Dňa 21. augusta 2017 nastane úplné zatmenie Slnka Mesiacom, ktoré začína pri východe Slnka v Tichom oceáne a postupne sa bude mesačný tieň, v priemere široký len 130 km, presúvať rýchlosťou okolo 700 metrov za sekundu od západného na východne pobrežie USA a skončí pri západe Slnka v Atlantickom oceáne, asi 300 km od pobrežia takmer rovníkovej Afriky.
Vstup mesačného tieňa na americký kontinent nastane v čase okolo 10 hodín a 16 minút miestneho času (u nás bude o 9 hodín viac) v štáte Oregon (Lincoln Beach) a postupne bude prechádzať cez Idaho, Wyoming, Montanu, Nebrasku, Missouri, Illinois, Kentucky, Tennesse, Georgia, Severnú a Južnú Karolínu (Charleston), ktorú opustí okolo 14. hodiny a 49. minúty miestneho času (o nás o šesť hodín viac). Na Slovensku toto zatmenie nebude pozorovateľné ani len ako čiastočné.
Interaktívna mapa polohy mesačného tieňa
Poloha mesačného tieňa a jeho šírka po území USA (M. Zeiler, USA)
Mesačný tieň územím USA bude prechádzať 93 minút a na tejto ploche žije približne dva milióny obyvateľov. K ním sa pripojí ďalších asi 7 miliónov (!) návštevníkov z celého sveta, ktorí sa chystajú toto nádherné prírodné divadlo vidieť. Najnovšie správy hovoria o tom, aby si návštevníci, ktorí sa do pásu mesačného tieňa chystajú pricestovať autom, vzali so sebou dostatočné množstvo vody, aby pri čakaní v kolónach netrpeli smädom. Amerika sa ide zblaznieť.
Domnievam sa, že toto zatmenie uvidí najväčší počet ľudí v histórii vôbec. A pre mnohých to nebude lacná záležitosť – cena za ubytovanie sa v niektorých ubytovacích zariadeniach zvýšila asi desaťnásobne! Dodajme ešte, že svedkom čiastočného zatmenia Slnka bude celá plocha USA na americkom kontinente, samozrejme s tým, že čím sa pozorovateľ nachádza ďalej od pásu totality, tým bude Slnko Mesiacom zakryté menej.
Koróna z roku 1980
Dĺžka úplného zatmenia Slnka
Dĺžka úplného zatmenia Slnka na centrálnej čiare bude od 2 minút (pri vstupe na pevninu) do 2 minút a 35 sekúnd (pri výstupe z pevniny). Centrálnu čiaru úplného zatmenia definuje spojnica stredov Zeme, Mesiaca a Slnka. Maximálna dĺžka zatmenia na centrálnej čiare v trvaní 2 minút a 40 sekúnd začne pri meste St Clair (Missouri) a skončí za mestom Hopkinsville (Kentucky) a dosahuje dĺžku okolo 150 km.
Maximálna dĺžka úplného zatmenia 2 minúty a 40,6 sekúnd nastane asi 10 km južne od mesta Carbondale. Od centrálnej čiary k okrajom pasu totality dĺžka zatmenia sa skracuje, až nakoniec prejde do čiastočného zatmenia Slnka (presné hranice mesačného tieňa na zemskom povrchu sa využívajú na meranie priemeru Slnka).
Podobné zatmenia Slnka
Podobné veľké zatmenie v USA nastalo 8. júna v roku 1918. Doposiaľ posledné úplné zatmenie Slnka viditeľné na severozápade USA nastalo 16. februára 1979. Najbližšie, ktoré nastane 8. apríla 2024, bude viditeľné z juhovýchodnej časti USA.
Dodajme ešte, že úplné zatmenia Slnka sa za 100 rokov vyskytnú 74 – 75 krát, pričom na jednom a tom istom mieste štatisticky je to raz za 360 rokov. Posledné úplné zatmenie Slnka zo súčasného územia Slovenska bolo pozorovateľné 8. júla 1842 a nasledujúce bude až 7. októbra 2135 (ale miesta úplného tieňa sa neprekrývajú). Zatmenia Slnka, na rozdiel od zatmení Mesiaca, sú krátkodobým javom – maximálna dĺžka zatmenia Slnka na jednom mieste môže byť „len“ 7 minút a 38 sekúnd, ale také zatmenie sa vyskytne raz do 3 500 rokov.
Koróna z roku 1999
Úplné zatmenie Slnka
Zatmenie Slnka 21. augusta 2017 patrí do série Saros 145 (obsahuje 77 zatmení, pričom súčasné zatmenie má poradové číslo 22), ktorá začala čiastočným zatmením Slnka v okolí severného pólu dňa 4. jaunára 1639 a skončí na južnom póle 17. apríla 3009; v danej perióde sa rovnaké zatmenie opakuje každých 18 rokov a 10 (11) dní); posledné zatmenie tejto série nastalo 11. augusta 1999.
Pozorovania koróny
Po roku 1930, keď sa vynašiel koronograf, prístroj vytvárajúci umelé zatmenie Slnka, bolo možné emisnú korónu pozorovať aj mimo úplných zatmení Slnka (s malým rozlíšením a v obmedzenej výške nad povrchom Slnka). U nás, na Lomnickom štíte, sa emisné spektrálne čiary koróny pozorovali v rokoch 1965 – 2008. A hoci sa dnes koróna pozoruje nielen zo Zeme, ale vďaka prístrojom na družiciach či kozmických sondách takmer v celej škále elektromagnetického spektra, pozorovania koróny počas úplných zatmení sú nenahraditeľné.
Na pozorovaní bude mať zastúpenie aj Astronomický ústav SAV z Tatranskej Lomnice
Do pásu totality smeruje v súčasnosti veľké množstvo vedeckých skupín, nielen domácich, ale z celého sveta. Vďaka spolupráci s prof. J. Pasachoffom (Williams College), bude tam mať svoje zastúpenie aj Astronomický ústav SAV z Tatranskej Lomnice, s ktorým dlhodobo spolupracujem (pozorovacím miestom bude Williamette University v meste Salem).
A čo trápi najviac slnečných fyzikov, prípadne tých kolegov, ktorí sa venujú „kozmickému počasiu“, v slnečnej koróne? V prvom rade je to mechanizmus ohrevu slnečnej koróny. Sú to vlny rôzneho typu, ktoré sú výsledkom dynamiky fotosféry a chromosféry, ktoré sa šíria do koróny alebo sú to nanoerupcie – milióny malých výbuchov, ktoré kontinuálne vznikajú hlavne v koronálnych slučkách a pri ktorých sa uvoľňuje teplo. Keďže v koróne, takmer dokonalej plazme, sa častice aj pohybujú, vznikajú tu elektrické prúdy, ktorých disipácia by tiež mala prispievať k jej ohrevu. Vďaka super rýchlym CCD kamerám, ktoré kolegovia z USA k dispozícii majú, očakáva sa istý pokrok pri riešení tejto problematiky (doteraz také kamery neexistovali).
Úplné zatmenie Slnka 21. augusta 2017 bude doteraz najväčším
„Great American Eclipse“, ako Američania nazvali zatmenie 21. augusta, bude naozaj najväčším. A to nielen pre vysoký počet návštevníkov v páse totality, ale hlavne preto, že v páse totality bude sústredená najmodernejšia pozorovacia technika, bude tam najväčšia koncentrácia vedeckých tímov. Na Slnko v čase zatmenia aj mimo pásu totality bude hľadieť desiatky prístrojov zo Zeme, z lietadiel aj z kozmu, aby čo najlepšie zmapovali úplné zatmenie. Viac ako jeden tisíc dobrovoľníkov sa prihlásilo na fotografovanie zatmenia Slnka pozdĺž pásu totality, ktorých výsledky sa spoja do jedného dynamického celku v programe „The Eclipse Megamovie Project“.
A nielen to, okrem astronomických pozorovaní budú sa robiť aj pozorovania ionosféry, a atmosféry Zeme vôbec (šírenie rádiových vĺn, zmena teploty, tlaku a pod.), vplyv úplného zatmenia na „moderného“ človeka; presná poloha vedeckých expedícii, prípadne v pase totality lokalizovaných observatórií, pomôže pri spresňovaní rotácie Zeme, ktorá sa s časom mení (medzi rokom 720 pred Kristom a zatmením v roku 2015 sa dĺžka dňa za 100 rokov predlžila o 1,8 milisekúnd). Jednoducho – „Great American Eclipse“ – po každej stránke. Vrátane reklamy.
Autor: RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici
Foto: z archívu RNDr. Vojtecha Rušina, DrSc.
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. (1942), rodák zo Spišských Hanušoviec, je vedúcim vedeckým pracovníkom v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1970), titul RNDr. získal na Karlovej univerzite v Prahe (1975), CSc. (1978) a DrSc. (1994) v Slovenskej akadémii vied (SAV). V rokoch 1995 – 2005 bol aj členom Predsedníctva SAV. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá štruktúrou koróny, časovo-šírkovým rozdelením intenzít zelenej koróny a protuberancií, súvislosťami medzi viacerými indexmi slnečnej aktivity (škvrny, RTG a EUV žiarenie) a magnetickým poľom na Slnku, ako aj vzťahom medzi kozmickým žiarením a slnečnou aktivitou. Venuje sa koróne aj počas úplných zatmení Slnka Mesiacom na rôznych miestach zemského povrchu.
Od roku 1973 pozoroval úplné zatmenia Slnka počas 21 expedícií (Ekvádor / Galápagy, Francúzska Polynézia / Tatakoto, Chile, India – 2x, Indonézia, Juhoafrická republika, Marshallove ostrovy / Enewetak, Mexiko, Mongolsko – 2x, Niger – 2x, Ruská federácia (ZSSR) – 2x, Turecko, Venezuela, Zambia a ďalších. Úplné zatmenie Slnka 21. 8. 2017 bude pozorovať v meste Saĺem v Spojených štátoch. Bude to jeho 22. expedícia.
Je autorom alebo spoluautorom viac ako 220 vedeckých prác, dvoch odborných kníh a spoluautorom vedeckej knihy. Vo Vydavateľstve VEDA vydal knihy: Slnko (Naša najbližšia hviezda), Astronóm Milan Rastislav Štefánik, eXtrémy, Vesmír vo vrecku. Vydal tiež knihy: Zážitky v tieni Mesiaca a Poézia ľudskej duše.
Napísal množstvo populárno-vedeckých článkov a pre verejnosť predniesol vyše 1 200 prednášok. Je držiteľom Pribinovho kríža II. triedy, Ceny SAV za vedeckú činnosť, ako aj Ceny SAV za popularizáciu vedy (2x). Je po ňom pomenovaný asteroid č. 26390.
Poznámka:
Najnovšie číslo Nature Astronomy publikuje prehľadový článok Heliophysics at total solar eclipses od prof. Jaya Pasachoffa (Hopkins Observatory, Williams College, USA). Prof. Pasachoff v článku publikuje vzhľad bielej koróny Slnka (fotografia je v prvej časti nášho článku vo VND), ktorú vedci zachytili počas úplného zatmenia v roku 2013 z pozorovacieho stanovišťa v africkom Gabone. Táto fotografia s vysokým priestorovým rozlíšením vznikla zložením a spracovaním veľkého počtu záberov počas zatmenia, medzi ktorými sa nachádzajú aj snímky dr. Vojtecha Rušina, pracovníka Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Doktor Rušin zatmenie v roku 2013 pozoroval ako člen medzinárodného tímu a v článku je uvedený ako spoluautor záberu. (Zdroj: Aktuality SAV)
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR