Pri čiastočnom zatmení Mesiaca v stredu 18. septembra 2024 skoro ráno sa mesačný kotúč bude nachádzať sčasti ponorený v plnom zemskom tieni.
Pri pohľade na skorú rannú oblohu sa nám mesačný kotúč bude javiť, akoby ho niekto začadil alebo akoby z neho bolo odhryznuté. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
V stredu 18. septembra 2024 v skorých ranných hodinách nastane čiastočné zatmenie Mesiaca. Podmienky na jeho pozorovanie by mali byť priaznivé.
Hoci pôjde o percentuálne malé zatmenie Mesiaca, bude sa dať pozorovať voľným okom. To, kedy budeme môcť čiastočné zatmenie Mesiaca pozorovať najlepšie, za akých podmienok nastáva tento nebeský úkaz a aký je rozdiel medzi polotieňovým a čiastočným zatmením Mesiaca, pre portál VEDA NA DOSAH vysvetlil Mgr. Marek Husárik, PhD., z Astronomického ústavu SAV.
Ako vzniká zatmenie Mesiaca?
Zatmenie Mesiaca vzniká pri prechode nášho kozmického suseda zemským tieňom. Do roka nastanú maximálne štyri mesačné zatmenia (ak počítame aj nevýrazné polotieňové zatmenia) a vždy v čase, keď je Mesiac v splne.
Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV pre portál VEDA NA DOSAH priblížil, ako a kedy dochádza k zatmeniu Mesiaca: „Vo všeobecnosti zatmenia Mesiaca nastávajú vtedy, keď Mesiac vstúpi do tieňa Zeme. Vtedy sa Mesiac musí nachádzať veľmi blízko spojnice Slnka a Zeme. A keďže Mesiac obieha okolo Zeme pod istým uhlom voči rovine, v ktorej obieha Zem okolo Slnka, zatmenia nenastávajú pravidelne po jednom obehu Mesiaca okolo Zeme, ale iba párkrát za rok. No vždy v období splnu Mesiaca.“
„Keďže Slnko na oblohe nie je bodový zdroj, ale má istú veľkosť, za Zemou nevzniká klasický tieň, ale aj takzvaný polotieň (pozri obrázok). Priestorovo a vo vzdialenosti Mesiaca by sa dali predstaviť ako dve sústredné kružnice (vnútorná – tieň, vonkajšia – polotieň). Ak sa Mesiac dostane do tieňa, hovoríme o úplnom zatmení Mesiaca. Teoreticky by sme Mesiac nemali vidieť, no vďaka atmosfére Zeme preniká do tieňa červená zložka slnečného svetla. Preto Mesiac nadobudne na nejaký čas hnedastý, červenkastý odtieň, ktorý sa časom mení znova na klasický jasný odtieň.“
Schematické znázornenie troch typov mesačných zatmení. Zdroj: Marek Husárik
Čiastočné a polotieňové zatmenie Mesiaca
Pri čiastočnom zatmení Mesiaca, ktorého svedkom budeme aj v stredu 18. septembra 2024 skoro ráno, sa mesačný kotúč nachádza sčasti ponorený v plnom zemskom tieni. Kedy hovoríme o polotieňovom a kedy o čiastočnom zatmení Mesiaca? „Ak sa Mesiac nachádza ďalej od spojnice Slnko – Zem, no zároveň ho zasiahne polotieň Zeme, ale nie je žiadnou časťou v tieni Zeme, hovoríme o polotieňovom zatmení. Vtedy sa jas Mesiaca len mierne zníži. Nastáva aj ďalšia možnosť, keď je Mesiac v polotieni a trochu aj v tieni Zeme. To voláme čiastočné zatmenie. Vtedy len menšia alebo väčšia časť povrchu Mesiaca je tmavšia od okolitého povrchu. Ľudovo vravíme, že je z Mesiaca odhryznuté,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH Marek Husárik.
Septembrové zatmenie Mesiaca
To, kedy nastáva čiastočné zatmenie Mesiaca, sme si už vysvetlili. V prípade toho nadchádzajúceho, ktoré nás čaká v skorých ranných hodinách 18. septembra 2024, nastane maximálna fáza, pri ktorej sa mesačný kotúč ponorí do južnej polovice zemského tieňa 8,5 percenta svojho priemeru o 4.44 hod. SELČ. Priebeh javu približuje aj krátke video nižšie, ktoré pre svojich sledovateľov pripravil popularizátor astronómie Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
Podľa astronóma Mareka Husárika bude toto zatmenie Mesiaca viditeľné až po polnoci, respektíve v skorých ranných hodinách v stredu 18. septembra 2024. „Mesiac najprv začne vstupovať od 2.40 hod. do polotieňa. Efekt potemnenia voľným okom nie je prakticky viditeľný. Treba vytrvať do 4.13 hod., keď pravý horný okraj povrchu Mesiaca začne prenikať do tieňa Zeme. Maximum tejto fázy nastane o 4.44 hod. a skončí sa o 5.15 hod. Potom znova nastane iba polotieňová fáza s koncom o 6.47 hod., keď Mesiac zapadne za horizont.“
Viac si o čiastočnom zatmení Mesiaca môžete prečítať v jednom z predchádzajúcich článkov astronóma Mareka Husárika na našom portáli VEDA NA DOSAH.
Čaká nás superspln
Len necelých 11 hodín po maxime zatmenia sa bude Mesiac na svojej dráhe nachádzať blízko perigea, bodu, keď sa ocitne k Zemi najbližšie, bude to vo vzdialenosti 357 000 kilometrov od Zeme. Vtedy už síce bude pod obzorom, ale v čase úkazu už bude k Zemi dostatočne blízko na to, aby sme mohli pozorovať jeden z najväčších splnov v tomto roku.
Už v súvislosti s augustovým modrým splnom Mesiaca, o ktorom sme písali aj na našom portáli, sa skloňoval pojem superspln. „V podstate už v auguste by sa dalo povedať, že nastal superspln. Ale oveľa markantnejšie to vidíme práve v septembri a októbri. Čiže v týchto dvoch mesiacoch môžeme hovoriť o naozajstných supersplnoch,“ uviedol Marek Husárik.
Ak hovoríme o supersplne, musia byť podľa Husárika splnené určité parametre. „Musí nastať časová koincidencia fázy splnu Mesiaca a jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme. Alebo inak povedané, na oblohe musí mať Mesiac čo najväčšiu uhlovú veľkosť počas obdobia fázy splnu. No a tieto dva parametre (veľkosť a fáza) nie sú synchronizované, aby nastávali veľmi často. Aspoň raz za rok však nastane súlad.“
Viac sa o supersplne dočítate v jednom zo starších článkov od Mareka Husárika pre portál VEDA NA DOSAH.
Čiastočné zatmenie Mesiaca budeme môcť pozorovať v skorých ranných hodinách 18. septembra 2024. Zdroj: iStockphoto.com
Ako úkaz pozorovať?
Podľa skúseného astrofotografa Petra Horálka bude úkaz dobre viditeľný aj voľným okom a bez ďalekohľadu. Pozorovanie malým ďalekohľadom, napríklad triédrom, umožní pozorovať mesačné krátery.
Úkaz môžeme pozorovať aj v prípade, že nebude celkom jasno. Podľa Horálka oblaky prechádzajúce pred Mesiacom môžu priať vzniku zaujímavých javov, ako napríklad hala okolo Mesiaca, atmosférickej koróny a podobne. Oblaky prechádzajúce pred Mesiacom totiž rozptyľujú mesačné žiarenie na kvapkách vody či kryštálikoch ľadu, z ktorých sú utvorené.
Ďalšie čiastočné zatmenie Mesiaca u nás nastane 14. marca 2025. A už o necelý rok 7. septembra 2025 nás čaká jedno z najdlhších zatmení Mesiaca v tomto desaťročí.
Zdroj: Česko-Slovenská Astronomická tlačová agentúra, VND (1, 2)
(zh)
