Štvorhviezda BU Canis Minoris (BU CMi) má extrémne krátku obežnú dobu len 121 dní, predchádzajúci rekord bol 168 dní.
Umelecký koncept založený na údajoch zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu NASA zobrazuje štvorhviezdny systém s názvom HD 98800. Ilustračný obrázok. Zdroj: NASA Center for Climate Simulation. Obrázok: NASA/JPL-Caltech/UCLA.
Vedci Astronomického ústavu SAV, v. v. i., Theodor Pribulla a Richard Komžík objavili štvorhviezdu s rekordne krátkou obežnou dobou. Spolu so spolupracovníkmi zo zahraničných vedeckých inštitúcií zistili, že štvorhviezda BU Canis Minoris (BU CMi) má extrémne krátku obežnú dobu len 121 dní.
Rekord bol 168 dní
Predchádzajúci rekord spomedzi viac ako 300 známych štvorhviezd bol 168 dní. Štvorhviezda sa skladá z dvoch zákrytových dvojhviezd s obežnými dobami okolo troch dní. Zo Zeme, samozrejme, pozorujeme tento komplikovaný objekt len ako jeden svietiaci bod. Zaujímavosťou je, že všetky štyri hviezdy majú približne rovnaké hmotnosti. „Je to zhruba 2,4-násobok hmotnosti Slnka,“ spresnil Theodor Pribulla.
Výsledok vedci získali kombináciou pozemských pozorovaní, ale aj družicových dát z vesmírneho ďalekohľadu TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite), ktorý vypustila NASA v roku 2018 na výskum exoplanét. „Na vysvetlenie povahy objektu však bola kľúčová spektroskopia z 1,3 m ďalekohľadu observatória pri Skalnatom plese,“ doplnil Richard Komžík, ktorý získal veľkú časť spektroskopických pozorovaní.
To, že objekt BU CMi je sústava zložená z dvoch zákrytových dvojhviezd, bolo publikované dva roky pred týmto objavom. Objavitelia však chybne predpokladali, že vonkajšia obežná doba objektu je zhruba 6,6 roka.
Pozrite si
Na vysvetlenie viacerých pozorovaných efektov autori navrhli veľmi komplikované vysvetlenia. Nakoniec sa ukázalo, že aj pri tomto výskume sa uplatňuje princíp tzv. Occamovej britvy. Predpoklad, že sústava má extrémne krátku obežnú dobu, vysvetlil všetky nezvyčajné poruchy dráh v sústave jednoducho a bez použitia nepravdepodobných efektov. „Nájdenie takejto extrémne tesnej štvorhviezdy je výzvou pre modely vzniku a vývoja dvojhviezd a viacnásobných sústav,“ dodáva Theodor Pribulla.
Zdroj: TS SAV. Text: Andrea Nozdrovická
(zh)
