Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci vypracovali trojfázový postup, ako oživiť Mars. Otepliť by sa mal už v tomto storočí

Lenka Dudlák Sidorová

Napriek súčasnému nehostinnému prostrediu má červená planéta dostatočné zásoby ľadu a živín v pôde na potenciálnu podporu života, ak teplota stúpne aspoň o 30 stupňov Celzia. Vedci po 30 rokoch ponúkajú novú perspektívu, ako Mars prebudiť k životu.

Vizualizácia oybtnej základne na Marse. Zdroj: iStock/3000ad, Vizualizácia postavy - ako by mohli vyzerať ľudia po dlhodobom pobyte na Marse. Zdroj: ChatGPT

Vľavo: Vizualizácia, ako by mohli vyzerať ľudia po dlhodobom pobyte na Marse. Zdroj: ChatGPT. Vpravo: Vizualizácia obytnej základne na Marse. Zdroj: iStock/3000ad.

Mars sa opäť dostáva do centra pozornosti vďaka novým pokrokom v modelovaní klímy, vo vesmírnych technológiách a v syntetickej biológii, ktoré robia terraforming pravdepodobnejším než kedykoľvek predtým. Na tému upozornil portál Sci Tech Daily.

Mars je pokrytý oxidom železa. Nachádza sa na ňom napríklad najväčšia sopka v slnečnej sústave Olympus Mons a kaňonový systém Valles Marineris, ktorý by sa mohol tiahnuť naprieč celými Spojenými štátmi z východu na západ.

Hoci je dnešný Mars chladný a nehostinný, s tenkou atmosférou a s teplotami pod bodom mrazu existujú náznaky, že kedysi bol podobný Zemi. Staroveké korytá riek a polárne ľadovce naznačujú, že po ich povrchu v minulosti tiekla voda, čo zvyšuje možnosť existencie jednoduchých foriem života. Myšlienka terraformovania Marsu – ktorá spočíva v tom, že sa planéta pretvorí tak, aby podporovala život zo Zeme – fascinuje ľudí už celé desaťročia.

Pred tým, ako sa ponoríme do etických debát o zmene iného sveta, musíme sa najprv opýtať: Je to vôbec možné? Posledná veľká recenzia uskutočniteľnosti terraformovania Marsu bola publikovaná prekvapujúco už v roku 1991. Nová štúdia v Nature Astronomy teraz prináša vynovený pohľad na realizáciu tejto výzvy.

Oživenie Marsu v troch krokoch

Tím vedcov pod vedením Eriky Aldenovej DeBenedictisovej z Pioneer Research navrhuje trojfázový postup, ako dosiahnuť, aby sa červená planéta v nasledujúcich storočiach stala obývateľnou. Napriek súčasnému nehostinnému prostrediu má Mars dostatočné zásoby ľadu a živín v pôde na potenciálnu podporu života, ak teplota stúpne aspoň o 30 stupňov Celzia.

Plán na oživenie Marsu zahŕňa tri hlavné kroky:

1. Zahriatie planéty. Vedecký tím navrhuje použiť obrovské zrkadlá v kozme, ktoré by odrážali slnečné svetlo na polárne čiapočky Marsu. Tým by sa uvoľnil oxid uhličitý z ľadu, čo by zvýšilo teplotu a hustotu atmosféry.

2. Zvýšenie atmosférického tlaku. Uvoľnením oxidu uhličitého zo zamrznutých zásob by sa zvýšil atmosférický tlak, čo by umožnilo udržať tekutú vodu na povrchu a vytvorilo podmienky na vznik života.

3. Zavedenie života. Postupne by sa zavádzali mikroorganizmy a rastliny, ktoré by produkovali kyslík a ďalšie živiny, čím by sa vytvoril stabilný ekosystém. Nové výkonné vesmírne technológie, ako napríklad Starship od SpaceX, by mohli znížiť náklady na prepravu zásob na Mars.

Tento prístup je považovaný za realistickejší než predchádzajúce návrhy, pretože využíva technológie, ktoré sú v súčasnosti dostupné, a nevyžaduje masívne presuny materiálov z iných planét.

Rastlina vo vesmíre. Zdroj: iStock/gorodenkoff

Zavádzanie živých organizmov na planétu Mars je treťou fázou oživenia červenej planéty. Zdroj: iStock/gorodenkoff

Budovanie mimozemského ekosystému

Ak sa využije dnešná (a budúca) schopnosť dopraviť na Mars väčšie množstvo technológií, mohli by sme už v tomto storočí dosiahnuť, že na Marse bude teplejšie natoľko, aby tam tiekla voda a žili prvé extrémofilné formy života.

Strednodobá až dlhodobá vízia zahŕňa zavedenie priekopníckych druhov, geneticky upravených tak, aby odolali jedinečným stresovým faktorom Marsu. Tými sú nízky tlak, oxychloridové soli, extrémne teploty, radiácia a nízka dostupnosť vody. Tieto organizmy by odštartovali ekologickú sukcesiu, ktorá by postupne menila chémiu planéty a potenciálne produkovala kyslík.

Hoci by život na Marse spočiatku vyžadoval ochranné prostredie, konečným cieľom by mohla byť atmosféra s tlakom 100 milibarov obsahujúca kyslík, úplne vytvorená z miestnych zdrojov a dostatočná na to, aby ľudia mohli dýchať vonku bez skafandrov.

Táto transformácia však prináša nielen vedecké príležitosti, ale aj etické otázky, najmä pokiaľ ide o možnú pôvodnú marťanskú formu života, ktorá by mala byť dôkladne preskúmaná pred začatím rozsiahleho terraformovania.

Zisk z terraformovania pre Zem

Tento výskum predstavuje udržateľnú a ekologicky zameranú víziu Marsu, v ktorej by terraformovanie mohlo priniesť úžitok aj Zemi, napríklad prostredníctvom technológií, ktoré by sme mohli využiť na našej planéte, ako sú plodiny odolné proti suchu alebo lepší model ekosystémov.

Takýto projekt by síce trval stovky rokov, kým by sa Mars úplne premenil, no namiesto toho, aby odpútaval pozornosť od environmentálnych problémov na Zemi, by výskum terraformovania Marsu mohol priniesť cenné poznatky o udržateľnosti planét a zároveň poslúžiť ako kľúčové experimentálne prostredie na overovanie vedeckých teórií.

Zdroj: Sci Tech Daily, Nature Astronomy

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup