Recyklácia je postup vrátenia odpadu do výrobného cyklu na výrobu spoločensky požadovaného výrobku s cieľom šetrenia primárnych surovinových zdrojov. Práve v týchto dňoch sa na úrovni odbornej aj laickej verejnosti veľa hovorí o tom, ako zvýšiť podiel odpadu vyprodukovaného v krajinách Európskej únie určeného na recykláciu. Nová legislatíva má totiž za cieľ do roku 2030 zvýšiť tento podiel zo súčasných 44 percent na 70 percent.
Tým pádom aj Slovenská republika bude mať čo robiť, aby znížila svoj podiel odpadu, ktorý presúva na skládky a zvýšila recyklovateľný odpad. Podľa európskych štatistík patríme medzi členské štáty Únie s jedným z najnižších podielov recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu – približne 12 percent. Väčšina komunálneho odpadu sa u nás skládkuje alebo spaľuje (zhruba 88 percent).
Ako uvádza Ing. Jozef Junák, PhD. z Ústavu environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity v Košiciach, v SR vzniklo v roku 2015 spolu 10 563 398,07 ton odpadov. V porovnaní s rokom 2014 predstavuje medziročný nárast celkového vzniku odpadov v roku 2015 takmer 16 %. Poznáme pritom viacero recyklačných technológií, t. j. súborov na seba nadväzujúcich výrobných procesov, postupov a operácií, ktorých cieľom je zmena odpadu na druhotnú surovinu. Ide o mechanické (drvenie, mletie, delenie a ďalšie), rozdružovacie – napríklad gravitačné rozdružovanie či flotácia, ďalej veľmi zložitými recyklačnými technológiami sú chemické postupy ako odtavovanie či hydrolýza, no aj biotechnologické (kompostovanie, metanizácia).
Odborník z Ústavu environmentálneho inžinierstva hovorí, že v produkcii odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je u nás najväčším producentom odpadov priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa cca 38 %, za nim nasleduje sekcia stavebníctva cca s 24 % podielom. „Dlhodobo pretrváva negatívny vysoký podiel skládkovania odpadov na celkovom nakladaní s odpadmi (37 % v prípade odpadov celkom a 69 % v prípade komunálnych odpadov). V roku 2015 bolo prevádzkovaných 118 skládok odpadov a 19 spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov, z toho 2 na komunálny odpad.“
Ing. Jozef Junák, PhD. menuje ďalšie zaujímavé fakty: V roku 2015 vzniklo v SR takmer 1 888 456 ton komunálnych odpadov (KO), čo predstavuje 348 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2014 to predstavuje nárast o 17 kg KO na obyvateľa. Dominantnou činnosťou pri nakladaní s KO bolo skládkovanie odpadov. Podiel skládkovaných komunálnych odpadov na celkovom nakladaní s KO bol 69 %, čo predstavuje medziročný nárast o 3 %. Recyklácia komunálnych odpadov vypočítaná podľa Rozhodnutia Komisie 2011/753/EÚ dosiahla v roku 2015 úroveň 20,11 %.
„V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obec zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty a kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný a v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade v súvislosti s cieľom dosiahnuť úroveň recyklácie KO 50 % je potrebné účinnosť zberu zvýšiť, pričom je potrebné zabezpečiť aj zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, jedlého oleja a tukov, dreva, elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov, textilu a šatstva. Z dlhodobého sledovania triedeného zberu KO možno pozorovať mierne stúpajúci trend množstva vytriedených zložiek KO, z hľadiska záväzkov SR v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu však bude potrebné triedený zber výraznejšie zintenzívniť.“
Odborník pripomína, že za nakladanie s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec a obec je povinná zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu. „Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a odpadu z demolácie je do roku 2020 zvýšiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu vzniknutého v predchádzajúcom kalendárnom roku; tento cieľ sa uplatní na odpady uvedené v skupine číslo 17 Katalógu odpadov, okrem nebezpečných odpadov a odpadu pod katalógovým číslom 17 05 04.“
Podľa Ing. Jozefa Junáka, PhD.je dôležité uviesť, že odroku 2015 platí na Slovensku nový zákon o odpadoch č. 79/2015, ktorý oproti dovtedy platnému zákonu č. 223/2001 prináša mnoho nových pojmov ako prúd odpadu, vedľajší produkt, stav konca odpadu, obchodník a sprostredkovateľ s odpadom. „Jasne sú zadefinované priority v hierarchii odpadového hospodárstva, čo v starom zákone absentovalo. Medzi ďalšie nové pojmy, ktoré je potrebné si osvojiť patria najmä Vyhradený výrobok, Organizácia zodpovednosti výrobcov a Koordinačné centrum.“
Vyhradený výrobok je podľa neho výrobok patriaci do skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. „Rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Medzi výrobcov vyhradeného výrobku patria výrobcovia elektrozariadení, výrobcovia batérií a akumulátorov, výrobcovia obalov, výrobcovia vozidiel, výrobcovia pneumatík, výrobcovia neobalového výrobku.“
Ing. Jozef Junák, PhD. ďalej vysvetľuje, že organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch. „Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, zabezpečuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie týchto povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku.“
Koordinačné centrum je podľa neho právnická osoba založená na plnenie povinností ustanovených v zákone č. 79/2015 pre vyhradený prúd odpadu, nezaložená na dosahovanie zisku. „Pre každý vyhradený prúd odpadu môže byť založené iba jedno koordinačné centrum, pričom zakladateľmi koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu môžu byť výlučne organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne pre tento vyhradený prúd odpadu.“
Odborník z Technickej univerzity v Košiciach ešte podotkol, že zákonom č. 223/2001 bol zriadený Recyklačný fond, ako neštátny účelový fond, ktorého úlohou bolo sústrediť peňažné prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov. „Povinnosťou dovozcov a výrobcov bolo odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom. Nový zákon o odpadoch č. 79/2015 Recyklačný fond k 31. decembru 2016 ruší. Recyklačný fond sa zrušuje bez právneho nástupcu a zároveň ku dňu svojho zrušenia vstupuje do likvidácie. Na Environmentálny fond malo byť prevedených 80 % disponibilných prostriedkov vedených na účtoch Recyklačného fondu ku dňu 30. júna 2016, a to najneskôr do 30 dní od uvedeného dňa,“ konštatuje Ing. Jozef Junák, PhD.
Pripomeňme ešte, že zaujímavý spôsob, ako recyklovať zdanlivo nepotrebný plastový odpad na ďalšieho zhodnotenie prebieha na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tamojší vedci v rámci výskumu ľahkých betónov na báze plastov hľadajú spôsoby ako zakomponovať odpad do stavebných materiálov. Podľa zatiaľ dosiahnutých výsledkov by recyklovaný odpadový materiál mohol byť vhodnou alternatívou do ľahkých tepelnoizolačných betónov. Vedecký tím pracuje s recyklátom, ktorý v rôznych pomeroch miešali s cementom a vodou a vytvárali stavebný materiál – „tvarovky“. Meraniami následne overovali pevnostné a teplo-technické vlastnosti materiálu (objemová hmotnosť, súčiniteľ tepelnej vodivosti, vlhkosť, pevnosť v tlaku resp. napätie pri stanovenej deformácií).
Ako informovala Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, vedecký tím vo svojom výskume hľadá využitie pre rôzne druhy odpadových plastov, ako napr. polystyrén, polyuretánová (PUR) pena, polyetylén či polypropylén, pričom používa rôzne drvené odpady z týchto plastov, najmä časti potrubí, káble či izolácie, konštrukčné peny.
Cieľom je nájsť alternatívu dnes používaného polystyrénu či polystyrén betónu. Andrea Settey Hajdúchová vysvetlila, že nejde o nosný typ betónu, ale o výplňový betón s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktorý je ľahký a môže odľahčiť stavbu. Pre tieto vlastnosti sa používa napr. ako spádová vrstva plochých striech, výplňová a vyrovnávajúca vrstva podláh a dutín rôznych stavieb.
Práve aj plastového odpadu vzniká v súčasnej dobe na úrovni Európskej únie enormne veľa. Je to kvôli tomu, že aj samotná výroba plastov neustále narastá. Z 1,5 milióna ton ročne v roku 1950vzrástla na 245 miliónov v roku 2008, z toho 60 miliónov sa vyrobilo v Európe. Výroba plastov sa prakticky počas uplynulých 10 rokov vyrovnala objemu výroby za celé 20. storočie. V Európskej únii (EÚ-27) bolo v roku 2008 podľa odhadov vyprodukovaných približne 25 miliónov ton plastového odpadu. Z toho 12,1 milióna (48,7 %) bolo uložených na skládky a len 12,8 milióna ton (51,3 %) bolo vrátených do výrobného procesu na zhodnotenie. Recyklovaná bola nepatrná časť odpadu: 5,3 milióna ton (21,3 %).
A odhady do budúcnosti ukazujú, že výroba plastov bude ďalej rásť. V roku 2020 má byť na európsky trh uvedených 66,5 milióna ton plastu a celosvetová výroba plastu by sa mohla do roku 2050 strojnásobiť. Takže hľadať spôsoby ako čo najviac recyklovať, bude bytostne dôležité pre všetky krajiny.
Informácie poskytli: Ing. Jozef Junák, PhD. z Ústavu environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity v Košiciach; s využitím zdroja: Zákon č. 223/2001, zákon č. 79/2015, Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2015 a Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ing. Jozef Junák, PhD. z Ústavu environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity v Košiciach
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ