Krátkoperiodická kométa 46P/Wirtanen patrí do Jupiterovej rodiny komét. Astronómovia ju pomenovali podľa obdobia, v ktorom sa blíži k našej Zemi. Počas decembra bude stále viac viditeľná. Na niektorých miestach sa môžeme spoľahnúť na svoj ostrý zrak, no astronómovia odporúčajú zaobstarať si aspoň malý ďalekohľad.
„Kométu objavili v roku 1948, jej obežná doba je 5,43 roka a priemer kometárneho jadra je len málo nad 1 kilometer. Napriek tomu, že ide o malé jadro, patrí 46P/Wirtanen ku kométam s veľkou aktivitou. Aj z týchto dôvodov bola vybratá za cieľ projektu NASA s názvom Rosetta,“ povedal doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.
Sondu sa ale v tom čase nepodarilo z technických príčin vypustiť v pomerne úzkom časovom okne a preto sa zmenil jej cieľ. Rosetta nakoniec úspešne preskúmala inú periodickú kométu – 67P/Čurjumov-Gerasimenko.
Vedci ju sledujú už dlhšie
Vianočnú kométu pozorujú astronómovia Slovenskej akadémie vied z observatória na Skalnatom Plese už od septembra.
„Vzdialenosť perihélia kometárnej dráhy, teda bodu, v ktorom je kométa najbližšie k Slnku, je 1,06 astronomickej jednotky. Táto vzdialenosť je len o málo väčšia ako vzdialenosť Zeme od Slnka. Kométa prejde týmto bodom pred polnocou 12. decembra a už o necelé 4 dni 16. decembra bude najbližšie k Zemi,“ povedal astronóm.
Jej vzdialenosť od Zeme bude približne 11,5 milióna kilometrov, čo je približne 30-násobok vzdialenosti Mesiaca.
„Kométa bude na hranici viditeľnosti voľným okom. Ide o najjasnejšiu kométu viditeľnú počas roka 2018. Vzhľadom na existujúce svetelné znečistenie i možné neočakávané zmeny jasnosti – zoslabenie alebo zjasnenie, potrebujeme na pozorovanie aspoň malý ďalekohľad. Už obyčajný trieder na statíve nám dobre poslúži,“ radí astronóm Ján Svoreň.
Kométy ako svedkovia minulosti
Pracovníci Astronomického ústavu SAV pozorujú kométu pomocou 61-centimetrových a 130-centimetrových ďalekohľadov observatória na Skalnatom plese. Každú jasnú noc skúmajú jej pohyb a údaje zapisujú. Meraním jasnosti v rôznych filtroch určujú zloženie kometárnej komy, ktorá obklopuje kometárne jadro a napríklad aj veľkosť prachových čiastočiek unikajúcich z jadra vplyvom slnečného žiarenia.
„Zloženie komét je pre nás zaujímavé najmä preto, že obsahujú v takmer nezmenenom stave pôvodnú látku, z ktorej v dávnej minulosti vznikli planéty, vrátane našej Zeme. Je to nesmierne fascinujúce,“ dodáva Ján Svoreň.
Zážitok z pozorovania kométy je v decembri umocnený aj „padajúcimi hviezdami“. Koncom týždňa vrcholí meteorický rok Geminidy. Astronómovia budú pozorovať kométu Wirtanen aj v Novom roku, do polovice januára.
Spracovala a foto poskytla: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Uverejnila: VČ
