Cieľom testu bolo overiť, ako spolupracuje osemnásť jednotlivých zrkadiel.
Testovacia fotografia hviezdy, ktorú spravil vesmírny teleskop Jamesa Webba. Zdroj: NASA/STScI
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba poslal svoju prvú ostrú fotografiu hviezdy. Záber mal overiť, ako dobre dokáže teleskop zaostriť na vzdialené teleso a tak verifikovať, ako je zarovnaných jednotlivých osemnásť zrkadlových segmentov.
Podľa inžinierov vesmírne observatórium nielenže spĺňa, ale aj prekonáva očakávania. Optika a kamera sú totiž také citlivé, že zachytili mnohé galaxie a iné hviezdy, ktoré boli z nášho pohľadu za cieľovým objektom. Ďalekohľad teda dokáže bez problémov zachytiť svetlo zo vzdialených telies a preniesť ho do prístrojov.
Výskumný tím verí, že optický systém funguje tak dobre, ako sa len dá. Potrvá však ešte niekoľko týždňov, kým dokončia testovanie a kalibráciu Webba, aby mohol začiatkom leta priniesť prvé vedecké snímky.
Primárne zrkadlo vesmírneho ďalekohľadu je totiž zložené z osemnástich segmentov. Na takomto princípe už pracuje niekoľko ďalekohľadov na Zemi, Webb je však prvým vesmírnym. Zrkadlo bolo priveľké, aby sa zmestilo do rakety, a tak ho do kozmu vyniesli zložené. Potom sa rozbalil a každý jeden segment museli inžinieri veľmi presne nastaviť, aby následne všetky spolupracovali ako jednoliaty celok.
Keďže sa ďalekohľad nachádza 1,5 milióna kilometrov od Zeme, prípadné zlyhania nebude možné opraviť podobne ako pri Hubblovi.
„Pred viac ako dvadsiatimi rokmi si Webbov tím zaumienil, že postaví najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad, ako sa dá a prišiel s odvážnym optickým dizajnom, aby naplnil náročné vedecké ciele. Dnes vieme povedať, že daný dizajn to zvládne,“ povedal pre web NASA astrofyzik Thomas Zurbuchen z Riaditeľstva vedeckých misií.
Fotografia vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorú spravilo observatórium Gaia Európskej vesmírnej agentúry. V zelených rámčekoch je Webb po priblížení. Zdroj: ESA/Gaia/DPAC
Na zhotovenej fotke vidno hviezdu, označenú ako 2MASS J17554042+6551277, ktorá sa nachádza približne dvetisíc svetelných rokov od Zeme. Nielenže sa na ňu podarilo dobre zaostriť, na pozadí sa objavili aj ďalšie hviezdy a galaxie.
„Nastavili sme teleskop a zamerali ho na hviezdu, pričom výsledok prekonáva špecifikácie. Sme nadšení z toho, čo to znamená pre vedu,“ dopĺňa Ritva Keski-Kuha z Goddardovho centra pre vesmírne lety NASA.
V najbližších týždňoch budú inžinieri pokračovať v testovaní a kalibrovaní systémov, ktoré majú vesmír skúmať v infračervenom spektre. Ak všetko pôjde dobre, mohli by to stihnúť do mája, potom bude nasledovať finálna príprava na spustenie.
