Vrchol aktivity Kvadrantíd nastane v noci z 3. na 4. januára 2025 (z piatka na sobotu). V sobotu sa môžeme tešiť na zákryt Saturna Mesiacom.
Meteorické roje môžeme na večernej oblohe pozorovať počas celého roka. Kým záver roka patril Geminidám, v januári sú to Kvadrantidy, na ktoré sa môžeme tešiť už najbližšiu noc.
Meteorický roj Kvadrantíd štartuje rok z astronomického hľadiska. Jeden z najbohatších meteorických rojov je aktívny v čase od 1. do 10. januára.
Rok 2025 so sebou prináša mimoriadne priaznivé podmienky na pozorovanie Kvadrantíd, keďže Mesiac sa v čase maxima bude nachádzať len štyri dni po nove a nebude tak svitom rušiť pozorovanie nočnej oblohy.
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied odporúča nájsť si na pozorovanie miesto ďaleko od svetelného znečistenia, lebo „samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou“.
Krátke, ale intenzívne maximum
Ako materské teleso roja Kvadrantíd, ktoré patria medzi tri najsilnejšie meteorické roje v roku, sa uvádza asteroid 2003 EH1, „ktorý môže byť vyhasnutým jadrom kométy C/1491 Y1 pozorovanej v Číne, Japonsku a Kórei“, píše sa na stránke Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Do úvahy však podľa astronómov zo SAV prichádza aj kométa 96 P/Machholz.
Hoci sa roj vyskytuje každý rok, jeho frekvencie dosť kolíšu. V prípade dobrého počasia možno pozorovať okolo 60 až 90 meteorov za hodinu, a to najmä v skorých ranných hodinách ďaleko od miest.
Vrchol aktivity Kvadrantíd
Charakteristické pre Kvadrantidy je vysoká frekvencia meteorov počas maxima, ale aj jeho krátke trvanie (približne šesť hodín).
Vrchol aktivity možno pozorovať v noci z 3. na 4. januára 2025 (z piatka na sobotu), pričom maximum nastane už 3. januára 2025 o 16.00 hod. SEČ. „Aktivita bude po maxime klesať, ale spolu s vychádzajúcim radiantom roja pred brieždením sa udrží na vyšších hodnotách,“ uviedol astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek.
Meteorický roj bol pomenovaný podľa dnes už neexistujúceho súhvezdia Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant), ktoré sa nedostalo do zoznamu súhvezdí schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1922, názov mu však už zostal. Roj sa teraz nachádza v dnešnom súhvezdí Pastier.
Radiant sa bude nachádzať vysoko nad severovýchodným obzorom v druhej polovici noci – v sobotu 4. januára 2025 medzi polnocou a šiestou hodinou rannou. Pozorovanie nebude rušiť svit Mesiaca. Ten bude zapadať neskôr zvečera vo fáze úzkeho kosáka a v konjunkcii s Venušou.
Mesiac prekryje Saturn
V sobotu 4. januára 2025 sa na večernej oblohe odohrá pozoruhodné a pomerne vzácne nebeské divadlo – Mesiac zakryje planétu Saturn. Úkaz sme mohli pozorovať aj v stredu 21. augusta 2024.
Nebeské stretnutie si vychutnajú predovšetkým majitelia ďalekohľadov, pretože pri pozorovaní okom ďalekohľadu budú viditeľné aj detaily, ktoré voľným okom neuvidíme – Mesiac nebude zakrývať len planétu, ale aj jej prstence.
Úkaz však bude možné pozorovať aj voľným okom, a to najmä jeho prvú polovicu.
Kedy nastane zákryt Saturna Mesiacom?
Obe telesá sa začnú k sebe postupne približovať už za súmraku 4. januára 2025. Saturn v priebehu minúty a pol postupne zmizne za časťou Mesiaca, ktorú Slnko priamo neosvetľuje.
Zákryt Saturna nastane nad juhozápadným obzorom o približne 18.36 hod. SEČ. Približne o hodinu neskôr, presnejšie okolo 19.36 hod. SEČ, Saturn vystúpi spoza osvetlenej časti mesačného kotúča.
Z Bratislavy bude dvojica viditeľná približne o 16.59 SEČ, 32° nad južným obzorom, keď súmrak ustúpi tme. Potom budú obe telesá klesať k obzoru a zapadnú o 21.27 hod. SEČ.
Úkaz pozorovateľný aj voľným okom
Pri dobrom počasí bude úkaz pozorovateľný aj voľným okom, lebo obe telesá sú jasné (viditeľné i z miest) a v čase výstupu Saturna budú približne 10° nad západojuhozápadným obzorom. Zákryt planéty Saturn Mesiacom nad naším územím nastane opäť až 9. decembra 2036.
Presnú predpoveď úkazu pre zvolené miesto nájdete na stránke In-the-sky.org alebo si môžete úkaz pre vašu lokalitu nasimulovať pomocou voľne stiahnuteľného programu Stellarium.
Zdroj: Astrofyzikální ProGResy z Opavy, Astronomický ústav SAV
(zh)