Doterajšie podmorské roboty živočícha odrádzali. Výskumníci navrhli návnadu a kameru, ktoré nenarúšajú prirodzené prostredie.
Kresba kalmára obrovského, ktorý sa dostal na breh. Zdroj: WIKIMEDIA CC
Kalmár obrovský je jedným z najväčších živočíchov na svete. Dĺžka jeho tela môže dosiahnuť aj trinásť metrov. No napriek tomu je extrémne ťažké spozorovať ho v prirodzenom prostredí. Morským biológom sa prednedávnom podarilo čosi vzácne. Po prvýkrát nakrútili, ako sa tvor správa počas lovu a ako udrie na korisť.
Ako naznačujú zábery, kalmár je veľmi schopným lovcom, ktorý nečaká len v zálohe na príležitosť. Avšak na to, aby sa tento kúsok podaril, museli výskumníci navrhnúť kameru a aparát, ktoré vo svoj prospech využili naše znalosti o očiach týchto hlavonožcov. Štúdiu zverejnili v časopise Deep Sea Research Part I: Oceanographic Research Papers.
Poznanie oka bol kľúč k úspechu
Legendy o gigantických krakenoch sprevádzajú ľudí od nepamäti, preto je prekvapivé, ako málo záberov máme o kalmárovi obrovskom (Architeuthis dux). Problém spočíva v tom, že žije v hĺbkach viac ako štyristo metrov, kam slnečné lúče nepreniknú. Hľadať ho v takejto tme je pre podmorské roboty nepraktické. Jednak nesú veľmi jasné osvetlenie. To síce pomáha pilotovi orientovať sa s robotom, ale pre hlavonožce, ktoré majú citlivé oči, je to nepríjemné. Taktiež pohon strojov vydáva zvuky a vibrácie, ktorým sa budú chcieť kalmáre vyhnúť. Navyše nie sú ani dostatočne obratné.
Nakoniec uloviť kalmára nie je to isté ako ho pozorovať v prirodzenom prostredí. Morskí biológovia preto navrhli fotopascu, ktorá nenarušuje hlbokomorskú tmu a využíva naše znalosti o očiach kalmára. Tento orgán, ktorý môže narásť až do veľkosti bežného taniera, je prispôsobený hlbokej tme a tiež na spozorovanie bioluminiscencie v prípade iných živočíchov. V tomto spočíval prvý kľúč k úspechu. Vedci navrhli umelú medúzu, ktorá vyžarovala podobné svetlo ako iné živočíchy. Zároveň k nej pripevnili kameru s červeným svetlom, ktorú väčšina kalmárov nedokáže vidieť.
Aktívny predátor
Táto kombinácia sa ukázala ako správna, pretože výskumníci nasnímali hneď niekoľko rôznych druhov hlavonožcov vrátane kalmára obrovského. Na záberoch bolo tiež vidno, ako jedinec šesť minúť stopoval a postupne sa prikrádal k návnade. Potom sa zrazu priblížil, vystrelil dlhé ramená, ktoré hneď okolo nej obmotal.
Pozorovania naznačujú, že kalmáre sú typom predátorov, ktorý pri love uprednostňuje vizuálne podnety. V blízkosti totiž boli aj návnady, ktoré dráždili čuchové zmysly, na tie však nereagovali. Taktiež sa zdá, že sú skôr aktívnymi lovcami a vyhľadávajú korisť. Nečakajú, kým sa k nim korisť priblížili, aby zaútočili zo zálohy.
Štúdia navyše opisuje celý postup a fungovanie návnad, takže ďalší morskí biológovia môžu zistenia využiť a navrhnúť vlastné riešenia.
Zdroj: Tlačová správa ORCA, DOI: 10.1016/j.dsr.2021.103538
