Nevideli ste polárnu žiaru v máji? Už tento víkend zo soboty 5. októbra na nedeľu 6. októbra sa vám pravdepodobne naskytne príležitosť pozorovať ju v plnej kráse.
Fotografia polárnej žiary od Petra Horálka. Zdroj: FB Petr Horálek. Autor: Petr Horálek
Podľa českého astrofotografa a popularizátora vedy Petra Horálka môžeme už zajtra očakávať polárnu žiaru, ktorú by malo byť vidno aj z územia Slovenska a Česka. V posledných dňoch totiž došlo k veľmi silným erupciám na Slnku v aktívnej oblasti AR 3842, informuje na svojom facebooku Petr Horálek.
Prvé erupcie triedy X7.1 nastali 2. októbra 2024 dvadsať minút po polnoci. Druhá, ešte silnejšia X9.1 nastala včera o 14.18 hod. SELČ.
Obe erupcie vyprodukovali plazmatické oblaky putujúce čiastočne aj smerom k Zemi. Najmä tá druhá, ktorá nastala včera, by podľa Petra Horálka mala spôsobiť silnú polárnu žiaru najmä zo soboty na nedeľu.
Uvidíme polárnu žiaru?
Tento rok sme mohli v noci z 10. na 11. mája 2024 pozorovať aj z nášho územia mimoriadne intenzívnu polárnu žiaru, ktorá vyvolala doslova ošiaľ! Fotografie z rôznych kútov Európy aj sveta si môžete pozrieť tu. Mnohým ľuďom na Slovensku aj inde sa ju podarilo zachytiť dokonca mobilným telefónom. Takéto silné polárne žiary v našich končinách nie sú typické.
Aj v tomto prípade Petr Horálek upozorňuje pozorovateľov, aby neboli sklamaní: „V Česku a na Slovensku nečakajte jasné žiary ako v severských oblastiach – teda ak tam práve nie je polárny deň -, zvyčajne sa dajú zaznamenať len fotograficky a je ťažké pozorovať ich očami, okrem iného aj pre veľké a škodlivé svetelné znečistenie z miest.“
Polárna žiara pozorovaná zo sídliska Fončorda v Banskej Bystrici smerom na sever. Odfotografované mobilným telefónom o 22.36 hod. zo šiesteho poschodia balkóna paneláka. Autorka: Mima Uzaková Makovická
Aurorálne monitory
Nádej, že opäť uvidíme takú krásnu polárnu žiaru ako v máji 2024, je, no určiť presný čas, kedy by tento okamih mohol nastať, je ťažké.
Ak však chcete byť pripravení, aby ste boli v správny čas na správnom mieste, Petr Horálek odporúča sledovať aktivitu slnečného vetra na počítači na stránkach www.solarham.com alebo www.spaceweatherlive.com, alebo na mobilnej aplikácii Aurora Alerts.
Hodnoty zaznamenané pri intenzívnych polárnych žiarach na Slovensku a v Česku
Príklady hodnôt nameraných pri silných polárnych žiarach v Česku a na Slovensku 23. apríla a 5. novembra 2023 môžu pomôcť k lepšiemu odhadu toho, kedy sa schyľuje k podmienkam pre jasné polárne žiary aj u nás. Konkrétne išlo o tieto hodnoty: Bz -21 nT, rýchlosť vetra 460 km/s, hustota 15 častíc/cm3, Kp 6-7, hemisférická sila 120 GW. Pri takých (a výraznejších) hodnotách môžeme čakať žiaru aj u nás. Mimochodom, jasná polárna žiara z 10. na 11. mája 2024 mala v maxime tieto údaje: Bz -49 nT, hustota 29 častíc/cm3, rýchlosť nad 800 km/s.
Návod, ako čítať aurorálne monitory
Petr Horálek ponúka aj návod, ako sa orientovať v ukazovateľoch aurorálnych monitorov. Dôležitý je ukazovateľ „Bz“ (kolmá zložka IMF, t. j. magnetického poľa oblaku zo Slnka): hodnota klesne do záporných čísel a to znamená, že siločiary IMF sa lepšie napájajú na zemské magnetické pole a častice lepšie vstupujú do zemskej atmosféry.
Často stačia už hodnoty od Bz -10 nT, aby to bola polárna žiara, ktorú vieme zachytiť fotoaparátom. Platí to však iba vtedy, keď táto hodnota trvá dostatočne dlho a nekolíše striedavo do kladných hodnôt. Ďalší dôležitý údaj je rýchlosť slnečného vetra. Všeobecne platí, že čím je rýchlosť solárneho vetra vyššia a hodnota Bz zápornejšia, tým lepšie. Pri rýchlosti solárneho vetra nad 800 km/s stačí Bz -6 nT.
Aplikácie pri tom využívajú družicami namerané hodnoty slnečného vetra v reálnom čase. Sledovať ich možno na stránke Space Weather Prediction Center amerického Národného laboratória silných búrok (National Severe Storms Laboratory, NOAA).
Ďalšie smerodajné ukazovatele
Spolu s ukazovateľom Bz sa uvádza aj hustota častíc na kubický centimeter (viac ako 15 častíc je už silná hodnota) a takzvaný Kp index (ak je hodnota vyššia ako 7, pravdepodobnosť viditeľnosti slabých žiar u nás je celkom vysoká, pri Kp 6 už možno žiaru skúsiť zaznamenať fotograficky; táto hodnota však neukazuje aktuálny stav). Významná je aj hemisférická sila (energetický príkon geomagnetickej aktivity), uvádzaná v niektorých aurorálnych monitoroch.
V prípade, že hodnota presahuje 100 GW, je geomagnetická búrka už dosť silná a umožňuje viditeľnosť polárnej žiary z našich končín. Všetky údaje možno sledovať na tejto stránke: SpaceWeatherLive.com.
Dôležitý je obrázok aurorálneho oválu (https://www.solarham.com/oval.htm), pravdepodobnosti, kde sú silné žiary nad hlavou (až červená zóna). Ak táto zóna zasahuje približne nad úroveň Dánska, možno žiaru očakávať nízko nad obzorom aj u nás.
Presná predpoveď neexistuje
Na záver Petr Horálek upozorňuje, že aj keď NOAA v USA modeluje pohyby slnečného vetra a hustejších oblakov nabitých častíc, nemožno tieto modely brať doslovne. „Ak je teda predpoveď, že napríklad oblak doletí k Zemi o 21.00 hod, naozaj nečakajte, že úkaz nastane o 21.00 hod! Modelovanie pohybu slnečného vetra je veľmi náročné a vo všeobecnosti vychádza len z dejov na Slnku a zo stavu jeho magnetického poľa a magnetického poľa Zeme. Slnečný vietor však k Zemi putuje až dva dni a za tento čas na svojej púti môže zmeniť svoje vlastnosti (rýchlosť, intenzitu, ale aj smer). Polárne žiary sa teda nedajú predpovedať s istotou, ale len v hodnotách pravdepodobností.“
Zdroj: FB Petr Horalek
(zh)
