Vedeli ste, že najvyššie položená prírodná Botanická záhrada v celej Európe sa nachádza na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách? Otvorili ju v júni 2008 Štátne lesy Tatranského národného parku a svojim návštevníkom ponúka nezabudnuteľné zážitky v nadmorskej výške 2 634 metrov. Odporúčame preto v rámci možností kam za vedou pokochať sa výhľadom a krásami tatranskej prírody; nachádza sa tu 22 druhov vzácnych, prirodzene rastúcich rastlín, ktorým nevadí nízka teplota ani nadmorská výška. Udomácnili sa v tomto jedinečnom vysokohorskom ekosystéme, priamo v ich prirodzenom prostredí. Voľne rastú na skalných stenách druhého najvyššieho slovenského vrcholu.
Ako uvádzajú Štátne lesy TANAP-u, Botanická záhrada má kultúrno-výchovné poslanie. Prvoradým cieľom je poznávanie tatranskej prírody, ako aj záchrana a zachovanie vzácnych a ohrozených druhov tatranskej flóry, ich ochrana a výchova k aktívnemu vzťahu k tatranskej prírode.
Do Botanickej záhrady na Lomnickom štíte je potrebné cestovať lanovkou, celá nádhera sa dá pozorovať a obdivovať priamo z vyhliadkovej terasy. Známy tatranský vrchol ponúka okrem prekrásnych výhľadov i rôznorodosť rastlinstva; od všakovakých druhov lišajníkov, machorastov, ale aj papraďorastov a kvitnúce rastlinky. Niektoré majú reliktný charakter (zvyšky kveteny minulého geologického obdobia) a až 10 druhov z nich má endemický charakter (endemit sa vyskytuje len na určitom ohraničenom mieste a nikde inde na svete), napr. lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) rastie iba v Tatrách.
Myšlienka na vytvorenie Botanickej záhrady na Lomnickom štíte vznikla v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy tu vykonávala súpis voľne a prirodzene rastúcich exemplárov botanička Štátnych lesov TANAP-u Libuše Paclová.
Samotná expozícia je rozdelená na vegetáciu, ktorá prirodzene rastie nad hranicou snehu (tzv. niválne druhy) – je umiestnená na pravej strane vrcholového chodníka a na vegetáciu, ktorá rastie pod hranicou snehu (tzv. subniválne druhy) – tá zaberá ľavú stranu. Hranica snehu (alebo tzv. snežná čiara) vo Vysokých Tatrách vedie v nadmorskej výške 2 550 – 2 600 m. n. m.
Hlavný význam vegetačného krytu spočíva v tom, že tieto rastliny sú neuveriteľne prispôsobené extrémnym životným podmienkam najvyšších polôh, kde spolu s lišajníkmi a machmi spevňujú pôdu, spomaľujú odtok vody zo zrážok a topiaceho sa snehu a významne regulujú vlhkostný režim pôdy. Ich ochrana je preto veľmi dôležitá. Rastie tu lomikameň protistojnolistý, machovitý, pižmový, karpatský, pochybkovitý. Jednotlivé druhy sú označené drevenými tabuľkami s názvami rastlín. Okrem toho sa tu nachádzajú informačné panely, na ktorých sú znázornené fotografie rastlín na vrchole ich vegetačného života aj s krátkym popisom, aby bolo možné lepšie si ich predstaviť.
 |
 |
Pre uľahčenie prehliadky bola postavená visutá vyhliadková terasa. Ponúka zábery na okolité štíty, pričom návštevníkom sa naskytá pohľad až do Malej Studenej doliny. Terasa je 1 m široká a 4 m dlhá. Jej konštrukcia je vyrobená z odolných oceľových materiálov a pri záťaži 1,5 tony dokáže vydržať nápory vetra s rýchlosťou až 250 km/ hod.
Na Lomnickom štíte sa nachádza aj Meteorologická stanica, ktorá je najvyššie položeným pracoviskom na Slovensku. V päťdesiatych rokoch 20. storočia tu postavili pracovisko pre astronómov z Laboratória fyziky kozmického žiarenia a koronálnej stanice Astronomického ústavu SAV.
Návštevníci Vysokých Tatier by isto nemali obísť ani Múzeum TANAP-u, ktoré ich oboznámi s charakterom tatranskej prírody, s jej ochranou a s dejinami sprístupňovania Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá svojho druhu na Slovensku – okolo 30 000 návštevníkov ročne. Výstavná časť múzea je rozdelená na prírodovednú, prírodoochranársku, historickú a etnografickú.
Pracovníci Múzea TANAP-u nedávno pripravili návštevníkom aj niekoľko noviniek. Jednou z nich je úprava botanických panelov. „Obnovili sme pôvodné tabule s rastlinami Tatier. Na dvadsiatich nových svetelných tabuliach predstavujeme druhy rastlín, ktoré rastú v rôznych biotopoch v Tatrách,“ povedala botanička Zuzana Homolová. „Okrem toho pribudla nová informatívna tabuľa a preparáty netopierov, ktoré priblížia ich život v našom národnom parku“ dodáva zoologička Gabriela Chovancová. Zaujímavosťou je exponát odtlačku tatranského dinosaura a jeho zmenšený model.
Múzeum sa špecializuje na oblasť ochrany prírody Tatranského národného parku, s odborným zameraním na prezentáciu živej a neživej prírody a ľudskej aktivity v tomto území. Pritom plní nezastupiteľnú poznávaciu, dokumentačnú, prezentačnú a výchovno-vzdelávaciu funkciu. Vystavené exponáty z oblasti geológie, fauny a flóry, histórie a etnografie na území Tatier sú v každodennej starostlivosti odborných pracovníkov Výskumnej stanice a Múzea Štátnych lesov TANAP-u. Pre záujemcov z radov návštevníkov ponúka premietanie viacerých videofilmov alebo prednášky s tematikou ochrany prírody. Svoje nezastupiteľné miesto tu majú nielen informačné materiály o Tatranskom národnom parku, mapy, kalendáre, časopis Tatry či pohľadnice, ale aj odborná literatúra o histórii a ochrane prírody v Tatrách.
Múzeum je v prevádzke celoročne.
Otváracie hodiny:
| máj – september | október – apríl | |
| pondelok – nedeľa |
8.30 – 12.00 hod. 13.00 – 17.00 hod. |
8.30 – 12.00 hod. 13.00 – 16.00 hod. |
Info a foto zdroje:
http://www.lesytanap.sk/sk/pre-navstevnikov/muzeum-tanapu/
https://www.vt.sk/hory/letne-atrakcie/prirodna-botanicka-zahrada
http://www.lesytanap.sk/sk/pre-navstevnikov/botanicka-zahrada/
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ