MUDr. Peter Celec, PhD. MPH je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK v Bratislave. Narodil sa v roku 1979 v Krupine, absolvoval bilingválne Gymnázium Bilíkova v Bratislave. V rámci vysokoškolského štúdia vyštudoval medicínu, molekulárnu biológiu a bankovníctvo, postgraduálne sa špecializoval v odboroch normálna a patologická fyziológia a riadenie vo verejnom zdravotníctve. Prednáša na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte UK, vo vedeckej činnosti sa zaoberá experimentálnou génovou terapiou, vplyvom testosterónu na mozgové funkcie a úlohou DNA a oxidačného stresu v patogenéze chorôb. Vedie tím vedcov, doktorandov a diplomantov. Pod jeho vedením na Ústave molekulárnej biomedicíny stážujú študenti zo zahraničných univerzít, ale aj stredoškolskí študenti. Od roku 2009 pôsobí ako člen hodnotiacej komisie medzinárodnej súťaže The European Union Contest for Young Scientists – EUCYS, ktorej vyhlasovateľom je Direktoriát pre vedu, výskum a inovácie Európskej komisie.
Ľudská DNA kóduje pomocou 4 báz asi 25 000 našich génov, tvorí ju 2,9 miliárd bázových párov, pričom iba 1,5 % kóduje proteíny. DNA sa dá izolovať jednoducho zo slín pomocou saponátu a liehu. Na čo nám ale DNA je? Ovplyvňuje náš život? Má zmysel poznať ju, keď ju aj tak nezmeníme? Medzi sebou sa líšime iba v 0,1 % sekvencie DNA, ale aj taký malý rozdiel spolu s prostredím stačí na to, aby sme sa líšili v tom, ako vyzeráme, ako sa správame, čo vieme, ale aj v tom, aké máme riziko jednotlivých chorôb. Ako sa také niečo zistilo? Čo sú DNA čipy? Môžem si dať osekvenovať vlastnú DNA? Geneticky modifikované potraviny prijímame už roky v našej strave. Je to nebezpečné? Podobne ako rastliny sa dá meniť aj DNA zvierat. Ako to funguje? A dá sa niečo také urobiť aj u človeka? Budeme si deti objednávať z katalógu? DNA sa dá použiť na génovú terapiu. Pomocou rôznych vektorov sa dostane do buniek a dodáva do nich genetickú informáciu. Čo majú s génovou terapiou muškáty? Môžeme byť pomocou DNA teraz liečení aj my alebo je to len hudba vzdialenej budúcnosti?
