O astronómii sa hovorí, že je to najstaršia vedná disciplína, pretože mesiac, slnko aj hviezdy sme mali nad hlavou už od nepamäti.
Dnes je však už obloha pre nás oveľa viac čitateľná, a to najmä vďaka moderným technológiám. O tom, či sme vo vesmíre sami, alebo je možné, že objavíme aj iné civilizácie, hovoril v aktuálnej relácii Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu neskoro večer, Martin Vaňko z Astronomického ústavu SAV.
V úvode relácie zaznel približný odhad toho, koľko ďalších spoločenstiev „ľudí“ by mohlo existovať vo vesmírnom priestore. Britskí vedci totiž nedávno publikovali v prestížnom vedeckom časopise článok. V ňom odhadujú, že len v našej domovskej galaxii existuje 36 ďalších civilizácií, ktoré by s nami mohli aj komunikovať.
„Vedci aktualizovali vstupné parametre Drakeovej rovnice. Zaviedol ju Frank Drake v 60. rokoch minulého storočia. Výsledkom rovnice je to, koľko inteligentných civilizácií môže komunikovať, ak do toho zarátame napríklad údaje ako prírastok hviezd v galaxii za jeden rok alebo percentuálny podiel planét, na ktorých by mohol existovať život, podobných Zemi. Na základe posledných vedeckých výsledkov nastavili tieto parametre a vyšlo im číslo 36,“ vysvetlil Martin Vaňko z Astronomického ústavu SAV.
Planéty sa nachádzajú aj mimo nášho sveta
V našej galaxii je 200 000 miliárd hviezd, čo astronóm vníma ako nízke číslo. Profesionálne sa zaoberá extrasolárnymi planétami, čo sú podľa jeho slov také, ktoré sú „mimo nášho sveta“. Ide o planéty, ktoré sa nenachádzajú v našej slnečnej sústave, majú však spoločné ťažisko s materskou hviezdou. V istých parametroch sa ale na planéty v našej slnečnej sústave podobajú.
„Aj sa hovorí, že sme objavili planétu typu Jupiter, typu Neptún, lebo vykazuje vlastnosti planét slnečnej sústavy. Naše planéty jednoducho berieme ako nejaký etalón. Pri výskume sa musíme oprieť o niečo, čo poznáme,“ povedal Martin Vaňko.
Astronomický kalendár bol veľmi dôležitý
Pohľadom do histórie zisťujeme, že práve pozorovanie nočnej oblohy do veľkej miery určovalo, akými rituálmi žili ľudia v dávnej minulosti. Bez informácií „z neba“ by si pravdepodobne nevedeli plánovať svoje prežitie a zotrvávanie generácií.
„Ľudia odnepamäti potrebovali vedieť, kedy zasiať, kedy žať, takže obloha bola pre nich akýmsi kalendárom. Prvá civilizácia, ktorá začala zaznamenávať úkazy na oblohe sofistikovanejšie aj s komentármi, boli starí Sumeri. Vytvorili tiež prvý kalendár. Do tabuliek zaznamenávali takzvané astronomické diáre – východy a západy slnka, mesiaca, pohyb hviezd, kométy,“ vysvetlil astronóm.
Sme vo vesmíre sami?
Jednoznačnú odpoveď na to, či sme vo vesmíre sami, alebo sa o tento spoločný priestor s niekým aj delíme, nevedel dať ani on.
„Pri otázkach, či vo vesmíre existuje aj iný život ako ten, ktorý poznáme, sú len dve možnosti. Buď sme sami ako jedinečná vyspelá civilizácia, alebo sú aj iné civilizácie, ktoré ešte nedospeli do bodu komunikácie. Alebo možno sú už nejaké bytosti aj niekde tu nablízku, ale komunikujú úplne iným kanálom, aký poznáme my,“ doplnil Vaňko.
Potrebujeme citlivejšie technológie
Pri dôkladnejšom hľadaní života vo vesmíre nám raz určite pomôžu aj stále vyspelejšie technológie, ktoré ešte len čakajú na svoj objav. Citlivejšie prístroje, ešte väčšie ďalekohľady. To všetko sú pre vedcov v oblasti astronómie méty, ktoré by raz chceli dosiahnuť, aby prišli k stále jasnejším výsledkom o hľadaní ďalšieho života na planétach.
„Už dnes vieme objaviť rôzne extrasolárne planéty, vieme opísať ich dráhu, vieme zhruba, ako to na ich povrchu vyzerá. Viac sa už zo zemských pozorovaní o nich nedozvieme. Výskum extrasolárnych planét je viac multidisciplinárna záležitosť, kde si prichádzajú na svoje tak geológovia, ako aj paleontológovia, chemici, pevne verím, že čoskoro aj biológovia. Veľmi by sa nám teda hodilo, keď už o nejakej planéte vieme, ísť sa na ňu pozrieť a preskúmať ju osobne. Problém je v tom, že ide o svety, ktoré sú veľmi ďaleko. Nemáme technológie, ktoré by umožnili cestu na extrasolárne planéty,“ konštatuje Martin Vaňko.
