Študenti stredných škôl pripravili projekty na simulovanú marťanskú misiu.
Víťazný tím M.A.T.R.O. Technologies v zložení Michal Haverlík, Marián Kovaľ a Martin Pistovčík. Zdroj: Lucia Kralovičová.
Mars, nášho planetárneho suseda, skúmame od 60. rokov minulého storočia. Odvtedy sme jeho smerom vyslali už mnoho modulov a sond. Aj v týchto dňoch brázdi povrch Marsu rover NASA pomenovaný Perseverance, ktorý má za úlohu hľadať na červenej planéte známky možného minulého života. Okrem toho skúša aj nové technológie, ktoré nás môžu priblížiť k budúcim ľudským prieskumným výpravám.
O niečo podobné sa pokúšali aj účastníci súťaže Misia Mars.
Jedinečná súťaž pre budúce generácie vynálezcov
Misia Mars je prestížna náučná súťaž určená stredoškolským študentom s celosvetovým ohlasom, ktorú organizujú Slovenské elektrárne.
Do štvrtého ročníka súťaže Misia Mars sa zapojilo 25 tímov zo 16 rôznych škôl z celého Slovenska, z ktorých porota vybrala šesť najlepších. Tí si zmerali svoje sily a prezentovali projekty naživo pred odbornou porotou v priestoroch zábavno-vzdelávacieho centra Energoland v Mochovciach 2. júna 2022.
Pozrite si
„Je úžasné, že sme sa mohli takto spolu po pandémii zísť v plnom auditóriu. Som veľmi rada, že je medzi finalistami toľko dievčat, zhruba polovica,“ zhodnotila Oľga Baková, manažérka pre komunikáciu a udržateľný rozvoj v Slovenských elektrárňach.
Víťazov čaká výlet do LunAres, jedinej vesmírne simulovanej výskumnej stanice v Európe, ktorá sa nachádza v meste Piła v Poľsku. Tu osobne odovzdajú svoj projekt posádke simulovanej misie, ktorá ho zrealizuje začiatkom júla 2022. Navštívia aj jedno z najväčších a najlepšie vybavených vedeckých múzeí v Európe – Kopernikovo vedecké centrum vo Varšave.
„Neviem sa dočkať, kedy budem môcť na našej stanici privítať tohtoročných víťazov. Pôjdeme do obytnej časti (habitatu) LunAres. V nej budete vidieť, čo naše posádky simulovaných misií zažívajú,“ upozorňuje riaditeľ výskumnej stanice LunAres Leszek Orzechowski, ktorý sa osobne zúčastnil na finále súťaže.
Cez online platformu popriala súťažiacim veľa šťastia aj predsedníčka poroty astrobiologička Michaela Musilová z Havajských ostrovov, kde je na simulovanej marťanskej misii. Ako jedna z mála ľudí na svete má za sebou viac ako 30 simulovaných misií. S nadšením taktiež potvrdila, že projekty minuloročných víťazov mali na simulovanej stanici veľký úspech.
Žiačka z Gymnázia v Detve prezentuje jedlú stenu z klíčkov. Zdroj: Lucia Kralovičová
Víťazný projekt nám vyčistí marťanskú pôdu
Prvú cenu získal tím študentov s názvom M.A.T.R.O. Technologies v zložení Michal Haverlík, Marián Kovaľ a Martin Pistovčík z Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave. „O súťaži sme sa dozvedeli len pred mesiacom a pol, čo bolo dosť neskoro, museli sme to teda rýchlo doháňať,“ poznamenáva Michal Haverlík, pretože túžba zúčastniť sa na súťaži ich ešte viac motivovala.
Ich projekt s názvom Od pôdy k palivu rieši problém toxickej pôdy na Marse. Za podmienok, ktoré tam momentálne panujú, sa nedá využiť na pestovanie rastlín. Chlapci prišli na spôsob, ako z pôdy odstrániť toxické látky chloristany, získať využiteľnú pôdu, zároveň vodík a kyslík ako palivo pre rakety.
„Naučili sme sa naozaj spolupracovať v tíme, nadobudli sme veľa nových informácií o chémii a reakciách, dokonca aj o nie príliš priaznivých podmienkach vedcov na Slovensku,“ konštatuje víťazný tím pre Vedu na dosah. „Kľúčom k úspechu je vyhľadávanie informácií po anglicky a nebáť sa požiadať ľudí z odboru o pomoc a spoluprácu,“ dopĺňajú.
Súčasťou ich plánu je odčerpať vodu nachádzajúcu sa pod ľadovcom alebo podzemnú vodu, ktorú prefiltrujú a využijú následne na elektrolýzu. Jej nerozpustnú zložku je možné použiť ako detoxikovanú pôdu na pestovanie.
Nákres plánu odstraňovania toxických látok z pôdy Marsu. Zdroj: Justína Mertušová
Za pomoci Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vytvorili na 3D tlačiarni i prototyp elektrolyzéra. Svoj projekt konzultovali aj s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA).
„V elektrolyzéri je umiestnená membrána, ktorá je priepustná len pre katióny vodíka. Na stranu katódy nalejeme filtrát vody s chloristanmi a na stranu anódy zriedený roztok kyseliny sírovej. Týmto spôsobom vznikne na oboch stranách produkt v podobe vodíka, ktorý je užitočným palivom,“ vysvetľuje člen tímu M.A.T.R.O. Technologies.
Daný spôsob je 25-krát energeticky efektívnejší pri získavaní kyslíka ako ten, ktorý sa momentálne testuje na Marse metódou Moxie. Taktiež je veľmi bezpečný.
Toxické chloristany sa budú redukovať na chloridy, ktoré sú už neškodné, dokonca využiteľné ako efektívne hnojivo. Hnojivo bude prinášať vďaka obsahu horečnanov veľké zdravotné benefity.
„Momentálne potrebujeme získať novú a lepšiu membránu. Táto bola z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ale nebola veľmi kvalitná,“ podotýkajú k plánom do budúcnosti študenti pre Vedu na dosah.
Okrem celkového prvenstva sa stali tiež víťazom v kategórii Cena verejnosti s celkovým počtom 1582 hlasov.
Projekty priniesli aj jedlé biomateriály
„Chcela by som všetkým tímom poďakovať za výborné vypracovanie projektov a skvelé prezentácie. Rozhodovanie bolo naozaj veľmi náročné. Gratulujem všetkým a držím vám palce do ďalších projektov, ktorým sa budete venovať v budúcnosti, aj vašim osobným cieľom,“ povedala pri odovzdávaní cien Michaela Musilová.
Druhé miesto získali študenti z Gymnázia na Einsteinovej ulici v Bratislave za projekt s názvom Bioplasty na Marse. Žiaci úspešne vytvorili dobre tvarovateľný biomateriál z odpadu, konkrétne z banánových, hrachových či zemiakových šupiek. Ten využili na vytvorenie uskladňovacích nádob a biohnojiva na pestovanie rastlín. Želatína v procese výroby prináša ako bonus aj možnosť konzumácie spomínaného biomateriálu.
Ukážka biomateriálu z banánových šupiek. Zdroj: Lucia Kralovičová
„Projekty sa neopakujú, aj keď riešia podobnú otázku, vždy je poňatá iným spôsobom, za čo som rád,“ skonštatoval pre Vedu na dosah Miroslav Šarišský, riaditeľ úseku ľudských zdrojov a organizácie riadenia v Slovenských elektrárňach.
Žiaci z Gymnázia v Detve vytvorili jedlú stenu z klíčkov, ktorá by mohla pokrývať steny habitatu simulovanej stanice, za čo si vyslúžili tretie miesto. Klíčky sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov či bielkovín, ktoré astronauti nevyhnutne na stanici potrebujú. Zelené sfarbenie pôsobí navyše upokojujúco a podporuje ich psychickú pohodu.
V súťaži boli aj dva technické projekty. Žiaci zo Strednej priemyselnej školy v Dubnici navrhli mobilné prieskumné vozidlo. A žiaci z Gymnázia Jána Hollého v Trnave prišli do súťaže s projektom Lidar Radar a Augmented reality ako metódou merania a zaznamenávania okolia.
Ďalší projekt, témou podobný víťaznému, navrhli dvojičky z Gymnázia Františka Švantnera v Novej Bani. Ich cieľom bolo odstraňovanie toxických perchlorátov z pôdy Marsu a zároveň získavanie potrebného kyslíka.
„Som veľmi spokojný s účasťou, kvalitou projektov aj prezentáciami. Je evidentné, že študenti si študujú o danej problematike rôzne materiály a diskutujú o nej. Obzvlášť oceňujem, a to aj v prípade víťaza, že svoj projekt konzultujú s vysokými školami. Spĺňa to účel prepojenia stredných a vysokých škôl,“ skonštatoval pre Vedu na dosah po skončení súťaže Miroslav Šarišský.
Z podujatia si môžete pozrieť aj krátky zostrih.
