Možným vysvetlením by mohla byť zatiaľ neznáma planéta v neďalekej sústave.
Umelecká predstava o planéte obiehajúcej okolo svojej hviezdy. Zdroj: ESO/L. Calçada/N. Risinger
Absolútne nezaujímavý koniec Západnej špirály galaxie, v ktorom leží jedno malé, fádne Slnko. Tak opísal autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams náš kút vesmíru. Nedá sa nesúhlasiť, keď okolo celkom bežnej hviezdy obieha po jednej rovine osem obežníc, ktoré z nej vybočujú minimálne.
Núka sa preto otázka, čo by si pomyslel o neďalekej sústave, v ktorej sú podľa nových zistení astronómov obežné dráhy planét na seba prakticky kolmé. Štúdiu o objave zverejnili v časopise Astronomy & Astrophysics.
Kolmé dráhy planét
Nezvyčajnú sústavu, ktorá sa nachádza približne 150 svetelných rokov od nás v súhvezdí Ryby, spozorovali ešte v roku 2016. Centrom je oranžový trpaslík, ktorý je len o niečo menší ako naše Slnko. Astronómovia postupne zistili, že v sústave sa nachádzajú minimálne tri planéty.
Prvá je zhruba päťkrát hmotnejšia ako naša planéta, teda superzem pomenovaná HD 3167 b. Svoju hviezdu obehne za menej ako deň. Druhou v poradí je ďalšia superzem HD 3167 d, tentoraz takmer sedemkrát hmotnejšia ako náš domov. Jeden obeh jej trvá viac ako osem dní. Posledným známym svetom je mini-Neptún HD 3167 c, ktorý je takmer desaťkrát hmotnejší ako Zem. Svoju hviezdu obehne takmer raz za tridsať dní. Takéto označenie nesú tie telesá, ktoré sa podobajú na Neptún, no nemajú takú hmotnosť.
Pozorovania odhalili, že planéty c aj d sú na nezvyčajnej obežnej dráhe okolo svojej hviezdy. Prechádzajú totiž ponad jej póly, sú teda na polárnej dráhe. V našej sústave všetky planéty obiehajú po jednej rovine okolo rovníka Slnka.
Teraz astronómovia zmerali dráhu planéty b a zistili, že vôbec nesedí so zvyšnými. Materskú hviezdu totiž obieha okolo rovníka. Inými slovami, jej obežná dráha je takmer kolmá na dráhy zvyšných dvoch. Sústava HD 3167 je tak prvá, v ktorej sme našli podobné usporiadanie obežníc.
„Ostali sme prekvapení. Je to niečo celkom iné ako naša sústava,“ povedal pre noviny NY Times hlavný autor štúdie Vincent Bourrier.
Môže za to neznáma planéta?
Možným vysvetlením kolmých dráh je podľa autorov gravitačný vplyv vzdialenejšej obrej planéty ako Jupiter, ktorú sme zatiaľ nespozorovali. Ten by mohol obe telesá vychýliť tak, že obiehajú svoju hviezdu okolo jej pólov.
Hoci v našej sústave je Jupiter, je príliš ďaleko, aby mohol mať rovnaký vplyv na Merkúr, Venušu či Zem. Oproti tomu všetky tri planéty v sústave HD 3167 sú k svojej hviezde bližšie ako Merkúr k Slnku, takže prípadný vplyv plynného obra by ich mohol vychýliť z pôvodnej dráhy.
„Potrebujeme dodatočné pozorovania sústavy a simulácie jej dynamického vývoja, aby sme mohli hľadať túto planétu, a zistiť tak, aký pravdepodobný je tento scenár,“ píšu v štúdii vedci.
Zdroje: DOI: 10.1051/0004-6361/202141527, NY Times
