Voľne žijúce vtáky sú exponované kontaminantmi v prípade, ak sa vyskytujú v životnom prostredí zamorenom týmito cudzorodými látkami a dochádza k ich vzájomnej interakcii. Medzi hlavné chemické kontaminanty patria pôda, do ktorej sa kvôli rozmachu chemizácie priemyselnej a poľnohospodárskej výroby dostáva čoraz viac nebezpečných látok, ďalej tiež anorganické kontaminanty v podobe ťažkých kovov. Napríklad aj vtáctvo má kadmium v pečeni, olovo v svalovine, arzén a meď u lovných vtákov, chróm u dravých aj lovných vtákov, nikel vo vnútornostiach. K zdrojom znečistenia patria aj postreky, ktoré sa dostávajú do riek, podzemných vôd, jazier. Vo vode sú to zlúčeniny síry, dusíka, fosforu, halogenidy najmä v podzemných vodách.
Problematikou avifauny sa zaoberajú autori príspevku Voľne žijúca avifauna ako súčasť kontaminovaného prostredia Ľuboš Korytár a Noémi Gregušová z Ústavu hygieny zvierat a životného prostredia, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. „Aviárna expozícia chemickým polutantom je regulovaná viacerými faktormi vrátane fyzikálno-chemických vlastností kontaminantov a ich zmesí, fyzikálno-chemických vlastností životného prostredia a spôsobu života konkrétneho jedinca (vek, pohlavie, morfológia, diéta, migrácia, genetika, etologické aspekty). Podobne ako ostatné stavovce aj vtáky môžu byť vystavené vplyvu environmentálnych kontaminantov štyrmi cestami: ingesciou, dermálnym kontaktom, inhaláciou a transferom z materského organizmu na znášku a následne na mláďatá. Predpokladá sa, že migračné správanie môže ovplyvňovať detoxikačnú kapacitu vtáčích druhov,“ uvádzajú autori príspevku.
Pokračujú, že druhy migrujúce medzi pásmom boreálnych lesov a tropickým pásmom sú v priebehu cirkanuálnych životných cyklov exponované množstvu potenciálne toxických faktorov. „Sedentárne druhy sú vďaka dlhodobému životu na lokalizovanom stanovišti spravidla vystavené menej diverzifikovanému komplexu polutantov závisiacemu od stavu konkrétneho biotopu. Z týchto faktov vychádza predpoklad, že sťahovavé druhy vtákov disponujú v porovnaní s druhmi sedentárnymi výkonnejšími detoxikačnými mechanizmami. Vtáčia migrácia a potravné zdroje, ktoré migrujúce vtáky vyhľadávajú, spolu do veľkej miery súvisia. Sťahovavé hmyzožravce lovia a konzumujú počas celého roka prevažne bezstavovce, a to tak na hniezdnych lokalitách, ako na lokalitách migračných zastávok a na zimoviskách naprieč viacerými podnebnými pásmami. Toto môže viesť k posilneniu detoxikačných kapacít, a tým ku zvyšovaniu miery tolerancie voči množstvu chemických toxických polutantov,“ konštatovali Ľuboš Korytár a Noémi Gregušová.
Autori príspevku Voľne žijúca avifauna ako súčasť kontaminovaného prostredia sa zapojili do jubilejného X. ročníka Interaktívnej konferencie mladých vedcov 2018, ktorú organizuje občianske združenie Preveda. Mladí výskumní pracovníci súťažili o možnosť prezentovať svoju prácu a výsledky.
Prihlásiť bolo možné práce v takých vybraných oboroch chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia, biotechnológia a potravinárska technológia, analytická chémia, organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia, environmentalistika, ale aj biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika či biometria.
Zdroj informácií:
https://www.preveda.sk/conference/article/id=1771/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ