Astrobiologička Michaela Musilová už doteraz na simulovaných misiách zrealizovala dva študentské projekty.
Vymenovanie víťazov tretieho ročníka súťaže Misia Mars. Zdroj: Lucia Kralovičová
Prežili by ste na Marse? Pre úspech budúcej ľudskej misie na červenej planéte budú veľmi dôležité nápady, s ktorými prídu vedci či inžinieri. Nečakané riešenia však môžu prísť aj odinakiaľ. Nájsť ich je cieľom študentskej súťaže Misia Mars, ktorej tretí ročník sa práve skončil. Tentoraz sa do súťaže zapojilo celkovo 120 detí so štyridsiatimi projektmi, z ktorých do finálového výberu postúpilo šesť.
Hlavnou cenou boli pre víťazov výlet do Európskeho centra vesmírneho výskumu a technológií v Holandsku, poukážky na nákup v predajniach Datart a ďalšie odmeny. Navyše úspešný projekt zrealizuje na simulovanej marťanskej misii na Havaji slovenská astrobiologička Michaela Musilová. Vedkyňa a veliteľka misií už počas nich vyskúšala riešenia dvoch predošlých víťazov – pestovanie špenátu a pestovanie rastlín pomocou ľudských vlasov.
„Posádke sa nápady veľmi páčili. Keď sa mnohí z nich vrátili domov, snažili sa spustiť niečo podobné. Som rada, že takto môžeme inšpirovať ďalej a dávať mladým ľuďom príležitosti,“ povedala v úvode počas živého vstupu z Havaja Musilová.
Dvaja víťazi
Tretí ročník mimoriadne vyhrali dva projekty. Zavážilo, že oba získali u porotcov veľa bodov vo všetkých hodnotených kategóriách, prezentácie boli dobre pripravené a originálne.
„Veľmi sa teším, že budem realizovať vaše projekty počas misie,“ povedala pri vymenovaní víťazov Musilová.
Projekt s názvom Mars Fast Food and O2 vytvorili dve sestry Simona a Vanessa Murajdové z Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach. Zamerali sa na pestovanie mikroriasy chlorely, ktorá by mala byť zdrojom jedla aj kyslíka. Výhodou je, že je bohatá na viaceré živiny, ktoré ľudské telo potrebuje. Ich návrh spočíval vo vyrobení bioreaktorov, v ktorých sa dá mikroriasa pestovať.
„Naučili sme sa nové zručnosti, napríklad spájkovať, izolovať, manipulovať s biologickým materiálom,“ povedala počas prezentácie projektu Vanessa. Sestry si navyše uvedomili, že biologický materiál sa len tak nedá poslať na Havaj. Oslovili preto tamojšiu spoločnosť Cyanotech, ktorá sa zaoberá produkciou rias. Tá prisľúbila ich dodanie, čo ocenila aj porota.
Ďalším víťazným projektom bola podpora psychického a fyzického stavu posádky. Projekt navrhol tím Technici v zložení Viliam Krištof, Matej Krajčovič a Christián Izakovič z Gymnázia Jána Hollého v Trnave. Riešenie študentov spočívalo vo využití trampolíny.
„Jej výhodou je, že je to vysokointenzívne cvičenie, ktoré v dnešnej dobe používa väčšina športovcov. Je efektívne na nadobudnutie kondície a svalovej hmoty,“ vysvetlil Izakovič počas prezentácie. Astronauti totiž strávia veľa času v prostredí buď bez gravitácie, alebo s nižšou gravitáciou, než je zemská. Dochádza k rednutiu kostí či ochabnutiu svalstva. Pri cvičení sa navyše uvoľňujú endorfíny, ľudovo hormóny šťastia, a odbúrava sa veľké množstvo stresového hormónu kortizolu.
„Podujatie je názorný príklad toho, že veda sa dá robiť nielen na najvyššej úrovni, ale na vysokej úrovni aj v radoch základných a stredných škôl. Ľudia si myslia, že výskum je veľmi sofistikovaná vec, ktorá patrí len vedcom, inžinierom, technikom, ale ich úlohou je rozpracovať jednotlivé dobré nápady. Vy ste živná pôda pre tieto nápady, ktorá môže inšpirovať vedcov, aby sa detailnejšie zaoberali jednotlivými myšlienkami a ideami,“ doplnil člen poroty, prvý slovenský kozmonaut plukovník Ivan Bella.
Sestry Murajdové pri predstavovaní ich bioreaktorov určených na výrobu mikrorias. Zdroj: Lucia Kralovičová
Cesta, ako podnietiť mladých
Ešte pred samotným podujatím mali diváci možnosť zapojiť sa a vybrať víťazov ceny verejnosti. Získal ju projekt výroby elektriny cez hrdzu a slanú vodu, ktorý vymysleli študenti Radovan Vida, Samuel Petráš, Tomáš Hubina a Matej Kostolný z Gymnázia v Šuranoch. Navrhli riešenie, ktoré využíva zdroje dostupné na červenej planéte – hrdzu v marťanskej pôde a soľ zo slaných jazier pod polárnymi oblasťami.
Medzi ďalšie projekty, ktoré sa dostali do finále, patrili laserový detektor na monitorovanie prašnosti marťanského povrchu. Navrhli ho študenti z Gymnázia v Detve. Prašné búrky sú totiž na Marse bežné a občas môžu zakryť aj celú planétu, čo by mohlo ohroziť budúcich astronautov. Študenti zo Spojenej školy Novohradská zas navrhli kávový experiment, ktorým chceli zúrodniť marťanskú pôdu a zvýšiť množstvo jedla pre posádku. Poslednými finalistami boli študenti z Gymnázia Cyrila Daxnera vo Vranove nad Topľou, ktorí prišli s riešením pestovania klíčkov.
„Bolo to väčšie, lepšie, viac zúčastnených, projekty boli veľmi dobré, súťaž tak môže vygenerovať kvalitnejšie projekty, originálnejšie nápady. Snažíme sa každý rok súťaž vylepšovať a veríme, že ďalší bude ešte lepší. Spätná väzba je, že pre ľudí, ktorí sa zúčastnia, je to inšpirujúce. Myslím si, že je to správna cesta, ako podnecovať mladých k štúdiu vedy a techniky, a to dnes na Slovensku potrebujeme,“ zhodnotil pre web Veda na dosah tretí ročník Miroslav Šarišský, riaditeľ úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v Slovenských elektrárňach.
Študent Christián Izakovič sa pripravuje na skákanie na trampolíne počas prezentácie projektu. Zdroj: Lucia Kralovičová
