Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Astronómom sa naskytol nový pohľad na nepravé magnetické pole Venuše

VEDA NA DOSAH

Naša sesterská planéta nemá vnútorne generované magnetické pole, chráni sa interakciou slnečného vetra a svojej atmosféry.

Planéta Venuša. Zdroj: iStockphoto.com

Venuša. Zdroj: iStockphoto.com

Každá vesmírna misia má vytýčený cieľ, no na zber nových informácií možno využiť aj samotnú cestu. Niekedy sa sondám na ich trase podarí zachytiť aj rozličné neplánované javy.

Jedna ide k Merkúru, druhá k Slnku, stretli sa pri Venuši

Dve sondy – BepiColombo, ktorá smeruje k Merkúru, a Solar Orbiter letiaca k Slnku – prešli počas svojej cesty aj popri našej sesterskej planéte Venuši. Preleteli pri nej takmer v rovnakom čase v priebehu jedného dňa v auguste 2021. Vedci najskôr museli zozbierať a vyhodnotiť dáta, pričom výstupy z nich publikovali nedávno v časopise Nature Communications. Vďaka kombinácii pozorovaní z dvoch sond sa astronómom naskytol vzácny pohľad na fungovanie magnetického poľa Venuše.

„Sonda BepiColombo mala dokonalý výhľad na rôzne oblasti magnetosféry,“ povedal astronóm Moa Persson z Tokijskej univerzity, hlavný autor novej štúdie.

Venuša nemá vlastné magnetické pole

Jeden z kľúčových dôvodov, prečo sa životu na Zemi tak darí, je naše magnetické pole. Pomáha odkláňať slnečný vietor (prúd nabitých častíc prúdiacich zo Slnka), a tým chráni krehkú atmosféru našej planéty. Venuša však takú vymoženosť nemá.

Zo všetkých planét slnečnej sústavy má najpomalšiu rotáciu. Okolo svojej osi sa otočí raz za 243 dní a okolo Slnka obehne raz za 224,5 dňa – deň tu teda trvá dlhšie ako rok. Pomalá rotácia Venuše vysvetľuje, prečo nemá vlastné magnetické pole.

Záber na oblaky na planéte Venuša.

Nanovo spracovaná fotografia Venuše zo sondy Mariner 10 ukazuje oblaky planéty. Zdroj: NASA/JPL-Caltech

Planétu však chráni niečo ako indukované magnetické pole: slnečný vietor interaguje s nabitými časticami v ionosfére planéty a vytvára tak magnetosféru obklopujúcu planétu. Solar Orbiter prešiel okolo vonkajšej strany tejto magnetosféry a pozoroval slnečný vietor v jeho pokojnom, nenarušenom stave. V rovnakom čase BepiColombo prešiel oblasťou zvanou stagnačná oblasť, kde dochádza k interakcii medzi slnečným vetrom a atmosférou Venuše.

Sondy zistili, že nabité častice sú v stagnačnej oblasti spomaľované, a tým chránia Venušinu atmosféru pred erupciami slnečného vetra. Prekvapujúcim zistením bolo aj to, že zóna siaha do vzdialenosti až 1 900 kilometrov nad povrchom planéty.

Pozorovania astronómom poskytujú hodnoverné informácie o tom, ako si planéty mimo našej slnečnej sústavy dokážu chrániť atmosféru aj bez vnútorného magnetického poľa, a preto existuje možnosť, že ukrývajú na svojom povrchu život.

Zdroj: Space, Universetoday

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky