Vedec Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. Daniel Jablonski spolu s kolegami z Nemecka a Švajčiarska identifikoval v Európe nový druh hada. Medzinárodný výskumný tím zrealizoval od roku 2013 genetickú analýzu viac ako 1 600 hadov. Výsledky potvrdili, že populácie druhu známeho ako Natrix natrix sú v oblastiach Francúzska, Talianska, západného Nemecka, Veľkej Británie a Švajčiarska samostatným druhom nazvaným Natrix helvetica. Dlhodobú samostatnú evolučnú históriu nového druhu dokazujú genetické (fylogenéza, rozsiahla analýza kontaktných zón, čas divergencie), ako aj už predtým známe morfologické dáta. V tejto súvislosti vám prinášame rozhovor s Mgr. Danielom Jablonskim, vedcom Univerzity Komenského v Bratislave.
S. HABRMANOVÁ: V čom spočíva hlavný prínos tohto unikátneho objavu?
D. JABLONSKI: Prínos spočíva v detekcii kryptického druhu hada, ktorý bol až dosiaľ považovaný za súčasť široko rozšíreného druhu Natrix natrix. Druhým dôležitým prínosom je detekcia rôznej miery hybridizácie naprieč značne divergovanými fylogenetickými líniami. Nízka miera hybridizácie medzi líniami Natrix helvetica a ostatnými líniami Natrix natrix dodala výrazný argument pre samostatný taxonomický status tohto hada. A samozrejme je to ukážka toho, ako stále veľmi málo vieme o svetovej biodiverzite, lebo až dosiaľ sme využívali metodiky, ktoré nám niečo podobné nedovoľovali.
S. H.: Čo všetko prinášala práca okolo toho, kým sa vám podaril takýto zdarný výsledok?
D. JABLONSKI: Najprv je nevyhnutné zistiť fylogenetické postavenie populácie v rámci druhu a pravdepodobné časy divergencie línie. Hlavná línia sa pohybuje zhruba v rozmedzí 10 až 5 miliónov rokov. Predchádza tomu ale mať k dispozícii veľký dataset DNA (rádovo niekoľko desiatok až stoviek hadov, z ktorých neinvazívne a šetrne odoberiete šupiny, sliny alebo krv). DNA vyizolujete, amplifikujete pomocou PCR pre jednotlivé úseky mitochondriálnej či jadrovej DNA, prípadne využijete, ako v tomto prípade, variabilitu v mikrosatelitoch (krátke sekvencie repetitívnej DNA), ktoré poslúžili na detekciu hybridizácie v kontaktných zónach.
S. H.: Ako dlho pracujete na tomto výskume?
D. JABLONSKI: Na tomto výskume spolupracujeme asi 6 rokov. S daným tímom z Drážďan spolupracujem o niečo dlhšie. Dlhodobo sa potom sám zaoberám otázkami molekulárnej biogeografie a evolučnej histórie obojživelníkov a plazov, hlavne slepúchovitých jašterov.
S. H.: Čo bolo najnáročnejšie, kým sa vám podarilo identifikovať nový druh hada?
D. JABLONSKI: Najnáročnejšie bolo získať výsledky z toho veľkého množstva vyprodukovaných údajov, čo bolo v réžii hlavných kolegov z Nemecka. Náročné je aj premyslieť taxonomické konsekvencie, pretože zoologická nomenklatúra je svet sám o sebe, ktorý nie je vôbec jednoduchý. A potom samozrejme prejsť tvrdým recenzným riadením v danom časopise.
S. H.: Aké využitie bude mať tento objav ďalej? Robíte následne ešte na výskume nového druhu hada?
D. JABLONSKI: Samozrejme, výskumy pokračujú. Chceme zistiť možnú ekologickú diferenciáciu všetkých zástupcov komplexu Natrix natrix a tzv. „jemnejšiu fylogeografickú štruktúru“ (ako a kedy sa druh rozšíril z pravdepodobného Apeninského refugia, kolonizačné trasy, tok génov) a historickú demografiu. Bolo by tiež pekné mať kompletné mitogenómové sekvencie a mitogenómovú fylogenézu alebo fylogenomické údaje. To by nám dalo ešte jasnejší pohľad na celú evolučnú históriu komplexu a mohli by sme porovnávať so vzormi u iných druhov európskej bioty. Dúfame, že podobné výsledky pomôžu v ochrane európskej biodiverzity a tiež, že jednotlivé dotknuté štáty by mali prehodnocovať ochranársku legislatívu. Pozor sa musí dať na inváziu cudzích (pre dané územie nepôvodných) fylogenetických línií. Napríklad, jedným z výsledkov je i detekcia populácie hadov, ktoré pochádzajú z cudzej línie Natrix natrix, a to na Britských ostrovoch alebo v západnom Nemecku. Ako sa tam tieto hady dostali, môžeme zatiaľ len diskutovať. Najpravdepodobnejšie so stavebným materiálom alebo pomocou nezodpovedných chovateľov a priekupníkov s faunou.
S. H.: Čomu sa vy osobne plánujete venovať behom najbližšieho roka, resp. 5 rokov?
D. JABLONSKI: Mnohým veciam. Predovšetkým dokončujeme projekty na Balkáne a najmä v Albánsku, kde sa venujeme hlavne historickej biogeografii rôznych druhov obojživelníkov a plazov. Ďalej mám rozbehnuté projekty v oblasti Anatólie a Kaukazu, strednej a juhovýchodnej Ázie, kde riešime molekulárnu taxonómiu niektorých druhov jašterov, hadov a žiab. Nie je zanedbávané ani naše najbližšie okolie a región. Spolu s kolegami z Katedry zoológie a študentmi sa venujeme genetickej štruktúre, hybridizácii a ekológii slepúchov. Na Slovensku máme v okolí Bratislavy dva druhy s pravdepodobnou hybridnou zónou, čo prináša veľa otázok a možností, ktoré sa nám plazia doslova pod oknami. Venujeme sa ale napr. aj introdukciám, a to najmä v prípade amerických korytnačiek.
S. H.: Čím vám učarovali plazy, resp. hady? Prečo ste sa dali na dráhu vedca?
D. JABLONSKI: Na dráhu vedca som sa dal z jedného dôvodu, a tým je závislosť na poznaní a zodpovedaní otázok, ktoré prináša. Je to síce mnohokrát často veľmi náročný a vlastne i nekonečný proces, ale nesmierne krásny. Nikdy sa neprestanete diviť. Plazy do toho zapadli automaticky, pretože mi učarovali už vo veľmi útlom veku. Robiť čo vás zaujíma a baví, je jedna z najlepších vecí v živote.
************************************************
Medzinárodnému výskumnému tímu, ktorého súčasťou je aj vedec Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. Daniel Jablonski, sa podarilo identifikovať nový druh hada v Európe. Druh Natrix helvetica, vyskytujúci sa od rieky Rýn v Nemecku až po Pyreneje (vrátane Britských ostrovov a Apeninského polostrova), má odlišné zafarbenie – má výrazné čierne šijové škvrny, na chrbte má dva rady s malými škvrnkami. Je pomerne robustný, dĺžka dosahuje približne 1 meter. Živí sa prevažne obojživelníkmi a rybami.
Užovka obojková (Natrix natrix) tak, ako bola vnímaná v klasickom morfologickom poňatí, je jedným z najpočetnejších a najčastejšie pozorovaných hadích druhov Európy, s pomerne rozsiahlou oblasťou výskytu od severnej Afriky až po strednú Áziu. „Je preto paradoxné, že doposiaľ sme vedeli iba veľmi málo o jej genetickej variabilite a fylogenéze. Tá môže byť u druhov s podobne rozsiahlou oblasťou výskytu pomerne prekvapujúca, ako ukázali už i skoršie štúdie u iných stavovcov. A keďže v dnešnej dobe prechádzame biodiverzitnou krízou, kedy druhy vymierajú rýchlejšie, ako ich stačíme spoznať, sú podobné zistenia veľmi dôležité,“ približuje mladý vedec gr. Daniel Jablonski z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Tento objav tak všeobecne v Európe zvýšil počet žijúcich hadov a stavovcov o ďalší druh. „I napriek tomu, že Európa patrí k najštudovanejším regiónom sveta, v tomto roku ide už o tretí druh plaza, ktorý je na základe molekulárnych údajov preklasifikovaný na samostatnú druhovú úroveň,“ upozorňuje zoológ UK v Bratislave. V januári vedci publikovali štúdiu o novom druhu jaštera (Podarcis ionicus) z oblasti juhozápadného Balkánu a vo februári o novom endemickom druhu zmije (Vipera graeca), ktorá sa vďaka svojmu obmedzenému výskytu na vrcholových častiach hôr južného Albánska a severného Grécka, stala najvzácnejším európskym hadím druhom.
Štúdie o uvedených objavoch, na ktorých participoval Mgr. Daniel Jablonski z Univerzity Komenského v Bratislave, boli uverejnené v medzinárodných vedeckých časopisoch Scientific Reports, Molecular Phylogenetics and Evolution a Zootaxa.
Informácie a foto poskytli: Mgr. Daniel Jablonski a hDr. Andrea Földváryová, vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave
Zhovárala sa: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ