V rámci Európskej únie sa v súčasnosti recykluje alebo kompostuje len necelá polovica, a síce 44 % komunálneho odpadu. V minulosti bola situácia ešte horšia, v roku 2004 išlo na recykláciu len 31 %. Avšak orgány Európskej únie si stanovili ambiciózny cieľ: Do roku 2020 zvýšiť toto percento na 50 a do roku 2030 až na 70 %. V krajinách EÚ sa má obmedziť aj podiel skládkovaného odpadu, ktorý má negatívny vplyv na životné prostredie, a to na päť percent.
Ďalším z cieľov je zníženie plytvania potravinami o 50 percent do roku 2030. Ide o tzv. „balík o odpadoch“, ktorý je súčasťou priorít, európskej legislatívy pre tento rok a práve ho odporučili schváliť poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Legislatívne návrhy obsahujú štyri smernice, týkajúce sa odpadu všeobecne, ako aj skládok, obalov a starých áut, bateriek, akumulátorov a elektroniky.
Snahou EÚ je efektívnejšie narábanie s odpadom najmä kvôli ochrane životného prostredia, ale aj kvôli zdraviu obyvateľstva a tiež dosiahnutiu obehového hospodárstva, kedy sa veci nevyhadzujú, ale recyklujú alebo opätovne sa využívajú.
Ako uvádza Ing. Jozef Junák, PhD. z Ústavu environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity v Košiciach, v roku 2015 sa na Slovensku skládkovalo až takmer 70 % vyprodukovaného komunálneho odpadu. „Na druhej strane podiel recyklácie tohto odpadu dosiahol hodnotu 20 %. Či je hodnota 70 %-nej recyklácie v roku 2030 dosiahnuteľná je veľmi ťažké povedať, avšak nástroje na dosiahnutie tohto cieľa existujú. Je to novo koncipovaný zákon o odpadoch, ktorý exaktnejšie definuje povinnosti pôvodcov a držiteľov odpadov.“
Pripomenul, že na Slovensku platí nový zákon o odpadoch č. 79/2015 od roku 2015. Oproti dovtedy platnému zákonu č. 223/2001 prináša mnoho nových pojmov ako prúd odpadu, vedľajší produkt, stav konca odpadu, obchodník a sprostredkovateľ s odpadom. Odborník hovorí, že jasne sú zadefinované priority v hierarchii odpadového hospodárstva, čo v starom zákone absentovalo.
Ing. Jozef Junák, PhD. vysvetľuje, že nový zákon o odpadoch ruší k 31. 12. 2016 tak veľmi kritizovaný Recyklačný fond a dáva možnosť cez Organizácie zodpovednosti výrobcov a Koordinačné centrá samotným výrobcom, aby sa intenzívnejšie angažovali v recyklácii nimi vyprodukovaných, resp. dovezených produktov alebo odpadov. Ako sa im to podarí ukáže až čas, dodal.
„Samostatnou kapitolou je správanie sa ľudí, nás občanov. Nový zákon, rovnako ako ten starý nijako občanov nemotivuje k separovanému zberu a následne k vyššiemu podielu recyklácie. V mnohých obciach je úplne bezpredmetné, či občan odpad separuje alebo nie, poplatok obci za odvoz odpadu je rovnaký. Toto uvedomelých ľudí demotivuje a časom upadajú do stereotypu. Veď dobre vieme, že najväčším motivačným faktorom pre ľudí sú financie, resp. určité zvýhodnenie,“ uvádza Ing. Jozef Junák, PhD.
Podľa odborníka je jasné, že bývanie v bytových domoch je anonymnejšie a tam je predsa len kontrola separovaného zberu zložitejšia. „Na začiatok vidím cestu v motivácii ľudí žijúcich v rodinných domoch. Tu však netreba zabúdať na tých, ktorí argumentujú, že oni žiaden odpad neprodukujú, majú prázdne zberné nádoby a tým pádom za odpad odmietajú platiť. Otázka je, kde ten odpad končí,“ zamýšľa sa Ing. Jozef Junák, PhD.
Cituje ešte zákon č. 79/2015, ktorý v tretej časti v § 13 zakazuje spaľovať komunálny odpad na voľnom priestranstve a vo vykurovacích zariadeniach v domácnostiach. „Pokiaľ bude skládkovanie odpadov cenou a vzdialenosťou skládky najdostupnejší spôsob zneškodnenia odpadov na Slovenku a zároveň podpora recyklácie a recyklovaných produktov ostane na súčasnej úrovni, veľký progres v oblasti nakladania s odpadmi nevidím,“ obáva sa.
Slovensko aktuálne patrí medzi európske krajiny s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu – približne 12 percent. Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (zhruba 88 %). Avšak aj také štáty ako Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta odpratali na skládky viac ako tri štvrtiny ich komunálneho odpadu. No na druhej strane v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Švédsku v roku 2014 skončila na skládkach len zanedbateľná časť komunálneho odpadu.
Potravinový odpad
Aktuálne európske štatistiky svedčia o tom, že potravinový odpad v EÚ predstavuje ročne približne 89 miliónov ton, čo znamená zhruba 180 kg na osobu. Vychádzajúc zo záväzku splnenia Cieľov udržateľného rozvoja, prijatých v septembri 2015, existuje snaha o polovičné zníženie plytvania potravinami v maloobchode a u spotrebiteľov do roku 2030 a zníženie straty potravín počas ich výroby a v reťazci dodávky k spotrebiteľovi.
Veľa sa v poslednej dobe tiež robí pre uľahčenie darovania potravín. Existujú snahy, aby sa nevyužité potraviny a vedľajšie produkty z potravinového reťazca dali použiť na výrobu krmív bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť potravín a krmív. Rovnako tak sa prehodnocuje používanie termínu „Minimálna trvanlivosť do” pri jeho označovaní na potravinách s trvanlivejším charakterom.
Exituje odhad, podľa ktorého by 88 miliónov ton potravín každoročne premrhaných v krajinách EÚ mohlo viac ako deväťkrát nasýtiť 55 miliónov ľudí žijúcich v potravinovej chudobe v Európe. Tento prepočet zverejnilo združenie „This is Rubbish”. Kedy sa niečo také stane reálne, je dnes podľa všetkého veľmi otázne.
Informácie poskytol: Ing. Jozef Junák, PhD., Ústav environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity v Košiciach
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ