„Ľudia sú súčasťou prírody, preto sa riadim heslom: ,Pomôž prírode, čo v podstate znamená, pomôž človeku‘,“ hovorí mladý výskumník Peter Nociar. Z 38. ročníka Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) si tento žiak, v tom čase kvintán na Súkromnom gymnáziu v Lučenci, odniesol výhru v kategórii Životné prostredie, geografia, geológia. Jeho práca s názvom „Monitoring a ochrana mokrade Béter“ mu však okrem toho priniesla i špeciálnu cenu dekana Prírodovedeckej fakulty a množstvo ohlasov doma i v zahraničí.
Katarína Sládečková: Peter, pochádzaš síce priamo z Lučenca, no čo ťa viedlo k skúmaniu práve tamojšej mokraďovej oblasti? Prečo si si vybral túto tému?
P. Nociar: „Od roku 2012 som sa každý rok zúčastnil na biologickej olympiáde, kde som sa na krajských kolách umiestnil na popredných miestach. K súťažiam ma viedla naša učiteľka biológie Mgr. Helena Kovácsová. V praktickej časti olympiády bolo treba pozorovať živočíchy daného biotopu vo vybranej lokalite. Hľadal som niečo na mape Lučenca, a potom som len tak prezeral internet, kde som objavil článok o CHVÚ Poiplie a v ňom spomínaný močiar pri Béteri. Bolo tam vypísaných toľko vzácnych pozorovaní, že som musel lokalitu navštíviť. Stalo sa tak 24. decembra 2012, keď som však počas tuhej zimy nevidel nič. Ale o mesiac neskôr, 17. januára, som tu pri ďalšej návšteve našiel obrovskú rozmanitosť avifauny. Sám seba som sa pýtal: Ak je tu toľko vtákov, prečo nie je oblasť chránená? Vtom som sa zamyslel, že ryby predsa v močiari nie sú, jedine drobný hmyz a obojživelníky ako potrava. A práve im som venoval pozornosť. Neskôr som pridával ďalšie činnosti.“
K. S.: Je mokraď Béter niečím špeciálna v porovnaní s inými takýmito územiami?
P. Nociar: „Musím najprv zdôrazniť, čo sú to mokrade, pretože ich definícia nie je jednoznačná, každý si ju vysvetľuje ináč. Ale vo svojom význame opisuje všetky stojaté a okraje tečúcich vôd, kde patria napr. vodné nádrže, periodické mláky, rašeliniská, slaniská, jazierka, močaristé brehy riek atď. Existuje veľa možností, podľa akých kritérií rozdeliť močiarové biotopy, napríklad na Slovensku. Sú mokrade, ktoré vznikli prirodzene či po zásahu ľudskou činnosťou. Rozlišujú sa zložením vody, či sú zaplavené celý rok, alebo len periodicky, flórou a faunou a podobne. Mokraď Béter je celkom mladá mokraď, ktorá vznikla v roku 1991 upchatím melioračných rúrok a následným privádzaním zrážkovej a odpadovej vody z mesta pomocou kanála, ktorý vedie až do Krivánskeho potoka, ktorý tečie hneď pri mokradi. Bez hrádze Krivánskeho potoka by močiar mal omnoho menšiu rozlohu. No vďaka nej má počas jarných záplav až 20 ha, keď zaplaví aj okolité polia.“
K. S.: Aký význam majú tieto mokrade, či už pre človeka, alebo pre celé prostredie?
P. Nociar: „V prvom rade si treba uvedomiť, že mokrade neznamenajú bahurinu plnú bahna a hnusu, ale aj vodné nádrže a pláže. Preto sú dôležité pre cestovný ruch ako lokality a zdroj oddychu a rekreácie. 
Taktiež sú dôležité pre regionálnu klímu, keďže sú počas leta cenným zdrojom vody a zabezpečujú viac zrážok v oblasti. To zahŕňa aj ďalší význam, a to zavlažovanie okolia. Mokrade sú zdrojom dreva, sena pre dobytok, no ich najväčším darom je, že pomocou filtračných procesov vedia zmeniť odpadovú vodu na pitnú. Vďaka tomu je možné vo väčších mokraďových lokalitách piť miestnu vodu bez problémov. V dnešnom svete je to však problém.“
K. S.: Otázku, či sú mokrade ohrozené, sa teda ani nemusíme pýtať…
P. Nociar: „Mokraďové biotopy sú najviac ohrozované biotopy na svete. Či si už zoberiete delty Amazoky, Nílu, Gangy, Okavanga, či Dunaja, Národný park Everglades, alebo aj na Slovensku výnimočné Senné rybníky, Dunajské luhy, Parížske močiare či Poiplie. Všetky trápi enormný rast ľudskej populácie a s tým rastúce problémy. Je to hlavne nevhodné a nezmysluplné hospodárenie s krajinou, čo zahŕňa vyklčovanie lužných lesov, čo spôsobuje veternú a vodnú eróziu. Ďalej sú to problémy ako napr. postrekovanie pesticídmi a insekticídmi, umelé vysušovanie alebo zasypávanie mokradí a ich následné zastavanie zástavbou. Sú to väčšinou priemyselné a obytné budovy, keďže dané lokality sa nachádzajú zväčša na okraji mesta alebo obce. Platí pravidlo, že keď trpí obyvateľ, trpí aj okolie, a najcitlivejšie na zmeny v krajine sú práve mokrade.
K. S.: Človek by povedal, že takáto oblasť bude určite patriť do tých chránených, no opak je pravdou. Prečo? Vyzerá to aspoň do budúcnosti pozitívne?
P. Nociar: „Každá situácia má dve strany mince. Prvá možnosť by vyhovovala viac z hľadiska financií a pracovných miest. Miesto by však bolo znečistené olejmi a inými polutantmi, ľudská činnosť by ho mohla totálne vysušiť alebo zazemniť a z močiara by sa stala skládka, pole či dokonca časť priemyselnej zóny. Lokálna klíma by bola drsnejšia, biodiverzita by bola ochudobnená o dôležité biocentrum plné potravy a úkrytu. Druhá strana mince je lepšia nielen pre vtáky a obojživelníky, ale aj pre iné organizmy, ktoré sú naviazané na biotop, vrátane človeka. Močiar sa môže stať miestom na oddych a rekreáciu, kde zažijete kúsok bývalej divočiny ktorá tu kedysi existovala. Všetko je možné, len treba chcieť. Snaha sa cení v každom prípade, dôležité sú fakty a výsledky práce. Nie sme ešte na konci.“
K. S.: Ako si vo svojej práci postupoval? Čo si chcel dosiahnuť?
P. Nociar: „Aby sme mohli dôjsť až k ochrane, museli sme začať od nuly. Preto sme začali vlastnými monitoringmi avifauny, obojživelníkov a znečistenia vody na mokradi. Vyhodnotené výsledky sme poskytli orgánom a odborníkom s cieľom prehodnotenia významnosti mokrade. Celkom dôležitým cieľom bolo taktiež zainteresovať laickú aj odbornú verejnosť do danej problematiky v našom okolí a celom našom štáte. Štvrtý cieľ, ktorý sme v prezentácii neuvádzali, keďže projekt stále pokračuje, je zaistenie ochrany v lokalite, čo znamená vykonanie viacero činností a akcií pre lokalitu.“
K. S.: Aké činnosti máš na mysli?
P. Nociar: „Ide hlavne o zdokonalenie metód monitoringu polutantov vo vode, v pôde a vo flóre v lokalite. Začne sa to v priebehu tohto roka. Taktiež budeme musieť zabrať v projekte, pretože sa plánuje výstavba nového závodu a rozšírenie priemyselnej zóny. Ďalej sa uvidí, čo a či sa bude realizovať.“
K. S.: Čo všetko si v Béteri počas monitoringu zaznamenal?
P. Nociar: „V lokalite bolo zistených 151 druhov vtáctva (dnes už viac ako 170 druhov, stále sa objavujú nové) a 12 druhov obojživelníkov, z toho 11 druhov žiab a 1 druh mloka – mlok hrebenatý. Bolo to pre nás prekvapením, aká bohatá biodiverzita sa nám objavuje rovno pod našimi očami a pritom väčšina ľudí o danom mieste doteraz nevedela. Pri mlokovi bolo najviac zarážajúce to, že sa tam vôbec vyskytol. Avšak aj keď patrí medzi indikátory čistoty vody, daný druh patrí medzi viac prispôsobivé druhy. Zaujímavé druhy z vtákov sme pozorovali počas hniezdneho obdobia, napríklad mladého jedinca chriašťa malého a aj bodkovaného, ďalej počas migrácie to boli druhy ako žeriav popolavý, kulík bledý, chochlačka bielooká, lyžičiar biely, čorík bielokrídly, orliak morský, hrdzavka potápavá, slávik modrák a podobne. Zo žiab sú zaujímavé počty hrabaviek škvrnitých a kuniek žltobruchých/červenobruchých nielen v mokradi, ale aj na cestách v okolí mokrade. Zistili sme, že viac ako polovica žiab a asi 70-% mlokov na cestách uhynie preto, že nevedia včas odskočiť do bezpečia. Práve preto sú cestné komunikácie veľkou hrozbou pre jarné migrácie obojživelníkov. Pri vtákoch sa znižuje podiel vzácnych druhov k celkovému počtu druhov. Pri obojživelníkoch je veľkým faktorom vchod priemyselnej zóny a znečistenie, ktoré produkuje. V roku 2014 sa z neznámeho zdroja vyliala zapáchajúca látka, ktorá bola pravdepodobne organickou ropou. To výrazne ovplyvnilo populácie obojživelníkov v lokalite. Stav sa však po roku stabilizoval.
Monitoring znečistenia vody sme riešili tromi metódami, a to pomocou pH papierika, ktorým sme zisťovali v roku 2014 kyslosť vody a vplyv spomínanej neznámej látky na močiar. Ďalej to bol JBL Easy Test 6v1 od leta 2014 do leta 2016, kde bolo sledovaných 6 základných ukazovateľov: dusičnany, dusitany, celková a uhličitanová tvrdosť, pH a chloridy. S tým som robil pravidelné výskumy vody. A nakoniec počas leta 2015 a 2016 som robil pomocou titračnej metódy iný screening vody, kde okrem základných ukazovateľov boli aj rozpustný kyslík, oxid uhličitý a alkalita vody. Z výsledkov vyplynulo, že najviac kolísavé boli práve tie ukazovatele, ktoré poukazujú na problém poľnohospodárstva (postreky a močovka na dusičnany) a priemyslu (chloridy). Taktiež bolo vo vode zistené malé množstvo rozpustného kyslíka a, naopak, veľké množstvo oxidu uhličitého. To naznačuje silnú eutrofizáciu mokrade počas leta. Screeningy sa robili na východnom brehu mokrade, priemysel bol západne od mokrade. Takže napriek väčšej vzdialenosti od priemyselnej zóny sme namerali zvýšené hodnoty a tým dokázali vplyv na krajinu.“
K. S.: Navrhol si teda aj nejaké ochranárske aktivity?
P. Nociar: „Platí jedno vzácne pravidlo. Pokiaľ nemáte podporu verejnosti, tak ste nedosiahli nič. Preto bolo aj prioritou vykonávať prednášky mladším žiakom základných škôl a robiť pre nich tiež exkurzie. A to chceme aj v budúcnosti v projekte zvýrazniť. Na základe nových spoluprác budeme robiť pre všetky školy v Lučenci prednášky o danej problematike v našom okolí. Treba povedať, že aj orgány musia v tomto stave zakročiť. Keďže priemyselná zóna môže pri havárii ohroziť okolie a hlavne našu monitorovanú lokalitu, tak by malo byť prioritou pomôcť v danom probléme a nie ísť proti nemu. Riadim sa heslom: ,Pomôž prírode, čo v podstate znamená, pomôž človeku‘. Pretože ľudia sú súčasťou prírody. Lenže náš každodenný režim nás čím ďalej tým viac odťahuje od matky prírody a nechávame ju v zabudnutí. Preto sa nesmieme vzdať bez boja za lepší zajtrajšok. V lokalite Béter by bolo vhodné zaviesť informačné tabule a pozorovaciu vežu. A hlavne snažiť sa začleniť lokalitu do CHVÚ Poiplie.“
K. S.: Kde všade si prezentoval výsledky svojej práce? Aké boli ohlasy?
P. Nociar: „Spomeniem napríklad EXPO Sciences Europe v Toulouse vo Francúzsku, kde sa moje výsledky, nápady a plány verejnosti veľmi páčili. Dokonca ma tam pozvali na INESPO do Istanbulu. Ďalej som prezentoval prácu na SOČ v Hradci Královom v Českej republike, kde som získal veľmi zaujímavé ohlasy a argumenty, keďže môj projekt bol spojením viacerých iných prác, ktoré sa vyskytli v mojom odbore. Taktiež som nadobudol množstvo cenných známostí, ktoré sú zainteresované do podobnej problematiky. Okrem toho som v roku 2014 prezentoval vo Zvolene na konferencii SOS/Birdlife a v máji 2015 v Španej doline na stretnutí priaznivcov štátnej organizácie Strom života. V rámci projektu som, samozrejme, prezentoval aj v Súkromnej základnej škole v Lučenci a Cirkevnej základnej škole J. Bosca v Lučenci. Bolo to venované hlavne mladším deťom, ktoré milujú takéto prezentácie, a keďže boli tvorené hravou formou, o to viac sa o ne zaujímali.“
K. S.: Čo ti priniesla SOČ? Odporučil by si ju aj ostatným?
P. Nociar: „Ako aj na ostatných súťažiach a olympiádach, kde treba mať prezentáciu na základe výskumu, mi SOČ pomohla skompletizovať hlavne výsledky. Samotné skúmanie viacerých faktorov a dejov naraz je veľmi náročné a i keď to zvládnete, je to potom veľká ,babračka’ s vyhodnotením výsledkov. Ale na prezentácii si precvičíte aj jazykové zručnosti a prezentáciu samého seba. SOČ vám dá množstvo skúseností, zručností, možností a známostí. Samozrejme musím povedať, že veľkou oporou mi boli moji konzultanti pán Dušan Kerestúr, Mgr. Csaba Balázs, pán Marian Mojžiš, Ing. Jana Mániková a mnohí ďalší. Pri konečnej úprave práce som sa mohol spoľahnúť na kritiku a cenné rady mojej profesorky biológie Mgr. Heleny Kovácsovej. „
K. S.: Ako vnímaš, okrem výhry, aj špeciálnu cenu dekana Prírodovedeckej fakulty?
P. Nociar: „Je to pre mňa obrovská pocta byť ocenený samotnými odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Minimálne uvažujem o možnosti štúdia na danej vysokej škole. Som rád, že moju prácu ocenili aj odborníci, ktorí sa väčšinu svojho života zaujímajú o podobnú problematiku. Touto cestou by som sa chcel tiež poďakovať doc. RNDr. Milanovi Triznovi, PhD. za možnosť odprezentovať moju prácu aj v zahraničí.“
K. S.: Do štúdia na vysokej škole máš ešte síce čas, no vieš už, kam by si chcel ísť študovať?
P. Nociar: „Na základe mojich výsledkov z olympiád a iných súťaží uvažujem nad záležitosťou, ktorá sa bude týkať biológie, geografie a trošku aj chémie. Primárny cieľ je dostať sa na univerzitu do Česka, ale rozmýšľal som aj nad prírodnými vedami v Berne vo Švajčiarsku. Alebo je to ešte len vo hviezdach…“
Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu P. Nociara
Uverejnil: MZ