Obec Utekáč v Banskobystrickom kraji má 1 002 obyvateľov a rozlohu 2 688 ha. Okolo sa tiahne veniec horských pásiem patriacich do Slovenského Rudohoria. Celé územie je veľmi členité, v nadmorskej výške 450 – 910 m. n. m., svahy okolo majú aj 30°. Rozsiahlosť územia má vplyv na klimatické pomery, tie sa v jednotlivých častiach chotára dosť líšia. Obec vzhľadom aj na tieto skutočnosti často trápia prírodné nešťastia v podobe povodní.
Michal Tomlain vo svojom návrhu Protipovodňové a vodozádržné opatrenia pre obec Utekáč, s ktorým sa zapojil do súťaže PRE VODU, konštatoval, že po analýze stavu územia sa zistilo, že základnou príčinou povodní v obci Utekáč je neschopnosť krajiny zadržať prívalové zrážky. Hlavnou prioritou jeho návrhu je predstaviť vodozádržné opatrenia, ktoré by umožnili zachytiť čo najväčšie množstvo spadnutých zrážok v území, a zároveň by dokázali spomaliť odtok povrchovej vody. Tým by sa vytvorili vhodnejšie podmienky pre jej vsakovanie. Realizácia predstavených opatrení nie je technicky ani materiálne náročná.
„Hlavnou prioritou môjho návrhu je vybudovanie vodozádržných opatrení, ktoré zachytia čo najväčšie množstvo spadnutých zrážok na území obce Utekáč. Ide o murované, kamenné, ale aj drevené hrádze. Umiestnené budú v korytách bočných prítokov Rimavice, roklinách, stržiach a eróznych ryhách nachádzajúcich sa na sledovanom území. Taktiež navrhujem narušiť nepoužívané približovacie lesné cesty po celej dĺžke, šírke a priečne proti svahu. Na používané nespevnené cesty navrhujem umiestniť v čo najväčšom počte odrážky na stekajúcu vodu, pretože v území sa nachádza viac ako 300 km lesných ciest, ktoré dané územie rýchlo odvodňujú,“ uvádza Michal Tomlain.
Navrhované opatrenia sa majú postupne realizovať po vytýčení najrizikovejších lokalít. Následne sa bude pokračovať s realizáciou opatrení na celých územiach jednotlivých subpovodí Rimavice. „Po vybudovaní musia byť tieto opatrenia pravidelne udržiavané, kvôli zachovaniu ich funkčnosti, a to najmä po výdatnejších zrážkach. Za silnú stránku možno považovať fakt, že navrhované vodozádržné opatrenia sa dajú vybudovať z lokálne dostupných materiálov (drevo, kameň). Finančné náklady na tento typ opatrení sú v porovnaní s inými výrazne nižšie. Výstavba týchto opatrení by sa mohla realizovať cez sociálny podnik, ktorý obec v najbližších mesiacoch plánuje otvoriť. Na prácach môžu navyše pracovať nezamestnaní občania v rámci verejnoprospešných prác. Stavebné práce by do obce priniesli nové pracovné miesta z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska,“ tvrdí autor projektu.
Funkčné opatrenia by podľa neho obci ušetrili peniaze vynakladané na odstraňovanie povodňových škôd, a tie by tak mohli byť využité na iné účely v obci. Funkčné opatrenia by taktiež znížili riziko povodní aj v obciach ležiacich na Rimavici v smere jej toku. Dokázali by v krajine zadržať viac vody, ktorá by následne priebežne dopĺňala hladiny potokov a hladinu podzemnej vody. Okrem zadržania vody v krajine by sa znížila aj vodná erózia okolitých svahov.
Na uskutočnenie realizácie tohto návrhu je potrebné zabezpečenie finančných prostriedkov. Ďalej získanie stavebných povolení na pozemkoch štátnych lesov a súkromných vlastníkov, vypracovanie odbornej metodiky pre postup pri budovaní jednotlivých typov vodozádržných opatrení, ale aj vytýčenie najrizikovejších lokalít v rámci územia a následné vybudovanie konkrétnych opatrení v týchto lokalitách. Posledným krokom je zabezpečenie dlhodobej funkčnosti opatrení ich pravidelnou údržbou.
„Opatrenia musia byť zrealizované v čo najväčšom možnom počte a v čo možno najkratšom časovom horizonte, aby sa docielila ich celková funkčnosť. Jednotlivé opatrenia musia byť vhodne zvolené pre požiadavky konkrétnej lokality. Zlá údržba zrealizovaných opatrení môže mať za následok ich nefunkčnosť. Finančnú náročnosť realizácie projektu a jeho následnej údržby môžeme kompenzovať zapojením občanov zamestnaných v rámci aktivačných prác,“ podotkol Michal Tomlain.
Obec Utekáč navštívil osobne v snahe získať čo najviac informácií o lokalite a o danom probléme. „Pán starosta Barutiak a pani Šajgalíková mi poskytli nielen odpovede na moje otázky, ale navyše aj podkladové materiály prác na vodozárdžných opatreniach zrealizovaných v minulosti aj s ich fotografickým materiálom. Rovnako som mal možnosť navštíviť lokalitu, na ktorej došlo k zrealizovaniu týchto opatrení a porozprávať sa o probléme aj s obyvateľmi obce a pričlenených osád.“
Analýzu príčin povodní v obci Utekáč v rámci súťaže PRE VODU pripravil aj autorský kolektív Mario Staviarsky, Terézia Mesíčková a Radovan Pondelík. V riešení zadania sa zamerali na analýzu využívania krajiny vo vzťahu k výskytu povodní v povodí Rimavice nad obcou Utekáč. Povodne sú podľa nich v posledných desaťročiach v podmienkach Slovenska jednou z najčastejšie sa opakujúcich prírodných pohrôm. „Jednou z príčin sú zmeny klímy, ktorých dôsledkom, okrem iného, je aj častejší výskyt prívalových dažďov. Výskyt povodní ovplyvňuje aj využívanie krajiny – podiel lesov, trávnych porastov, jednotlivých poľnohospodárskych plodín či nepriepustných (zastavaných) povrchov. Práve na analýzu využívania krajiny vo vzťahu k možným povodniam v povodí Rimavice (nad obcou Utekáč) sme sa v tomto zadaní zamerali. Kapacita každého ekosystému zadržať vodu je konečná, a tak návrh riešiaci zmeny využívania krajiny má svoje limity. Hodnotili sme zmenu využívania krajiny od roku 1950 do súčasnosti a pre súčasnú krajinnú štruktúru modelovali vodnú bilanciu v území (prietoky v jednotlivých častiach toku a jeho prítokov, množstvo zadržanej vody v pôde, povrchovo a podpovrchovo odtekajúcej vody v jednotlivých čiastkových povodiach, atď.) pomocou modelu SWAT na základe metódy CN kriviek.“
Autori projektu uvádzajú, že v povodí majú výrazne najväčšie zastúpenie lesy (71 %) a trávne porasty (15 %), čo by malo byť veľmi priaznivé pri ochrane pred povodňami. „Problémom je však konfigurácia terénu – väčšina budov postavená na nive, na ktorú nadväzujú strmé, často relatívne krátke svahy, ako aj stav niektorých lesných porastov – hustota lesných ciest, vek porastov, ako i nedávno vyťažené porasty v blízkosti obce. Preto naše návrhy smerujú najmä k sanácii nepoužívaných lesných a približovacích ciest, k opraveniu a dopracovaniu odrážok na odvedenie odtekajúcej vody z používaných ciest, k výstavbe malých vodných nádrží (do 400 m3) a prehrádzok všade, kde to umožňuje konfigurácia terénu, ako aj vyčistenie a prehĺbenie korýt tokov.“
Medzi riziká riešenia autori projektu zaraďujú veľkosť finančných nákladov pri úprave korýt prítokov, tiež otázku, či sa podarí uzavrieť dohodu s vlastníkmi lesa na sanácii a oprave lesných ciest a zvážnic, ako i na obnovných postupoch v okolí obce.
Projekt tiež konzultovali so zadávateľom alebo mentorom, pričom tvrdia, že boli veľmi ústretoví. Starosta obce im poskytol potrebné informácie i monografiu o obci.
************************************************
Súťaž PRE VODU funguje na princípe, že samosprávy, mimovládne organizácie, školy a iné subjekty prihlásia reálne problémové situácie a súťažiaci ich majú riešiť. Zapojiť sa je možné v dvoch kategóriách – prvá je určená pre študentské školské tímy, ktoré vedie pedagóg z univerzity alebo vysokej školy. Tieto tímy riešia modelové situácie priamo v teréne počas víkendov, pričom vytvorený návrh riešenia na konci prezentujú miestnej komunite. Víťazný návrh vyberie porota, podobne ako pri otvorenej kategórii.
V rámci druhej, otvorenej kategórii sa môže zúčastniť ktokoľvek – stačí si vybrať niektorú zo situácií alebo navrhnúť vlastný nápad. Do súťaže sa môžu zapojiť len mladí ľudia vo veku do 30 rokov. Tím môže mať maximálne 6 členov.
Uzávierka odovzdania súťažných návrhov od jednotlivcov a tímov mladých ľudí v otvorenej kategórii aj v kategórii študentských školských tímov bola 22. marca 2018. V apríli sa má uskutočniť seminár o prezentačných a komunikačných zručnostiach pre finalistov v rámci otvorenej kategórie. Do finále v rámci otvorenej kategórie postúpia najlepšie projekty (predpokladá sa max. 6 projektov), ktoré budú autori prezentovať pred odbornou porotou. Do finále v kategórii študentských školských tímov postupujú automaticky všetky riešenia od týchto tímov.
Finále a ocenenie najlepších projektov sa uskutoční 4. mája 2018 v rámci Ekotopfilmu – Envirofilmu v Bratislave (hotel Danube). Víťaz získa Cenu Nestlé v hodnote 1 000,00 €. Druhé a tretie miesto bude ocenené finančnou odmenou v hodnote 500,00 €, resp. 200,00 €. Najlepší študentský tím v rámci druhej kategórie získa ocenenie 1 000,00 €.
Všetky vypracované súťažné projekty budú odovzdané zadávateľom situácií. Ostáva na ich rozhodnutí, či projekt využijú a budú chcieť ďalej spolupracovať.
Zdroj informácií a fotografií:
http://www.sutazprevodu.sk/Sutaz-Pre-vodu/Sutazne-navrhy/Analyza-pricin-povodni-v-obci-Utekac.aspx
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /MabelAmber/
Uverejnila: VČ