Podiel súčasného (aktuálneho) zastúpenia ihličnatých drevín na Slovensku je 38 % a listnatých drevín 62 %. Jozef Vladovič a Maroš Sedliak z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen predbežne odvodili pôvodné rekonštruované zastúpenie, ktoré uvádza 21 % ihličnatých a 79 % listnatých drevín. Približne odvodené výhľadové zastúpenie drevín pre Slovensko sa uvádza 37 % ihličnatých a 63 % listnatých drevín.
Odborníci tak zaznamenávajú významné rozdiely medzi jednotlivými druhmi drevín, ako aj lesnými oblasťami. Uvedené podľa nich naznačuje aj isté disproporcie medzi aktuálnym stavom a prírode blízkym, z ekologického hľadiska žiaducim stavom lesov v krajine.
„Zachovalosť a stanovištná vhodnosť aktuálnych porastových štruktúr lesných spoločenstiev sú základné parametre dôležité pre posudzovanie dlhodobej udržateľnosti, stability lesov v krajine, ako aj bezpečnosti produkcie. Zároveň môžu byť východiskovými podkladmi pre oblastné plánovanie rozvoja lesov a zásadnými podkladmi aj pre zonáciu území,“ konštatovali Jozef Vladovič a Maroš Sedliak vo svojom príspevku Ekologické prístupy a súvislosti posudzovania stavu zachovalosti lesov.
Za disproporciami môže podľa odborníkov stáť najmä nesúlad medzi aktuálnym a potenciálnym, stanovištne zdôvodneným zastúpením drevín, najmä z pohľadu druhovej štruktúry a diverzity lesov; rozpor medzi ekologickým optimom výskytu drevín lesných spoločenstiev a ich produkčným maximom; možný odklon od prírode blízkej štruktúry najmä v zjednodušení, unifikácii aktuálnej priestorovej a výstavbovej štruktúry lesov; významný vplyv disturbancií a synergické pôsobenie škodlivých činiteľov v lesoch a antropický tlak na lesné ekosystémy; nepostačujúce zohľadňovanie širších priestorových a krajinno-ekologických súvislostí pri starostlivosti o lesy.
Zámerom príspevku autorov bolo poukázať na zásadný význam posudzovania zachovalosti druhovej a priestorovej štruktúry lesov pre dlhodobú udržateľnosť rozvoja lesov a ich ekologickú stabilitu. „Základným východiskom pri posudzovaní zachovalosti lesných porastových štruktúr je komparácia aktuálneho stavu lesných spoločenstiev so stavom odvodeným potenciálnym – pôvodným alebo prirodzeným. Východiskom pre klasifikácie a návrhy opatrení je stanovenie miery odklonu aktuálneho stavu od rekonštruovaného pôvodného alebo prirodzeného. Porovnávacou veličinou pre určenie odchýlky súčasného stavu je potenciálne prírodné spoločenstvo, reprezentované konkrétnymi typmi porastových štruktúr prírode blízkych lesov, ktoré sa v poznatkových bázach a modeloch odvodzujú na podklade jednotiek lesníckej typológie.“
Ako uvádzajú odborníci z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, potenciálne pôvodné drevinové zloženie vyplýva len zo stanovištných podmienok, ekologických a kompetičných vlastností drevín. „Zodpovedá prirodzeným podmienkam jednotlivých stanovíšť pri súčasnej klíme. Je rekonštruované na základe typologických jednotiek tak, ako by ho vytvorila samotná príroda bez zásahov človeka. Skutočné zastúpenie drevín je súčasné – aktuálne zastúpenie drevín prevzaté pre jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) z programov starostlivosti (PSL). Potenciálne pôvodné zastúpenie drevín bolo pri plošnom posudzovaní odvodené pre jednotlivé JPRL na základe uplatnenia poznatkovej bázy pôvodného rekonštruovaného drevinového zloženia podľa skupín lesných typov podľa Vladoviča (2003). Pôvodné drevinové zloženie bolo vypočítané na základe plošného podielu všetkých lesných typov (skupín lesných typov) uvedených v aktuálnej typologickej mape (GIS vrstve) pre príslušnú posudzovanú JPRL. Percentuálny podiel pôvodného zastúpenia drevín vychádza z prepočtu sumy výmer jednotlivých drevín prevzatých a prepočítaných z poznatkovej bázy podľa skutočného čiastkového plošného podielu lesných typov na celkovej výmere JPRL.“
Autori ďalej uviedli niekoľko výsledných údajov z celoplošného posudzovania miery aproximácie súčasného zastúpenia k pôvodnému rekonštruovanému v prostredí ArcGIS pre lesy Slovenska. „Úhrnná priemerná aproximácia všetkých JPRL pre Lesy Slovenska spolu je 42,03 %. Pomer zastúpenia medzi súčasným a pôvodným pre niektoré dreviny na porastovej ploche lesov Slovenska: Súčasné (NLC, 2017): smrek 23,63 %; jedľa 3,94 %; buk 33,34 %; dub 10,48 %. Pôvodné (Vladovič, 2003): smrek 5,72 %, jedľa 14,01 %, buk 47,85 %, dub 17,53 %.“
Odborníci v závere konštatovali, že stav zachovalosti lesov má zásadný a určujúci význam pre ich ďalší vývoj. „Naznačuje konkrétne východiská pre starostlivosť a manažment lesov v širších lesníckych a krajinno-ekologických súvislostiach. Na celoslovenskej úrovni dáva dôležité podklady pre zostavovanie východísk pre štátnu lesnícku politiku. Na regionálnej úrovni sú to informácie pre formulovanie zásadných rozhodnutí a rámcových zásad ako východísk pre oblastné lesnícko-ekologické plánovanie, prostredníctvom oblastných plánov rozvoja lesov. Na lokálnej aj regionálnej úrovni môže významne prispieť k zonácii lesov, formulácii ako rámcového, tak i podrobného plánovania v rámci programov starostlivosti o les i riešení konkrétnych projektov.“
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Ing. Jozef Vladovič, PhD., Národné lesnícke centrum Zvolen, Lesnícky výskumný ústav, Odbor ekológie lesa a krajiny
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: http://www.nlcsk.sk/EkoMon/prez/prez18.pdf
Uverejnila: VČ