Vesmírny odpad okolo Zeme sa stáva čoraz väčším problémom.
Mesiac. Zdroj: NASA/Goddard/Lunar Reconnaissance Orbiter
V roku 1902 nakrútil francúzsky režisér Georges Mélies krátky film Cesta na Mesiac, v ktorom sa objavil dnes už ikonický záber našej prirodzenej obežnice s ľudskou tvárou a zapichnutou raketou. Kto by to bol povedal, že o 120 rokov neskôr sa to svojím spôsobom stane skutočnosťou?
Začiatkom marca totiž do mesačného povrchu narazí pomocný stupeň rakety. Hoci pôvodne astronómovia hovorili, že zariadenie patrí spoločnosti SpaceX, podľa posledných zistení s najväčšou pravdepodobnosťou patrí Číne.
Kus rakety tak bude prvým známym kusom vesmírneho odpadu, ktorý neúmyselne narazí do Mesiaca a vytvorí na ňom kráter. Viaceré misie v minulosti už cielene narazili do povrchu. Napríklad v roku 2009 mala americká misia LCROSS za cieľ dopadom vyvrhnúť materiál do okolia a analyzovať ho s úmyslom nájsť stopy vody.
Pozrite si
Dopad v piatok krátko po obede
Na náraz ešte v januári ako prvý upozornil astronóm Bill Gray, ktorý je tvorcom Projektu Pluto, softvéru určeného na vypočítanie obežných dráh asteroidov a komét.
Gray najprv oznámil, že ide o druhý stupeň rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX, ktorý v roku 2015 vyniesol do vesmíru družicu DSCOVR. Jej úlohou je sledovať slnečný vietor a varovať pred prípadnými geomagnetickými búrkami, ktoré by mohli narušiť telekomunikáciu, navigáciu či rozvodné siete na našej planéte. Druhý stupeň preletel pred Mesiacom krátko po štarte misie.
Astronóm teleso sledoval celé roky. Začiatkom januára však preletelo necelých desaťtisíc kilometrov od našej obežnice a jej gravitácia ho vychýlila natoľko, až sa zdalo, že pri ďalšom obehu by malo naraziť do povrchu. Dodatočné pozorovania dopad potvrdili.
Kus rakety vrazí do mesačného krátera Hertzsprung v piatok 4. marca približne o 13.26 h nášho času. Kráter má priemer 570 kilometrov a nachádza sa na odvrátenej strane Mesiaca, t. j. tej, ktorú nevidíme voľným okom. Nebude sa teda dať pozorovať teleskopmi či satelitmi.
Napriek tomu bude misia Lunar Reconnaissance Orbiter v období po dopade monitorovať zmeny v exosfére Mesiaca (veľmi tenká a riedka vrstva plynov) a taktiež neskôr odfotí kráter. V čase dopadu však nebude v pozícii, aby ho mohla pozorovať priamo.
Pozrite si
Iný pôvod, ako si pôvodne mysleli
Neskôr sa však ukázalo, že vesmírny odpad nepatrí spoločnosti Elona Muska, ale zrejme Čínskej vesmírnej agentúre.
Upozornil na to inžinier Jon Giorgini z Laboratória prúdového pohonu NASA. Vedec vedie databázu Horizons, ktorá dokáže určiť obežnú dráhu a polohu množstva telies v slnečnej sústave. Keď sa ho jeden z používateľov na to opýtal, zistil, že nemôže ísť o druhý stupeň rakety SpaceX. Misia DSCOVR sa totiž vydala úplne inou trajektóriou a nesmerovala k Mesiacu.
Gray po tom, ako ho kontaktoval Giorgini, prešiel svoje údaje a uvedomil si chybu. Následne skontroloval lety misií v predošlých mesiacoch, ktoré mali namierené k našej prirodzenej družici.
Najlepším kandidátom sa ukázala byť pomocná raketa čínskej misie Čchang-e 5-T1, ktorá odštartovala na jeseň v roku 2014, aby obletela Mesiac a vrátila sa na Zem. Cieľom malo byť otestovanie technológie na návrat vzoriek z lunárneho povrchu na planétu.
Krajina však odmieta, že ide o jej zariadenie a hovorí, že pomocná raketa vstúpila do atmosféry Zeme, v ktorej úplne zhorela.
Vesmírny odpad, ktorý odfotili astronauti počas letu raketoplánu Endeavour v roku 1998. Zdroj: NASA
Vesmírny odpad je problém
Pri vesmírnych misiách býva bežné, že sa jednotlivé stupne rakiet ponechajú vo vesmíre. Nejde pritom iba o časti rakiet, odpadom môže byť čokoľvek, čo človek zanechal na obežnej dráhe a čo neslúži žiadnemu účelu, ako sú napríklad aj úlomky zariadení po zrážkach, stratené náradie či čiastočky farby, ktoré sa odlúpli.
Ak sa tak stane na nízkej obežnej dráhe Zeme, teda do výšky dvetisíc kilometrov nad jej povrchom, je šanca, že akýkoľvek odpad nakoniec vstúpi do atmosféry a zhorí v nej. Platí však, že čím je vyššie, tým dlhšie trvá zostup. Ak ostane vo výške do 600 kilometrov, zostup trvá niekoľko rokov. Vo výške nad tisíc kilometrov to môže trvať až tisícročia.
Ak však napríklad raketa mieri ďalej, je takpovediac stratená. Pomocnú raketu, ktorá má naraziť do Mesiaca, okrem toho zanechali na „chaotickej“ obežnej dráhe, čo znamená, že sa môže meniť nepredvídateľným spôsobom.
Najviac kozmického odpadu je práve na nízkej obežnej dráhe. Vedci vedia o viac ako 25-tisíc kusoch odpadu väčších ako desať centimetrov, ktoré navyše aj monitorujú. Kúskov s rozmermi od jedného do desiatich centimetrov je zhruba pol milióna. Úlomkov, ktoré sú väčšie ako jeden milimeter, je viac ako sto miliónov.
Viaceré inštitúcie už pracujú na riešeniach problému. Európska vesmírna agentúra pripravuje na rok 2025 misiu ClearSpace, ktorá do vesmíru dostane zariadenie podobné pazúru. Jeho úlohou bude zachytiť časť nákladového adaptéra a naviesť ho do atmosféry. Projekt RemoveDEBRIS zas pred niekoľkými rokmi otestoval možnosť zachytávania prostredníctvom siete a harpúny.
Zdroje: Project Pluto, NY Times, Space, NASA Orbital Debris, Európska vesmírna agentúra
