Denisovania pred asi 50-tisíc rokmi obývali našu planétu so skorými Homo sapiens a neandertálcami.
Ďalšie analýzy DNA i objavy lebiek azda konečne začínajú odkrývať rúško tajomstva nad súčasníkmi našich predkov a neandertálcov.
Je to už viac ako sedem rokov, čo hladinu záujmu odbornej i všeobecnej verejnosti rozčeril objav na hraniciach medzi paleoantropológiou a genetikou. V jaskyni Denisova na juhu sibírskeho pohoria Altaj sa našli úlomok kosti a zub pračloveka. Vedci z nich izolovali DNA. Jej porovnanie s vtedy nedávno dekódovanou DNA jednak človeka rozumného (Homo sapiens) a jednak človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis, neandertálec) ukázalo, že ide o dosiaľ neznámy druh z ľudského rodu Homo. Podľa náleziska dostal tento rod pracovné meno denisovania. Má ho doteraz, pretože známe fosílie nestačia na jeho oficiálne zadefinovanie.
Dosiaľ je to iba sekvencia DNA, vyjadril sa pre časopis Science známy paleoantropológ Eric Trinkaus z Washingtonovej univerzity v St. Louis (štát Missouri, USA). Lenže denisovanov nemožno odpísať ako prízrak z praveku. Stále žijú. Ich DNA doteraz tvorí niekoľko percent genómu viacerých etník východnej, juhovýchodnej a južnej Ázie i Melanézie. Napríklad Tibeťanom prepožičiava schopnosť dlhodobo žiť v extrémnych výškach. Podobne my a iní obyvatelia západnej Eurázie v sebe nosíme zopár percent neandertálskej DNA.
Cudzinec sibírsky
Denisovania sú na svete od 25. marca 2010. V časopise Nature vtedy vyšla on-line štúdia siedmich vedcov na čele s archeogenetikmi Johannesom Krausem a Svantom Pääbom z Max-Planck-Institut für evolutionäre Antropologie v Lipsku. Zistili, že denisovania pred asi 50-tisíc rokmi obývali našu planétu so skorými Homo sapiens a neandertálcami. Všetky tri druhy žili v rovnakom čase a ich oblasti sa prekrývali. Na Altaji to dokazujú kosti v jaskyni Denisova. Krížili sa, no spoločného predka mali dávnejšie, pred zhruba miliónom rokov.
Prekonalo to všetky naše nádeje. Zdalo sa to priveľmi fantastické, než aby to bola pravda, povedal Svante Pääbo. Iní vedci sú trochu rezervovanejší.
Áno, dôkazy existencie denisovanov vyzerali presvedčivo, boli však skromné. Úlomok kosti bol z malíčka – sťaby symbol, ako málo vieme. Patril jedincovi Denisovan 3, pričom je trojka, pretože v jaskyni sa našli aj kosti neandertálcov a skorých Homo sapiens. Poskytol aj jadrovú DNA, základ genómu. Zub zasa patril jedincovi Denisovan 4, no poskytol iba mitochondriálnu DNA, hoci podobnú izolovanej z Denisovana 3. Bolo treba čakať na ďalšie výsledky.
Denisovanov zatiaľ Terence Brown z University of Manchester (Veľká Británia) nazval cudzinec sibírsky. Ich kultúra zostávala neznáma. Azda s výnimkou lešteného náramku z tej istej nálezovej vrstvy.
Autor: Zdeněk Urban
Foto: Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology
Uverejnila: VČ
Viac o denisovanoch, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 11/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.