V sobotu nastane čiastočné zatmenie Slnka. Zo Slovenska bude v najväčšej fáze zakrytých od 1,8 až po 6 percent slnečného disku.
Čiastočné zatmenie Slnka. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave
V sobotu 29. marca 2025, v deň, keď si pripomíname aj Deň hvezdární a planetárií, nastane zatmenie Slnka. Pozorovateľné bude aj z územia strednej Európy a hvezdárne a planetáriá na Slovensku si pri tej príležitosti pre návštevníkov pripravili zaujímavý program súvisiaci práve so zatmením Slnka.
Deň hvezdární a planetárií 2025
Obdobie okolo jarnej rovnodennosti je na Slovensku tradične spojené s verejnou prezentáciou odbornej a popularizačnej práce v astronómii. Podujatia pripravované...
Zatmenie Slnka zo Slovenska
Z územia Slovenska budeme pozorovať len čiastočné zatmenie Slnka. Podmienky na jeho pozorovanie by mali byť v prípade priaznivého počasia dobré. V čase maxima, ktoré nastane medzi 12.15 – 12.23 hod. SEČ v závislosti od polohy pozorovateľa, sa nám Slnko bude javiť tak, akoby si z jeho pravého horného okraja niekto ukrojil. Podľa informácií Astronomického ústavu SAV bude „zo Slovenska v najväčšej fáze zakrytých od 1,8 percenta slnečného disku v Čiernej nad Tisou po 6 percent v Holíči na Záhorí“. Sledujte aj naše sociálne siete Facebook a Instagram, na ktorých tiež budeme informovať o nadchádzajúcom čiastočnom zatmení Slnka.
Čiastočné zatmenie Slnka 2025 na Slovensku
V utorok 29. marca 2025 sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a na Zemi budeme môcť pozorovať...
Oblasť viditeľnosti čiastočného zatmenia nepokrýva nikdy celú zemskú pologuľu, kde je práve deň, a teda ani čiastočné zatmenie nie je počas konkrétneho úkazu viditeľné úplne všade.
Zatmenie bude viditeľné zo severovýchodnej Ameriky, severnej časti Atlantického oceánu, z Európy a zo severnej časti Ruska. Podľa známeho astrofotografa a popularizátora astronómie Petra Horálka má byť zatmenie najvýraznejšie v Kanade. „Na severe Quebecu dosiahne čiastočné zatmenie veľkosť 94,8 percenta,“ uvádza tlačová správa Sliezskej univerzity v Opave. Slovensko aj Česko sa budú nachádzať na okraji zóny úkazu.
Úplné zatmenie Slnka pozorované z Francúzska v roku 1999. Zdroj: Wikimedia Commons
Kedy uvidíme zatmenie Slnka zo Slovenska?
Zatmenie Slnka pozorované z nášho územia sa začne okolo poludnia vo výške viac než 40° nad obzorom. Pre jednotlivé lokality sa začiatok zatmenia bude mierne líšiť. Čím ďalej na východ, tým neskôr sa začne čiastočné zatmenie a bude aj menšie.
Ako príklad uvádzame tri lokality: Košice, Banskú Bystricu a Bratislavu. Medzi prvými ho budú môcť pozorovať obyvatelia západného Slovenska. V Bratislave začne o 11.43.42 hod. SEČ a skončí sa o 12.54.10 hod. V centrálnej časti Slovenska v Banskej Bystrici sa začne o 11.49.31 hod. a skončí sa o 12.54.59 hod. Na východe krajiny v Košiciach bude začiatok úkazu o 11.56.42 hod. a koniec o 12.53.11 hod.
Podrobnejšiu tabuľku s údajmi pre ďalšie lokality v rámci Slovenska, ktorú zostavil Slovenský zväz astronómov, si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Kedy nastáva zatmenie Slnka?
Zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď sa Mesiac vo fáze novu dostane medzi Slnko a Zem. Mesiac vtedy zatieni svetlo zo Slnka a vrhá pri tom tieň na Zem. Ak by Mesiac obiehal okolo Zeme v rovnakej rovine ako Zem obieha okolo Slnka, zatmenie Slnka by sa opakovalo každý mesiac.
Mesiac, ktorý našu planétu obieha po dráhe mierne sklonenej k rovine zemskej dráhy (odchýlka je asi 5°), častejšie slnečný disk na dennom nebi minie a k zatmeniu nedôjde. Zatmenie tak nastáva približne každých 18 mesiacov.
Brnianski vedci spracovali tisíce snímok zo zatmenia Slnka v Austrálii v roku 2023. Výsledkom sú jedinečné obrazy. Takto by vyzeralo úplné zatmenie Slnka, keby sme 99,4 percenta bieleho svetla odstránili. K snímke bolo potrebných 256 obrazov zhotovených piatimi prístrojmi. Zdroj: TS FSI VUT Brno/Miloslav Druckmüller a kol.
Úplné a čiastočné zatmenie Slnka
Keď kužeľ mesačného tieňa zasiahne Zem, pozorujeme úplné zatmenie Slnka. Šírka tieňa je však maximálne 270 kilometrov. Zatmenie je tak viditeľné len z tohto úzkeho pásu, ktorý sa nazýva pás totality.
Mimo pásu totality je zatmenie viditeľné len ako čiastočné. Ako uvádza v tlačovej správe SAV astronóm Ján Svoreň: „Priemer mesačného tieňa na povrchu Zeme je v našich zemepisných šírkach približne 160 kilometrov.“
Keďže Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe, jeho zdanlivý uhlový priemer sa mení. Ak je pri zatmení Mesiac na oblohe menší ako Slnko, pozorujeme prstencové zatmenie Slnka, keď okolo tmavého disku Mesiaca je tenký prstienok Slnka.
Čím ďalej sa pozorovateľ nachádza od kužeľovitého tieňu Mesiaca, tým menšie percento Slnka je počas úkazu zakryté.
Najbližšie úplné zatmenie Slnka bude viditeľné z Islandu a zo Španielska 12. augusta 2026. Na Slovensku a v Česku pôjde o veľmi výrazné čiastočné zatmenie Slnka.
Vznik čiastočného zatmenia Slnka. Zdroj: P. Horálek/kniha Tajemná zatmění
Pravidlá bezpečného pozorovania Slnka
Aby bolo pozorovanie zatmenia Slnka bezpečné, týka sa to aj pozorovania slnečných škvŕn či iných úkazov spojených s priamym pohľadom na Slnko, je nutné dodržiavať bezpečnostné pravidlá. Priamy pohľad na Slnko, a to i len na zlomok sekundy, aj keď je čiastočne zakryté Mesiacom, môže spôsobiť vážne poškodenie zraku s trvalými následkami.
Treba preto dodržať nasledujúce pravidlá a postupy, ktoré pre všetkých nadšencov pripravili odborníci z astronomického ústavu SAV:
- Nikdy sa nepozerajte nechráneným zrakom priamo na Slnko.
- Ak ste si nie úplne istí, že váš slnečný filter je bezpečnou ochranou zraku pri pozorovaní Slnka, poraďte sa s jeho predajcom alebo sa obráťte na niektorú z hvezdární a planetárií alebo pracovníkov Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.
- Bez priameho dohľadu skúseného odborníka sa nikdy nepozerajte do ďalekohľadu alebo hľadáčika namiereného na Slnko, a to ani v prípade, keď má filter.
- Nenechávajte v dosahu malých detí bez dozoru akýkoľvek ďalekohľad alebo iný optický prístroj.
- Nikdy sa nedívajte na Slnko cez fotoaparát alebo kameru.
- Bežne predávané slnečné okuliare nie sú dostatočnou ochranou zraku na priame pozorovanie Slnka, aj keď majú najvyšší ochranný faktor.
Aké pomôcky sú vhodné?
Bezpečnou, kvalitnou a lacnou pomôckou na pozorovanie Slnka, či už priamo, alebo pomocou ďalekohľadu, je napríklad fólia Baader AstroSolar.
Praktickým a jednoduchým prostriedkom na pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka sú aj fóliové slnečné okuliare. Ich priezory sú buď zo špeciálnej tmavej plastovej fólie, alebo z lesklej pokovovanej fólie. Rám je papierový.
Fóliové okuliare na pozorovanie Slnka. Zdroj: SAV
Fóliové okuliare, rovnako ako zváračské sklá (zváračské sklo č. 12 – 14), poskytujú dostatočnú ochranu zraku pri priamom pozorovaní Slnka. Okuliare sú v ponuke veľkých internetových obchodov pod názvom Eclipse Glasses alebo Solar Eclipse Glasses.
Pozorovanie pomocou projekčnej metódy
Na pozorovanie Slnka je najviac odporúčaná projekčná metóda na obrázku nižšie. Ďalekohľad je upevnený na statíve a obraz Slnka je premietaný na projekčnú plochu, ktorá je kolmá na pozdĺžnu os ďalekohľadu. Pozorovatelia sledujú obraz Slnka zaostrený okulárom na projekčnej ploche. Pre zvýšenie kontrastu a jasnosti obrazu Slnka je vhodné upevniť na tubus ďalekohľadu tienidlo, ktoré sa dá zhotoviť z kartónu. Veľkosť a jasnosť obrazu Slnka na projekčnej doske môžeme meniť jej vzďaľovaním alebo približovaním k okuláru.
Projekčná metóda pozorovania Slnka. Zdroj: SAV
Projekčná metóda je použiteľná pre šošovkové aj zrkadlové ďalekohľady, je možné použiť aj binokulárny ďalekohľad, teda poľovnícky alebo turistický ďalekohľad. Podmienkou je, aby všetky jeho optické členy boli zo skla, všetky clony boli kovové a okuláre boli bez prachu a iných nečistôt.
Často odporúčané diskety, CD či začadené sklíčka sú nevhodné! Prepúšťajú veľa infračerveného žiarenia.
Ľahko dostupnou, osvedčenou a bezpečnou pomôckou na pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka sú tmavé zváračské sklá s najvyšším stupňom tmavosti. Podmienkou je, aby sklo nebolo prasknuté alebo nadmerne poškriabané. Zváračské sklá nie sú vhodné ako slnečný filter pred objektívom ďalekohľadu, fotoaparátu alebo kamery. Takéto použitie neposkytuje kvalitný obraz a môže ohroziť zrak pozorovateľa a funkčnosť prístroja.
Zdroj: Astrofyzikální ProGResy z Opavy, SAV (1, 2), Slovenský zväz astronómov, Quark, VND
(zh)
