Solárny prieskumník sa už v súčasnosti pohybuje extrémne blízko pri slnečnej koróne.
Sonda Parker Solar Probe. Zdroj: iStockphoto.com
Vesmír trestá chyby veľmi prísne. Aj malá odchýlka môže znamenať rozdiel miliónov kilometrov. Precíznosť v astronómii preto často tvorí tenkú hranicu medzi veľkým úspechom a fatálnym zlyhaním. Dnes 21. augusta čaká sondu Parker Solar Probe jej predposledná korekcia dráhy, aby mohla byť k Slnku bližšie než kedykoľvek predtým.
Presnosť nad zlato
Dôležitosť presnosti si uvedomujú i pracovníci Laboratória aplikovanej fyziky (APL) Univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom Marylande, ktoré má na starosti riadenie misie sondy Parker Solar Probe. Začiatkom augusta vykonali sériu príkazov a na necelých päť sekúnd jej zapli motory. Išlo pritom o kľúčovú korekciu, ktorá môže mať závažný vplyv na správny kurz slnečnej sondy.
„Tento manéver je rozhodujúci, aby sme získali požadovanú gravitačnú asistenciu Venuše, čo zmení rýchlosť sondy a aj jej vzdialenosť od Slnka,“ vysvetľuje Jan-Pching Kuová, manažérka APL, zodpovedná za navigáciu a dizajn misie.
Dôležitá úloha Venuše
V časovom harmonograme celej misie sú dôležité nielen dátumy jej preletov cez takzvané perihélium alebo príslnie (oblasť najbližšie k Slnku), ale aj obletov okolo Venuše.
Druhá vnútorná planéta slnečnej sústavy sonde významne asistuje. Zrýchľuje jej pohyb manévrom zvaným gravitačný prak a výrazne skracuje dráhu, po ktorej obieha okolo Slnka. V pondelok 21. augusta tohto roku ju čaká predposledný, teda šiesty, zo série plánovaných obletov okolo Venuše.
Sonda Parker Solar Probe . Zdroj: Laboratórium aplikovanej fyziky Univerzity Johnsa Hopkinsa
Bližšie k Slnku
Niekoľkosekundová korekcia kurzu technikov z APL spôsobila, že sa bod maximálneho priblíženia k Venuši posunul o 123 kilometrov.
Keď sonda preletí okolo planéty, čaká ju približne mesiac trvajúca cesta do najbližšieho bodu pri Slnku. Do perihélia by mala doletieť 27. septembra. V tom čase bude od našej domovskej hviezdy vzdialená len 7,2 milióna kilometrov a bude sa pohybovať rýchlosťou 635 275 kilometrov za hodinu.
„Na konci misie sa má dostať na dráhu, keď bude prelietavať necelých 6,9 milióna kilometrov od Slnka. Zatiaľ sa žiadny ľudský výtvor nedostal tak blízko. Sonda je už teraz rekordmanom a postupne prekonáva svoje míľniky,“ uvádza český novinár a popularizátor vedy Dušan Majer.
Astrofyzik a solárny vedec Eugene Newman Parker. Zdroj: Laboratórium aplikovanej fyziky Univerzity Johnsa Hopkinsa
Prelomový unikát
Sonda Parker Solar Probe má pred sebou ešte dva roky aktívnej služby, no stihla už pozbierať rozličné prvenstvá, rekordy či zaujímavosti. V roku 2018 bola napríklad udelená jej nosnej rakete Delta IV Heavy v poradí druhá najvyššia rýchlosť pri štarte.
Na štart sondy sa dokonca osobne pozeral aj astrofyzik a solárny vedec Eugene Newman Parker. Sonda nesie jeho meno, čo je taktiež nezvyčajné, keďže NASA ešte doposiaľ nepomenovala žiadny astronomický aparát po vtedy žijúcej osobnosti (E. Parker zomrel v marci roku 2022).
Nádejný pomocník
Slnko predstavuje pre ľudstvo nielen zdroj života a energie, ale aj objekt neutíchajúceho vedeckého záujmu. Svedčí o tom tiež blížiaca sa misia Indickej vesmírnej agentúry.
Začiatkom septembra odštartuje do kozmu sonda Aditya-L1. Ako už názov napovedá, adresou jej trvalého pobytu sa stane libračný bod L1 v sústave Zem – Slnko. Našu domovskú hviezdu bude pozorovať zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov.
Ďalší solárny prieskumník tak môže zozbierať dáta, ktoré doplnia už existujúce údaje zo sondy Parker. „Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že Parker Solar Probe zistí blízko pri Slnku, aké procesy tam prebiehajú. Aditya-L1 potom pri Zemi preskúma, ako sa zmenia parametre, kým napríklad prejav slnečnej búrky dorazí k Zemi, a ako ovplyvní prostredie okolo našej planéty,“ uzatvára Majer.
Zdroj: nasa.gov, scitechdaily.com, space.com
