Publikácia, ktorá na Slovensku dosiaľ nemá porovnateľnú konkurenciu, podrobne mapuje 88 súhvezdí, ako ich vidíme z našej krajiny.
Vyštudovaná biologička, popularizátorka vedy a autorka sci-fi románov Jana Plauchová. Zdroj: archív JP
Koncom roka 2023 vyšla z tlače takmer šesťstostranová kniha s názvom Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Čitateľ v nej nájde podrobné informácie o známych skupinách hviezd, ktoré na oblohe vytvárajú zaujímavé útvary. Autorka do nej vniesla aj jedinečné špecifikum: ich polohy sú opísané tak, ako ich pozorujeme z územia našej krajiny.
Autorkou publikácie je slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, vyštudovaná biologička a popularizátorka vedy Jana Plauchová. V súčasnosti pôsobí v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Autogramiáda po krste populárno-náučnej knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, marec 2024. Zdroj: archív JP
V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH nám prezradila, čo obsahuje rozsiahly bedeker po súhvezdiach, ktoré z nich považuje za najkrajšie a dokonca aj to, čo jej spôsobilo hrôzu v deň, keď mali začať knihu tlačiť.
Rozhovor by som začala trochu netradične. Akú otázku o vašej novej knihe by ste chceli dostať v rozhovore?
To ste ma zaskočili. Ale bola by to otázka, prečo to trvalo tak dlho. Je to na prvý pohľad nepríjemná otázka, ale hoci je kniha mimoriadne obsiahla, má skoro šesťsto strán, písala som ju až 19 rokov.
Poďme ju hneď aj zodpovedať. Prečo ste knihu písali takmer dve desaťročia?
Spôsobilo to viacero faktorov. Jednak som ju nepísala každý deň, mávala som aj niekoľkomesačné pauzy. Najdlhšia trvala dva a pol roka a bola počas môjho vysokoškolského štúdia v Bratislave. Pendlovala som medzi hlavným mestom a mojím rodným mestom Banskou Bystricou. Nebol čas, nebola vôľa, byt v Bystrici prechádzal rekonštrukciou, do toho mi dávala zabrať vysoká škola. Musím ale povedať, že tam bolo aj veľa zbytočnej práce, o ktorej som vtedy nevedela, že bude zbytočná.
Čo si máme predstaviť pod označením zbytočná práca?
Knihu som pôvodne vôbec neplánovala vydať, preto som niektoré informácie odpisovala úplne doslova. Počas písania knihy som, mimochodom, zistila, že to robia viacerí, ibaže potom nemajú hanby to tak aj vydať. U mňa to neprichádzalo do úvahy, tak som musela formulácie prácne prepisovať.
Jana Plauchová začala písať ešte na základnej škole. Na fotografii je počas krstu knihy Nula kelvinov. Zdroj: archív JP
Na svojom blogu píšete, že ste veľa času strávili kreslením hviezdnych máp. Nájdeme ich aj v knihe?
Ručne som nakreslila 92 hviezdnych máp. Bolo to veľmi náročné. Kresba mapy bola taká ťažká, že som najprv urobila polovicu mapy, potom som písala text o súhvezdí a až následne som mapu dokončila, aby som si trocha oddýchla. Ani jedna z máp sa však do finálnej verzie knihy nedostala, čo ma mrzí. Tvorili takmer tretinu času a námahy. Nakoniec z toho nič nebolo, pretože boli nekvalitné. Začala som ich kresliť v sedemnástich rokoch. Vytvárala som ich síce v počítači, ale kurzorom. V programoch som sa nevyznala, nie som až taký technický talent. Boli, skrátka, nezlučiteľné s výslednou podobou knihy, pretože nemali potrebné rozlíšenie. Mám ich síce uložené, ale táto časť práce bola tiež úplne zbytočná.
Takisto sa trocha menila astronomická terminológia. Veľa času mi zabralo jej zjednocovanie. Urobila som chybu, keď som si na začiatku neujasnila, čo a ako budem robiť, napríklad či budem mená astronómov písať kurzívou. Preto som to opravovala raz jedným, raz druhým spôsobom.
Veľmi veľa práce sa muselo robiť stále dookola. A to už nevravím o aktualizáciách, pretože za tie roky sa poznatky menia. Aj vo vesmíre, kde sa dejú veci väčšinou pomaly, sa toho veľa zmení.
Mali ste sedemnásť, keď ste začali písať knihu. Prečo vás oslovili práve súhvezdia?
Dokonca som vtedy mala len šestnásť. Začala som ju písať pár týždňov pred sedemnástymi narodeninami. Jednak som veľmi chcela napísať knihu a bola som frustrovaná, že som ešte v tom veku žiadnu nenapísala, a jednak som sa v tej dobe intenzívne zaujímala o astronómiu. Už vtedy mi bolo čudné, že vesmír, ktorý je taký obrovský, sa snažia natlačiť do jednej knihy. Drvivá väčšina kníh, ktoré som mala k dispozícii, bola o celom vesmíre. A to je niečo neuveriteľné. Je to ako urobiť knihu o celej Zemi. Aj také síce existujú, ale väčšina z nich sa špecializuje na niečo veľmi, veľmi maličké, čo sa odohráva na našej planéte. Tak prečo má vesmír takúto výnimku? Aj po takmer dvadsiatich rokoch sa ukázalo, že ľudia majú záujem o knihu špecializovanú na súhvezdia. Nechápem, prečo ju nikomu nenapadlo napísať. Aj preto som sa do toho pustila.
Našli ste povestnú dieru na trhu…
Áno. Chcela som mať všetko k téme na jednom mieste a v každej knižke bolo trošku, tak som to začala zhromažďovať, triediť a dávať zmysluplne dokopy. V tom veku som veľmi rada robila poriadok v informáciách a tie údaje boli dosť nejednotné. V rozličných publikáciách boli uvedené rôzne údaje, dokonca aj tie číselné.
Mali ste čas popritom pozorovať oblohu?
Vždy som bola skôr teoretický než praktický astronóm. Oblohu som pozorovala väčšinou len očami. Prvý ďalekohľad som dostala v osemnástich rokoch. Priznám sa, že toho nemám veľa napozorované. Aj informácie, ako vidieť objekty, ktoré sú v knihe opísané, sú väčšinou z druhej ruky. Ale skúsenosť s ručným kreslením hviezdnych máp mala jedno pozitívum: naučila som sa veľmi dobre orientovať v súhvezdiach na reálnej oblohe. Tvar súhvezdí, ich polohu a mená najjasnejších hviezd sa mi dostali do krvi natoľko, že som sa naučila na nej orientovať.
Poďme sa teraz pozrieť dovnútra publikácie. Čo v nej čitateľ nájde?
Snažila som sa, aby v nej bolo o súhvezdiach všetko od A po Z. Napovedá tomu i samotný názov. Informácie o súhvezdiach ale nie sú zoradené abecedne. Rozdelila som ich podľa toho, ako ich vidíme z územia Slovenska. Za komunizmu vznikali knižky aj o pozorovaní z územia Slovenska, ale po rozpade už akosi nie. Aj toto bola diera na trhu, ktorú som chcela zaplátať. Preto som knihu po vzore starých astronomických publikácií rozdelila na súhvezdia, ktoré vidíme z územia Slovenska nepretržite, čiže na také, ktoré sú pozorovateľné na jar, v lete, na jeseň a v zime, a na tie, ktoré z nášho územia neuvidíme nikdy. I napriek tomu sú v knihe rozpísané podrobne.
Predná strana populárno-náučnej knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu a ukážky z knihy. Zdroj: KB
V rámci súhvezdí je najprv spomenutá legenda alebo história vzniku, potom začína rozbor súhvezdia od najjasnejších objektov až po tie, ktoré môžu vidieť len najväčšie svetové ďalekohľady. Ak sa o konkrétnom objekte vie dosť, spomínam históriu pozorovania až po podrobný opis, ako vyzerá objekt v ďalekohľade, ako ho môžu vidieť aj amatérski astronómovia. Tie najvýznamnejšie objekty dostali často v knihe väčší priestor, píšem o nich na niekoľkých stranách. Najrozsiahlejšie súhvezdia majú preto v knihe aj vyše dvadsiatich strán.
Pre akého čitateľa je kniha primárne určená?
Skôr pre mierne pokročilého. Človeka, ako som ja, ktorý už má načítané základné knižky a štve ho, že nejdú do hĺbky, lebo by sa chcel dozvedieť niečo viac. Predpokladá sa, že pozná základy. Vie, čo je hviezda, hmlovina, aký je hviezdny život. Ak by náhodou aj nevedel, v zadnej časti knihy je slovník, kde sa stručne o týchto témach hovorí. Hoci drvivá väčšina kníh to má podrobnejšie rozpísané, tu to tak nie je.
Prednú stranu populárno-náučnej knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu tvorí snímka slovenského astrofotografa Róberta Barsu. Zdroj: KB
Komplexnú predstavu o tom, ako to na nebi vyzerá, si musí čitateľ postupne poskladať sám z množstva informácií, ktoré si načíta podobne ako výskumníci. Takže kniha predpokladá mierne pokročilého astronóma, pretože profesionáli pôjdu skôr do astronomických databáz. Nechcem však vystrašiť ani úplných začiatočníkov. Kniha má pár úvodných kapitol o tom, čo je súhvezdie, ako súhvezdia vznikali, o nebeskej sfére, súradniciach na oblohe, pozorovateľnosti alebo prečo vidíme to, čo vidíme práve zo Slovenska.
Ktoré súhvezdie vám počas písania prirástlo k srdcu?
Najkrajšie súhvezdie je podľa mňa súhvezdie Orión. Je ho vidieť aj z nášho územia, najmä v zimnom období. Obsahuje výnimočné hviezdy. Málo sa vie o tom, že skoro všetky hviezdy, ktoré na oblohe vidíme, nie sú žiadne malé bodky. Sú to väčšie a žiarivejšie slnká, než je to naše. Orión je však extrém medzi extrémami. Na hviezdne pomery sú to akési svetlomety a navyše popretkávané nádhernými hmlovinami. Aj takými, ktoré sú viditeľné malými ďalekohľadmi či dokonca voľným okom.
Jana Plauchová podpisuje svoju knihu Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, ktorá vyšla koncom roku 2023 a podrobne mapuje 88 súhvezdí. Zdroj: archív JP
Na svojom blogu píšete o tvorbe knihy a spomínate aj veľa zaujímavých či úsmevných okamihov. Napríklad to, že deň pred tlačou ste do knižky museli čosi vpísať, vložiť. Prezradíte nám, čo to bolo?
Do poslednej chvíle sa ešte pred samotnou tlačou riešili drobnosti. Deň po tom, ako som si myslela, že už kniha išla do tlače, prišla naliehavá správa od jedného astronóma, ktorý knihu kontroloval. Oznámil nám, že chýba mapka chvosta Hada. Had je súhvezdie špecifické tým, že sa skladá z dvoch častí. Z hlavy a chvosta. Práve chvost sme zabudli vložiť. Pri tom všetkom, čo sme mali prekontrolovať, nám úplne vypadlo, že máme skontrolovať, či sú pri Hadovi mapy dve. V strese a hrôze, či to už nezačali tlačiť, sme im volali. Našťastie sa to podarilo a súhvezdie je kompletné a v správnej podobe.
Pracujete v súčasnosti na nejakej knihe?
Píšem veľmi nezvyčajnú populárno-náučnú knihu. Je to vlastne motivačná literatúra pre tých, ktorí nemajú radi motivačnú literatúru: ako sa vyrovnať s autorským neúspechom a ako ho premeniť na úspech. Vyjde ako e-kniha. Popritom mám v šuplíku veľa rukopisov, ktoré striedavo opravujem a ktoré by mali postupne vyjsť. Ide o dva nevydané romány, a to román Apokalypsa, ktorý je ešte vo veľmi ranom štádiu, a bude trvať roky, kým ho dostanem do vydavateľstva, a román Príbeh padajúcich hviezd, ktorý je už v celkom dobrom štádiu. Na týchto knihách momentálne pracujem.
(zh)
