Oblaky plazmy zo Slnka by mali doraziť už v noci z piatka na sobotu, možno ešte skôr, tretí potom predĺži geomagnetické búrky až do nedele.
Polárna žiara zaznamenaná 5. mája 2024 z obce Záhořice v Česku. Zdroj: FÚ v Opave. Foto: Petr Horálek
Počas nocí z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu by sme mohli opäť zaznamenať polárnu žiaru zo stredných zemepisných šírok, teda z územia Slovenska aj Česka, informuje Petr Horálek na stránke Fyzikálneho ústavu (FÚ) v Opave.
Dôvodom je búrlivá aktivita Slnka, ktoré za posledný deň vyprodukovalo 10 silných erupcií najmä z aktívnej oblasti AR3664, ktorá je v týchto dňoch namierená smerom k Zemi. Oblaky plazmy by mali zasiahnuť našu planétu v piatok v priebehu nočných hodín a spôsobiť geomagnetické búrky trvajúce pravdepodobne celý víkend.
Búrlivá slnečná aktivita
Ako Slnko speje do maxima svojho jedenásťročného cyklu, na jeho povrchu sa vyskytujú eruptívne oblasti, z ktorých uniká hustejší slnečný vietor vo forme plazmatických oblakov. V posledných dňoch sa takéto oblasti nachádzali na privrátenej strane k Zemi a vyprodukovali hneď niekoľko silných erupcií (najsilnejšia mala triedu X1.0), pri ktorých sa oblaky plazmy uvoľnili smerom k Zemi.
Veľká slnečná škvrna a aktívna oblasť na Slnku AR3664 môžu cez víkend vďaka svojej eruptívnej aktivite spôsobiť polárne žiary viditeľné i z našich končín. Zdroj: FÚ v Opave/NASA/SolarHam
V tejto chvíli vedia astronómovia najmenej o troch takýchto oblakoch, ktoré smerujú k nám, všetky sa pritom uvoľnili pri silných erupciách z oblasti AR3664 (včera o 7.09 SELČ, 14.04 SELČ a 23.40 SELČ). Predpokladá sa, že prvý a druhý oblak dorazia už v noci z piatka na sobotu, možno ešte skôr, tretí potom predĺži geomagnetické búrky až do nedele.
Neisté vlastnosti plazmy
Hoci oblaky plazmy uvoľnené pri silných erupciách putujú prakticky priamo smerom k našej planéte, pravdepodobnosť výskytu polárnych žiar nie je vždy stopercentná. Tieto oblaky si totiž nesú aj vlastné magnetické pole, ktoré musí mať vhodné vlastnosti na to, aby interagovalo so zemským magnetickým poľom a spôsobilo polárnu žiaru.
Tieto vlastnosti sa, žiaľ, nedajú určiť vopred. Odborníci ich zistia, až keď zasiahnu družice ACE a DSCOVR, ležiace na dráhe medzi Zemou a Slnkom (asi 1,5 milióna km od Zeme), ktoré informujú o vlastnostiach aktuálneho slnečného vetra putujúceho smerom k Zemi.
Eruptívna aktivita Slnka za posledné dva dni. Na grafe vidno píky dosiahnutých erupcií, dole sú informácie o ich intenzite (triedy M alebo X) a o tom, z akej aktívnej oblasti pochádzali (nečastejšie zo skupiny AR3664). Zdroj: FÚ v Opave/www.SolarHam.com.
Informácie z družíc prichádzajúce desiatky minút pred príletom plazmy k našej planéte poskytujú tzv. aurorálne monitory. Vedci tak vedia len s predstihom desiatok minút, či prípadné žiary uvidíme.
Čo (možno) uvidíme?
Polárne žiary pozorovateľné z našich končín bývajú obvykle veľmi slabé a často si ich neskúsený pozorovateľ zamení so svetelným znečistením pochádzajúcim aj z niekoľko desiatok kilometrov vzdialeného mesta alebo napríklad s pokročilými zorami. Skutočná polárna žiara je pritom viditeľná spravidla len nad severným obzorom (v smere k severnému pólu) a na fotografiách má nápadnú červenú, vzácnejšie i zelenú farbu.
Polárne žiary sú totiž výškovo mohutný jav, a kým jasná zelená vzniká už vo výške okolo 90 km nad zemou, červená emisia prichádza zo zóny až do 300 km nad zemou. Od nás sa na žiary pozeráme zboku, a kým zelená časť je častejšie pod obzorom, vyššie položená červená sa objavuje nízko nad obzorom. Preto vidíme hlavne tie červené. Len vzácne sú žiary také silné, že vystúpia výrazne vyššie nad náš obzor alebo sa dokonca rozložia po celej oblohe.
Žiary sa prejavujú tiež pomerne dynamickými premenami – môžu sa objaviť svetlejšie vertikálne pásy, ktoré sa v priebehu niekoľkých sekúnd presúvajú zo strany na stranu. Na účely pozorovania je pritom potrebná tmavá obloha – ľudia si žiaru často zamieňajú s rannými alebo večernými zorami. Žiary sú však pozorovateľné až v noci, teda keď vidno hviezdy a nebo je tmavé.
Priaznivé podmienky
V prípade, že počas týchto víkendových nocí nastanú polárne žiary viditeľné z nášho územia, budú javu priať aj priaznivé podmienky. Mesiac, ktorý by mohol inak svojím svitom úkaz prežiariť, sa teraz prakticky nachádza vo fáze novu.
Čo sa týka počasia, priaznivé podmienky majú byť najmä v noci z piatka na sobotu. Záujemcovia o pozorovanie úkazu si však musia nájsť miesto s nerušeným výhľadom smerom na sever a tiež oblasť bez rušivého svetelného znečistenia (a v smere na sever sa nesmie nachádzať do vzdialenosti desiatok kilometrov žiadne väčšie mesto – jeho žiara môže totiž vytvoriť dojem umelej polárnej žiary, a tak si ju pozorovatelia ľahko pomýlia s tou skutočnou).
Zdroj: TS FÚ v Opave
(zh)
