Dôkazy z histórie Zeme svedčia tom, že úroveň hladiny morí sa v minulosti o rád alebo viac odlišovala od súčasného stavu.
„Dnes vieme, že zdvih hladiny svetového oceánu na konci ostatnej ľadovej doby spôsobilo topenie kontinentálnych ľadovcov. Ak však chceme predvídať budúce zmeny hladiny oceánu, potrebujeme lepšie porozumieť aj záznamu dávnejšej histórie zmien morskej hladiny a poznať úlohu faktorov, ktoré ich ovplyvňovali. Vieme o zmenách hladiny morí počas ´skleníkových´ epizód zemských pradejín, ale ich príčine stále nie celkom rozumieme. Modelovým príkladom môže byť najvýraznejšie oteplenie podnebia počas kriedovej periódy (pred 145-timi až šesťdesiatimi miliónmi rokov),“ uvádza doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. na margo projektu Klimaticko-environmentálne zhoršenie počas skleníkových fáz: príčiny a následky krátkodobých kriedových zmien morskej hladiny (Climate-environmental deteriorations during Greenhouse phases: Causes and consequences of short-term Cretaceous sea-level changes).
Projekt je zameraný na koreláciu, príčiny a dôsledky významných krátkodobých, t. j. desaťtisíc- a stotisícročných zmien morskej hladiny počas poslednej významnej skleníkovej epizódy dejín Zeme, kriedy. Dlhodobé cykly prvého až druhého rádu, trvajúce milióny až desiatky miliónov rokov, riadi podľa odborníka vnútorná dynamika Zeme. „Dlhodobý vzostup hladiny mora počas kriedovej doby spôsobili meniace sa rýchlosti tvorby oceánskej kôry. Avšak kriedové sedimentárne sekvencie obsahujú aj záznamy superponovaných krátkodobejších zmien hladiny mora, 3. až 4. rádu. Mechanizmy pre tieto zmeny nie je jednoduché vysvetliť (epizódy zaľadnenia ?, skladovanie a uvoľňovanie podzemných vôd ?, regionálna tektonika a ňou vyvolané plášťové procesy?).“
Prvým hlavným cieľom je podľa doc. RNDr. Jozefa Michalíka, DrSc. zladiť globálne záznamy zmien morskej hladiny s vysokým rozlíšením do novej detailne rozlíšenej časovej osi s použitím kriviek izotopov morskej vody a odlíšením orbitálnych cyklov (o 400- a 100 tisícročnej excentricite). „To umožní odlíšiť, či pozorované krátkodobé zmeny hladiny morí sú regionálne (tektonické) alebo globálne (eustatické) a určiť ich možný vzťah ku klimatickým cyklom. Druhým cieľom bude výpočet hodnoty zmeny morskej hladiny počas kriedovej ´skleníkovej´ epizódy. Tretím cieľom bude stanovenie maximálnych hodnôt úrovne hladiny mora a zmien morskej anoxie a oxidácie, zastúpenia čiernych bridlíc a oceánskych červených vrstiev, ako aj vyhodnotenie dôkazov občasných ľadových epizód alebo iných klimatických udalostí.“
Získanie nových rádiometrických údajov a izotopov uhlíka a stroncia, stanovenie paleomagnetických zvratov a astronomicky kalibrovaných časových škál a numerické kalibrovanie biozonácie odborníkom umožnili zdokonaliť geologickú časovú os a dosiahnuť výrazný pokrok pre poznanie podmienok počas kriedového obdobia.
„Teraz je prvý raz možné korelovať a datovať krátkodobé záznamy kriedových hladín morí s dostatočným rozlíšením pre ich podrobnú analýzu. Tento projekt skúma stredno a vrchno kriedové (spred 120 až 66 miliónov rokov) cykly morskej hladiny dostatočne detailne, aby sa odlíšili a kvantifikovali ako krátkodobé, tak aj dlhodobé záznamy v časovom horizonte na základe orbitálnej cyklickosti. Časový interval pre štúdium začína prvými hlavnými oceánskymi anoxickými udalosťami (OAE 1a) a končí na konci kriedy. Zahŕňa čas super-skleníkových podmienok, veľkých oceánskych anaeróbnych udalostí, kriedové teplotné maximum a následné ochladenie,“ vysvetlil doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc.
Na výskume sa podieľa medzinárodný vedecký kolektív Projektu 609 IGCP UNESCO (zo 44 krajín sveta), ktorý vedie profesor Dr. Michael Wagreich (Univerzita Viedeň, Rakúsko), prof. Dr. Xiumian Hu (Univerzita Nanjing, Čína), prof. Dr. M. Julleh Jalalur Rahman (Dháka, Bangladéš), prof. Dr. Silke Voigt (Frankfurt am Main, Nemecko), doc. Dr. İsmail Ömer Yılmaz (Ankara, Turecko), doc. Dr. Svetlana Zorina (Kazaň, Rusko).
„Rýchlosť geologicky krátkodobej zmeny na teplej Zemi pomôže lepšie zhodnotiť nedávne globálne zmeny morskej hladiny a posúdiť úlohu mechanizmov spätnej väzby, teda tepelnej rozťažnosti / zmrštenia morskej vody, poklesy v dôsledku zaťaženia vodou, zmeny vegetácie krajinného systému. Multi-záznam a multi-proxy štúdie poskytnú scenár s vysokým rozlíšením celých cyklov morskej hladiny a umožnia zostavenie kvantitatívnych modelov pre zmeny morskej hladiny počas skleníkových epizód. Snahou je zjemniť kriedovú časovú stupnicu tak, aby umožnila rozlíšenie porovnateľné s novším obdobím histórie Zeme,“ uzavrel odborník z Ústavu vied o Zemi SAV.
Projekt má trvanie v období: 25. apríl 2014 – 31. december 2019.
Odborný garant textu: doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. z Ústavu vied o Zemi SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ