Najrýchlejšia kozmická loď v histórii sa priblížila k Slnku bližšie než kedykoľvek predtým a priniesla najdetailnejšie zábery jeho žiariacej koróny, ktoré môžu zásadne zmeniť naše chápanie vesmírneho počasia.
Slnečný vietor. Zdroj: (koláž) iStock/vitacopS, Youtube/NASA Goddard
NASA v roku 2018 vypustila sondu Parker Solar Probe (PSP), ktorej poslaním je skúmať koronálnu plazmu Slnka a jeho magnetické pole. Aby to dosiahla, musí sa dostať veľmi blízko. NASA dala misii prívlastok „dotknúť sa Slnka“ a to je celkom presné. Počas svojej misie sa postupne približovala a zakaždým vytvorila nový rekord.
V najbližšom priblížení k Slnku 24. decembra 2024 kozmická loď preletela len 6,1 milióna kilometrov od povrchu Slnka. To je neuveriteľne tesne, ale našťastie má kozmická loď niekoľko vrstiev ochrany. PSP je najrýchlejšie sa pohybujúca kozmická loď, aká bola kedy postavená. Počas preletu okolo hviezdy v roku 2024 sa pohybovala rýchlosťou 692 000 km/h (430 000 mph) a nestrávila tak veľa času blízko horúcej hviezdy.
Poloha sondy PSP počas najbližšieho priblíženia k Slnku. Zdroj: Youtube/NASA Goddard
Najbližšie snímky Slnka
Výsledkom tohto odvážneho preletu sú doteraz najbližšie snímky našej hviezdy. PSP nesie štyri hlavné prístroje a jedným z nich je WISPR, širokouhlý zobrazovač pre solárnu sondu. WISPR má dve kamery odolné proti žiareniu, ktoré dokážu odolať sile Slnka. Jeho úlohou je zobrazovať korónu, slnečný vietor a ďalšie javy v blízkosti Slnka.
Pri poslednom prelete nám WISPR ukázal slnečnú korónu a slnečný vietor spôsobom, ako sme ich ešte nikdy nevideli. „Sme svedkami toho, kde sa začínajú hrozby vesmírneho počasia pre Zem, a to na vlastné oči, nie iba pomocou modelov. Tieto nové údaje nám pomôžu výrazne zlepšiť naše predpovede vesmírneho počasia, aby sme zaistili bezpečnosť našich astronautov a ochranu našej technológie tu na Zemi a v celej slnečnej sústave,“ povedal Nicky Fox, zástupca administrátora Riaditeľstva vedeckých misií v ústredí NASA vo Washingtone.
Video: Najbližšie snímky slnečnej atmosféry, aké boli kedy zhotovené. Zdroj: Youtube/NASA Goddard
Prečo je dôležité pochopiť vesmírne počasie
Existujú vážne dôsledky pre pochopenie alebo nepochopenie slnečného vetra a výronov koronálnej hmoty (CME). Sú to všadeprítomné sily v slnečnej sústave. Vietor je prúd nabitých častíc, ktoré stále prúdia od Slnka. Je zodpovedný za nádherné polárne žiary, ktoré tak radi pozorujeme, ale je tiež zodpovedný za poškodenie elektrických sietí a satelitov. Ako sa rozširujeme do cislunárneho priestoru a na nízku obežnú dráhu Zeme vypúšťame čoraz viac satelitov, je dôležité, aby sme rozumeli nielen slnečnému vetru, ale všetkému, čo prúdi zo Slnka, vrátane výronov koronálnej hmoty.
Zatiaľ čo slnečný vietor je nepretržitý jav, výrony koronálnej hmoty sú epizodické. Sú to výrony plazmy, ktoré môžu zasiahnuť Zem. CME môžu obsahovať miliardy ton plazmy pohybujúcej sa vysokou rýchlosťou. Zem zasiahne len malé množstvo z nich, ale keď sa to stane, môžu spôsobiť geomagnetické búrky, ktoré môžu poškodiť elektrické siete a iné zariadenia.
Sonda Parker Solar Probe. Zdroj: Youtube/NASA Goddard
Najmodernejšia a najúspešnejšia vesmírna loď
Parker Solar Probe je pomenovaná po americkom heliofyzikovi Eugenovi Parkerovi, ktorý v roku 1958 zaviedol termín „slnečný vietor“. Jeho teórie, hoci v tom čase čelili tvrdému odporu, zrevolucionizovali vedecké chápanie Slnka.
Na štúdium Slnka a slnečného vetra bolo vypustených viacero kozmických lodí, ale Parker Solar Probe ich všetky prekonala. Každá misia odhalila viac o Slnku a slnečnom vetre, ale žiadna sa nepriblížila k hviezde tak blízko ako PSP. Má tiež výhodu najmodernejších technológií a prístrojov.
Odhalenie prepínaní
Jednou z vecí, ktoré odhalila, je povaha takzvaných prepínaní. Pri meraní v blízkosti Zeme je slnečný vietor prakticky konštantný, ale bližšie k Slnku sú tieto deje chaotickejšie. Slnko má extrémne silné magnetické polia, a keď sa PSP priblížila k Slnku na vzdialenosť 22,7 milióna kilometrov, ukázala nám, že niektoré z týchto polí majú kľukatý tvar. Tieto kľukaté polia sa nazývajú prepínania. PSP nám ukázala aj to, že tieto prepínacie vlny sú bežnejšie, než sa predpokladalo, a že sa vyskytujú v zhlukoch.
Ako sa PSP postupne približovala a prechádzala cez korónu Slnka, všimla si, že hranica koróny je nerovnomerná a zložitá. Pri ďalších preletoch, keď sa ešte viac priblížila, dokázala presne určiť zdroj prepínacích vĺn. Zdrojom sú oblasti na Slnku, kde sa tvoria magnetické lieviky, a snímky ukázali, že prepínacie vlny sú čiastočne zodpovedné za rýchly slnečný vietor, jednu z dvoch zložiek vetra.
„Veľkou neznámou bolo, ako vzniká slnečný vietor a ako sa mu darí uniknúť obrovskej gravitačnej sile Slnka,“ povedal Nour Rawafi, projektový vedec pre Parker Solar Probe v Laboratóriu aplikovanej fyziky Johnsa Hopkinsa. „Pochopenie nepretržitého toku častíc, najmä pomalého slnečného vetra, je veľkou výzvou, najmä vzhľadom na rozmanitosť vlastností týchto prúdov, ale s Parker Solar Probe sme k odhaleniu ich pôvodu a toho, ako sa vyvíjajú, bližšie než kedykoľvek predtým.“
Pomalý a rýchly slnečný vietor
Pomalý slnečný vietor je dvakrát hustejší ako rýchly slnečný vietor a zdá sa, že ich vzájomné pôsobenie vytvára na Zemi mierne silné podmienky, ktoré môžu konkurovať podmienkam generovaným výbuchmi CME. Zdá sa, že pomalý slnečný vietor pochádza z rovníkových oblastí Slnka, ale vedci stále diskutujú o tom, v akých štruktúrach vzniká a ako sa materiál uvoľňuje.
„Zatiaľ nemáme konečný konsenzus, ale máme množstvo nových zaujímavých údajov,“ povedal Adam Szabo, vedec misie Parker Solar Probe z Goddardovho vesmírneho letového centra NASA v Greenbelte v Marylande. V posledných desaťročiach sme sa o Slnku veľa dozvedeli. PSP je pripravené ukázať nám viac a dúfajme, že poskytne odpovede na naše najzávažnejšie otázky. Jeho ďalšie perihélium bude v septembri 2025, keď opäť preletí slnečnou korónou. Tento prístup zhromaždí ešte viac údajov o pomalom slnečnom vetre a ďalších aspektoch Slnka. Taktiež nám poskytne viac jedinečných záberov.
Zdroj: NASA, Science Alert, Universe Today
(LDS)
