, približne 3 600 ton za rok, aj keď v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami sa mierne znížilo. Obzvlášť problematická činnosť v súčasnosti zahŕňa použitie ortuti v remeselnej ťažbe zlata v drobnom priemysle, väčšinou v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Odhaduje sa, že približne 10 až 15 miliónov ľudí (vrátane 3 miliónov žien a detí) sa celosvetovo zúčastňuje remeselnej ťažby a že táto činnosť predstavuje ročné využitie 1 400 ton ortuti, z ktorých väčšina končí v životnom prostredí.
Vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú v rokovaniach o Minamatskom dohovore zohrávala EÚ, bol jeho obsah do veľkej miery inšpirovaný legislatívou Únie. V nariadení o ortuti sa stanovuje aj súbor pravidiel, vďaka ktorým je EÚ na dobrej ceste stať sa prvou ekonomikou bez ortuti. Znamená to, že sa ortuť prestane používať vo všetkých priemyselných procesoch a zakáže sa akékoľvek jej nové použitie vo výrobkoch a v priemysle, pokým sa nepreukáže jej nevyhnutnosť na ochranu zdravia a životného prostredia.
Prvé zasadnutie konferencie zmluvných strán Minamatského dohovoru o ortuti sa uskutoční 24. – 29. septembra 2017 v Ženeve (Švajčiarsko). V rámci stretnutia na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční 28. a 29. septembra, sa ocení záväzok medzinárodného spoločenstva k Minamatskému dohovoru.
Uverejnila a spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Otázky a odpovede o politike EÚ týkajúcej sa ortuti a o Minamatskom dohovore
Infografika:Otázky a odpovede o politike EÚ týkajúcej sa ortuti a o Minamatskom dohovore
Doplňujúce informácie:
Znenie Minamatského dohovoru a stav ratifikácií
Prehľad politiky EÚ týkajúca sa ortuti (EN)
